Robiť to čo miluješ ťa bude bolieť

Hlavnou myšlienkou je, že pokiaľ si si zvolil kariéru v tom, čo miluješ robit, práca pre teba nebude nikdy ťažká. Dokonca to nebudeš ani považovať za prácu. Jednoducho sa každý deň zobudíš a budeš chcieť viac a viac.

Je to totálna kravina. Vôbec to v sebe nezahŕňa skutočnosť, že je jedno, ako moc ťa to na začiatku baví, skôr či neskôr príde na teba kríza, znechutí sa ti to a budeš chcieť skončiť. Začne to byť ťažké, začne to byť drsné a ty budeš o sebe pochybovať. Možno len budeš mať ťažšie obdobie, možno len spravíš zlé chyby. Jednoducho pre to bude, alebo nebude dobrý dôvod.

I keď budeš robiť to, čo považuješ za tvoj osud a nebude nič na svete, čo ťa bude robiť viac šťastným, napokon sa dostaneš do bodu, keď už nebudeš mať chuť ďalej pokračovať.

Pretože práca sa stane vždy ťažšou. Stane sa však z teba lepší človek. Je to základný cyklus každej profesionálnej kariéry, a prešiel si ňou každý úspešný človek. Nie vždy si budeš užívať svoju prácu a nie vždy ju budeš chcieť robiť. Pokiaľ budeš robiť to čo miluješ, môžeš sa dostať do bodu v ktorom absolútne stratíš svoju vášeň a budeš cítiť nulový záujem.

Robiť to čo miluješ ťa bude bolieť.

Myslel som si, že cvičenie budem milovať vždy. Vždy.

Vieš čo mi niekedy pokazí chuť? Vstávať kvôli stáži/škole o 5:00/6:00 ráno, cestovať cez polku mesta na bicykli v tme, mokru, vetre so zalepenými očami na street workout ihrisko. To, že som kvôli tomu raz prechladol a dostal zápal priedušiek. Cvičiť s takmer úplne stuhnutým telom. Doslova zaspávať medzi sériami.

Myslel som si, že Erasmus si budem užívať každý deň. Každý deň.

Vieš čo sa mi na Erasme nepáčilo? Ľudia, ktorí neakceptovali rozdiely. Nemal som rozpočet na to aby som mohol každý víkend chodiť na tristo eurové výlety. Nemal som na to aby som rozhadzoval peniaze každý druhý deň na pivo ako ostatní, keď jedno stálo vyše päť eur. A k tomu ešte tzv. „re-culture“ šok, ktorým som trpel dlho potom, čo som sa vrátil späť na Slovensko.

Myslel som si, že každý článok bude moja vášeň. Vášeň.

Vieš čo sa mi na tom nepáči? Písať vo svojich voľných dňoch. Písať ich na Vianoce, keď som videl že takmer všetci sa na to vykašlali, no ja som to nechcel všetko nechať na šéfredaktora. Plus, ak mám občas niektoré názvy či pomenovania prepísané, pretože sa zdajú byť „drsné“. Realita je však drsná a častokrát ti otvorí oči iba čierne na bielom.

Všetky tieto veci milujem. Vďaka nim som tým kým som a nebyť ich, život by ma nebavil. Sú však aj časy, keď ich neznášam. Momenty v ktorých ich mám plné zuby. Uvedomil som si, že sa nedá predpovedať kedy to na mňa príde, záleží to zväčša od okolností a to ako ma ovplyvňujú zvyšné časti môjho života.

Uvedomil som si však jedno. Môžem po A: prestať, po B: pokračovať. Možnosť A je tá ľahšia, no vedie iba k pojedaniu chrumiek a pozerania videí Pewdiepie-a na Youtube. Popritom si však uvedomujem ako mi tieto veci chýbajú.
Možnosť B nie je tá ľahšia a teoreticky môžem zlyhať, no je to jediný spôsob ako sa cez túto nechuť dostať.

Robiť to čo miluješ ťa bude bolieť. Bolesť ťa posúva vpred a stane sa z teba lepší človek. Hoci sa mi nie vždy chce cvičiť na 100 %, na konci dňa neľutujem, že som si zacvičil. Hoci sa mi Erasmus na 100 % nepáčil, chýba mi každý jeden deň. Hoci nie všetky články majú 100 % mojich slov, na konci som rád za poslednú bodku.

Mám realistický pohľad, nemilujem to 24/7. Viem však, že toto je môj život. Bodka.

Zdroj: Jon Westenberg

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy