Robert sa necháva tetovať podľa maratónov, ktoré zabehol. Bolo ich už 145 a chýba mu len jeden svetadiel

Maratónec Robert Tatrai sa k behu dostal po tridsiatke. Odvtedy beží neustále, a to nielen po uliciach metropoly východu, odkiaľ pochádza. Zabehol neuveriteľných 145 maratónov, pričom do jeho zbierky patria aj všetky najprestížnejšie (New York, Boston, Chicago, Londýn, Berlín a Tokio). Jeho cieľom je teraz Antarktída.

K behu sa dostal úplnou náhodou. Športoval síce odmala, ale beh pre neho nebol nikdy na prvom mieste. Plával, hral hokej a venoval sa dlhé roky cestnej cyklistike. „V mojom tínedžerskom veku ma beh až tak nezaujímal. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi mi ukradli bicykel a cítil som, že mi akosi chýba pohyb, a tak zo dňa na deň som sa rozhodol, že začnem behať.“

Bol október a v tom čase sa v Košiciach  pravidelne koná najstarší Medzinárodný maratón mieru v Európe a tretí na svete. Beží sa od roku 1924. „Povedal som si, že skúsim pre začiatok aspoň minimaratón. Bolo to niečo úžasné. Ľudia ma povzbudzovali, kričali, tlieskali. Tá atmosféra bola nezabudnuteľná. Ďalší rok som si odbehol polmaratón a už to so mnou išlo. Beh sa stal mojou vášňou.“

zdroj: Veronika Janušková

Maratón s rúškom na tvári

Klasický maratón, ktorý meria cez 42 kilometrov, zabehol v roku 1999. Spomína, že sa nazýval Podvihorlatský a zvládol ho ľavou zadnou. Róbert má dnes 58 rokov a behá každý jeden deň. „Teraz, počas pandémie, síce nemám až takú veľkú motiváciu, keďže je možné, že sa preteky nebudú konať dlhší čas, ale pred maratónom zvyknem nabehať aj 500 kilometrov. Bez toho to už nejde, musím behať.“

Posledný zabehol minulý rok v Košiciach. Na 97. ročník MMM nezabudne nielen on, ale každý milovník behu. Uskutočnil sa s rúškami na tvárach a vo výrazne oklieštenej zostave. Na trati v centre Košíc bežalo len 164 mužov a 24 žien. Všetkých pred výstrelom zo štartovacej pištole organizátori otestovali schválenými antigénovými testmi a pri štarte museli mať nasadené rúška. „Som rád, že som sa do tejto zostavy dostal. Nie každý mal tú možnosť.“

Šesť najprestížnejších maratónov

Za vyše dvadsať rokov sa zúčastnil desiatok maratónov nielen u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Nechcel som, aby ma to začalo nudiť, a tak som si jeden deň povedal, že sa začnem špecializovať na maratóny patriace do World Marathon Majors.“ Sú to preteky v mestách New York, Boston, Chicago, Londýn, Berlín a Tokio. Ide o šesť najprestížnejších maratónov sveta.

zdroj: Michaela Luxová, Veronika Janušková

Päť z nich, popri iných, zabehol za desať rokov. Nevedel sa však dostať na posledný zo svojej výzvy, a to do Londýna. Na viacerých z nich musí maratónec spĺňať isté kvality. „Pri bostonskom je potrebné splniť kvalifikačné, s čím som ja osobne nemal problém, v New Yorku sa hlási približne 120 000 ľudí z celého sveta a zobrať môžu 50 000. Tam sa mi to tiež podarilo.“

 V Londýne totižto prebieha losovanie. Registrácia trvá len niekoľko dní a počet miest je obmedzený. „Vždy, keď som sa tam za tie roky prihlasoval, mi prišiel mail, že mi ďakujú, ale mám to skúsiť o rok. Po 8 rokoch, čo som sa o to pokúšal, som už sám neveril, že sa mi to raz podarí, ale nevzdával som sa.“

