Rok 2022 ovládli megakauzy: Pád vlády, oslobodený Fico, 363 v akcii, ale aj známa tvár za mrežami

Najmä posledné roky v decembri bilancujeme uplynulých 365 dní a s malou dušičkou dúfame, že snáď tie nadchádzajúce k nám budú aspoň o čosi zhovievavejšie. Najmä kvôli pandémii ochorenia Covid-19 sme si koncom roka 2021 želali, aby práve rok 2022 bol o niečo veselší a aby sa niesol v znamení ustupujúcej pandémie. Koronavírus aj vďaka masívnemu očkovaniu slabol, no nedá sa povedať, že tento rok sme si mohli po krušných časoch vydýchnuť.

Ak opomenieme geopolitické šarády Vladimira Putina, ktorému sa zachcelo z nášho východného suseda odkrojiť ďalší kus územia, nelenili ani naši domáci politici. Rok 2022 sa tak niesol aj v duchu rozkladajúcej sa vládnej koalície, obrovských tragédií, ale aj oprášenej megakauzy. Startitup ti tak prináša súhrn káuz, kauzičiek a udalostí, ktoré otriasli Slovenskom v roku 2022.

Politici a Ukrajina

Nečakaný „darček“ dal Vladimir Putin svetu začiatkom roku 2022 v podobe invázie ruských vojsk na Ukrajinu. 24. februára totiž ruské jednotky prekročili ukrajinské hranice a začali s otvorenou inváziou. Pár hodín po vypuknutí konfliktu sme sa odborníka na Ukrajinu Alexandra Dulebu opýtali, ako vníma ruský vpád iniciovaný Putinom: „Týmto rozhodnutím dokázal, že je šialenec. V mene nejakých predstáv cárskeho Ruska začne vojnu?“

Automaticky tak na vyhrotenú situáciu u nášho východného suseda začali reagovať aj naši domáci politici. Väčšina lídrov vojnu odsúdila takmer ihneď.

Obzvlášť zaujímavé bolo sledovať online stopu kontroverzného smeráka Ľuboša Blahu. Ten väčšinou mal čo povedať, aj keď na domácej či svetovej geopolitickej šachovnici padol čo i len špendlík, po vpáde ruských jednotiek na Ukrajinu bol spočiatku ticho.

zdroj: Integra/Realis

Jeho rétorické eskapády zaujali aj v čase pred vojnou. 

„Nie, žiadne ruské vojská neprídu na Ukrajinu, to sem na Slovensko prídu americké vojská,“ prognózoval zákonodarca pred inváziou vo vyhlásení, ktoré v neskoršom kontexte vyznieva až tragikomicky.

Obzvlášť kuriózne to pôsobilo, keď po vpáde Ruska na Ukrajinu, Smer spolu s Blahom držali hodiny nečakaného bobríka mlčania. „Samozrejme sa prejavil ako zbabelec, ale ako inak by mohol reagovať? Podporoval agresora. A pritom to robil pod zámienkou ochrany mieru. On to ospravedlňoval, zdôvodňoval a nemal jedno kritické slovo na toho vyšinutého diktátora. Teraz, keď k tomu došlo, tak sa už ukázalo, je to už jasné, kto je agresor a kto nie,“ skritizoval Blahu politológ Grigorij Mesežnikov.

Samotné Slovensko sa invázii u nášho suseda postavilo čelom a vládna koalícia podporovala obranu Ukrajincov pred nepriateľom. Slovensko tak poskytlo Ukrajine armádnu techniku a premiér Eduard Heger prvé mesiace konfliktu navštívil spolu s európskou delegáciou ukrajinskú hlavu štátu Volodymyra Zelenského.

zdroj: Reprofoto/Instagram/zelenskiy_official

Blahov ban

Pri jednom z „najukričanejších“ smerákov na internete Ľubošovi Blahovi ale ešte zostaneme. Blaha svoje rétorické zručnosti často pretavil do reality pomocou nenávistných statusov, čo sa mu ale nakoniec vypomstilo. A to viackrát. Okrem toho, že Blahovi dal cez prsty súd a zakázal mu písať o prezidentke Zuzane Čaputovej ako o agentke cudzích mocností, červenú mu dala na Facebooku aj spoločnosť Meta.  

Blahova stránka na Facebooku mala približne 174-tisíc sledovateľov. Vo väčšine prípadov cez tento kanál Blaha útočil najmä na vládnych predstaviteľov, no spoločnosti Marka Zuckerberga postupne pretiekol povestný pohár trpezlivosti.

„Sme síce platforma otvorená všetkým názorom, ale tiež chceme, aby sa ľudia cítili vítaní a v bezpečí. Preto máme prísne pravidlá pre to, čo je a čo nie je na Facebooku dovolené. Táto stránka bola odstránená kvôli opakovanému porušovaniu našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania násilia a dezinformácií a ubližovania COVID-19,“ potvrdila spoločnosť Meta pre Startitup.

zdroj: Reprofoto: FB/Ľuboš Blaha

Po kríze prišiel pád

Medzi asi najvýraznejšie udalosti, ktoré sa podpísali pod politický rok 2022 na Slovensku, patrí podľa politológa Tomáša Koziaka „agónia“ vládnej koalície.

„Zvyčajne vládne krízy trvajú mesiac, viac nie, ale toto trvalo prakticky od jari do konca roka, takže sa v podstate bavíme o približne deväťmesačnej kríze, ktorá de facto vyvrcholila nevyslovením dôvery vláde,“ myslí si Koziak. 

No nepredbiehajme. Výrazne naštrbené vzťahy spájali najmä dvojicu vládnych strán, a to OĽANO a SaS. Práve lídri spomínaných subjektov, Igor Matovič a Richard Sulík medzi sebou už dlhšie neskrývali hmatateľnú animozitu, čo vyvrcholilo odchodom saskárakych ministrov z vlády a následne aj zo samotnej koalície.

„Trvalo to príliš dlho. Takmer ročná vládna kríza nie je úplne typická záležitosť,“ podotkol Koziak. Ten na otázku, akým spôsobom sa vládne ťahanice podpísali na živote bežných Slovákov vyrukoval s jasnou odpoveďou.

„Život občanov Slovenska to určite traumatizovalo. Vládne krízy zvyknú prísť, nie je to nič neobvyklé. Príde nejaká kauza a vyrieši sa to, povedzme, odchodom ministra. V tomto prípade ale súčasná vláda nedokázala vyriešiť problém rýchlo a efektívne. Prerástlo to do takmer rok trvajúceho traumatizovania spoločnosti,“ dodal.

Podľa Koziaka práve podobná vládna rétorika či činy politikov priamo vplývajú na to, ako verejnosť vníma politiku a politické dianie. „Potom by sme sa nemali čudovať, že ľudia pri voľbách budú siahať po extrémistických stranách. To je jeden z dôsledkov, to znechutenie z politikov,“ podčiarkol.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák TASR/Jakub Kotian

Dnes už vieme, že naťahovaná kríza vyvrcholila povalením vlády. Samotný pád vládneho kabinetu vrstvil cez seba také množstvo udalostí a minishistoriek, že obsahovo by vystačil pokojne aj na celovečerný politický triler.

Práve SaS spoločne so stranou Hlas-SD totiž vyzbierali dostatok podpisov na uskutočnenie dôležitého hlasovania o vyslovení nedôvere vláde. To sa malo prvýkrát uskutočniť v utorok 13. decembra. Do poslednej chvíle sa tak polemizovalo, či sa nájde parlamentná sedemdesiatšetka potrebná na povalenie vlády.