Čínu vymenil za Londýn

V roku 2019 sa sústredil na špeciálny maratón, ktorý sa beží po Veľkom čínskom múre. „Keď som si už pozeral letenky, prišiel mi mail, že som sa do Londýna dostal. Vykašlal som sa na Čínu a zamieril do Londýna.“

Slovenský maratónec vraví, že nič väčšie vo svete behania neexistuje, ako mať zbierku týchto šiestich najprestížnejších maratónov. V Londýne ukončil elitnú edíciu maratónov a dostal špeciálnu medailu. Ide o jediného Košičana a jedného z mála Slovákov, ktorému sa to podarilo.

zdroj: Veronika Janušková

Od Marakéša až po Sydney

Robert (mimo pretekov, ktoré patria pod World Marathon Majors) behal aj v Marakéši, Sydney, Štokholme, Turíne, Lisabone, Grazi, Ríme aj na Curacae.

Bežal na každom kontinente sveta okrem Antarktídy a keďže miluje výzvy, rozhodol sa, že zabehne maratón aj na tom najchladnejšom. „Štart je veľmi nákladný. Stojí to až  20 000 eur. Dá sa to však splatiť aj na štyrikrát. Verím, že sa mi to podarí. Samozrejme, človek sa musí prispôsobiť klíme a predtým je potrebné absolvovať aj školenie v Chile ohľadom klimatických podmienok. Maratón sa beží v extrémnych mrazoch.“

Za jeho splnené sny považuje aj maratón na Islande, ktorého sa zúčastnil koncom augusta roku 2019. „Je to najväčší ostrov a má to svoje čaro. Vtedy tam je vrchol leta a ľudia si užívajú príjemné počasie, teda 12 stupňov. Keď som prišiel domov, tu bolo okolo 30.“

https://www.startitup.sk/vo-francuzsku-maju-maraton-pre-gurmanov-pocas-zastavok-sa-pije-vino-jedia-steaky-a-zmrzlina/

Ústredným bodom maratónu je malebné jazierko Tjörnin nachádzajúce sa hneď vedľa centra hlavného mesta Reykjavíku. Preteky tam začínajú aj končia. Počas priebehu však trať ponúka bežcom pohľad na úplne iný svet. Maratónci bežia aj cez predmestia a takisto aj po pobreží. „Traťový profil som trošku podcenil, pretože Reykjavík leží na pahorkatinách. Prvých 15 km bola rovina, no potom to už bolo naozaj náročné.“

Vyše dvadsať maratónskych tetovaní

Robert Tatrai sa od ostatných maratóncov líši ešte jednou zaujímavosťou. Z každého významnejšieho maratónu si domov odnesie malý darček v podobe tetovania. „Mám na sebe tetovanie s názvom mesta a logom či symbolom, kde som bol. Chicago, Sydney, Atény, Boston… Mám ich vyše 20.“

zdroj: Veronika Janušková

Posledné si dal urobiť nedávno. „Mám ho pod uchom, ale keďže minulý rok som zabehol len košický, keďže sa inde ísť veľmi nedalo, vytetoval som si tam malých dvoch bežcov z nálepky, ktorú som našiel. Na chrbte mám ešte vytetované: I remember for my running in the largest marathons of the world (Spomínam na moje behanie na najväčších maratónoch sveta).“

Okrem Antarktídy sa plánuje zúčastniť aj maratónu v Nórsku, ktorý sa beží za polárnym kruhom. Je teda možné, že mu pribudne ďalšie tetovanie. „Mal by sa tam ísť teraz v júni, ale ťažko povedať, či to bude možné.“

Zo všetkých má najradšej ten košický. „Je to moja srdcová záležitosť. Tu som doma. Zúčastnil som sa ho viac ako dvadsaťkrát. Ten by som si nikdy nenechal ujsť.“

Čítajte viac z kategórie: Cestovanie