Na poslednú chvíľu sa ale hlasovanie s podporou 77 poslancov presunulo na štvrtok. Už vtedy bolo jasné, že ak by sa v tom čase hlasovanie uskutočnilo, zrejme by to neznamenalo pre budúcnosť vládneho kabinetu nič dobré. Poslanci tak mali dva dni na rokovania, ktoré sa preklopili ešte aj na samotný štvrtkový termín. V ten deň totiž OĽANO na tlačovke oznámilo na čele s Igorom Matovičom, že financmajster je ochotný sa vzdať funkcie ministra. Mal len dve podmienky, a to, že za jeho job SaS stiahne návrh ohľadom vyslovenia nedôvery vláde a podporí štátny rozpočet.

Rokovania tak preskočili z oficiálnych politických inštitúcií do súkromného bytu šéfa liberálov Richarda Sulíka. V ňom sa totiž hodiny rokovalo a vystriedalo sa u neho viacero známych tvárí. Politickej porady, na ktorej závisel podľa všetkého osud vlády, sa zúčastnil premiér Eduard Heger, minister životného prostredia Ján Budaj, ale aj viacero Sulíkových poslancov.

Sulíkovci nakoniec informovali o svojom odmietnutí Matovičovej ponuky prostredníctvom tlačovej správy a ešte pár minút pred hlasovaním o 17. hodine sa nevedelo, či k nemu vôbec dôjde. Nakoniec schôdza odštartovala, no po chvíli ju prerušila prestávka a následne aj nečakané rokovanie poslaneckého grémia.

Keď sa navrátili zástupcovia poslaneckých klubov a parlamentu naspäť do pléna, už sa zdalo, že k hlasovaniu napokon konečne dôjde. Vtedy sa klub SaS postavil a na niekoľko minút za hlasného bučania zákonodarcov opustil rokovaciu sálu. Následne sa saskári vrátili a Richard Sulík za rečníckym pultom vyrukoval s historkou, ktorú pozná takmer už celé Slovensko.

Sulík tak informoval o tom, ako Igor Matovič dorazil so svojou podpísanou demisiou do prezidentského paláca, keď si svoj krok na poslednú chvíľu rozmyslel a demisiu vytrhol z ruky zamestnancovi prezidentky. Tento príbeh následne potvrdila aj samotná kancelária prezidentky.

SaS tak nakoniec hlasovala za povalenie vládneho kabinetu. Za bolo 78 poslancov. V súčasnosti sa tak čaká, či sa podarí zrekonštruovať súčasnú vládu v demisii, alebo Slovensko čakajú predčasné voľby. 

Oprášenie Gorily

Veľkou témou spred niekoľkých týždňov bolo aj oprášenie megakauzy Gorila. V nej kľúčovú úlohu zohráva uniknutý materiál, ktorý načrtol pochybnú štruktúru vzťahov medzi politikmi, ľuďmi z kľúčových štátnych inštitúcií a Jaroslavom Haščákom, ktorý bol v tom čase jednou z najvýraznejších tvári finančnej skupiny Penta. 

K schôdzkam malo dochádzať v byte v centre Bratislavy približne po roku 2003. Na byte si okrem Haščáka doslova podávali kľučky aj vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek, Anna Bubeníková, šéf Smeru Robert Fico, ale aj ďalší. 

Ako Startitup informoval prvého decembra, prípad je opäť živý a vyšetrovateľ doslova zaťal do živého. Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry siedmim ľuďom. Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovú a ďalších dvoch mužov obvinili zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Spoluzakladateľ Penty čelí tiež obvineniu pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Jíří Malchárek a Anna Bubeníková sú okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Ďalším obvineným je bývalý člen výkonného výboru Fondu národného majetku Jozef Jurica. Ten je podobne ako Jiří Malchárek a Anna Bubeníková obvinený zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Medzi obvinenými figuruje aj meno bývalého podpredsedu výkonného výboru štátneho Fondu národného majetku z čias vlády SDKÚ Petra Huňora. Toho vyšetrovateľ NAKA stíha okrem založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny aj z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Obvinení sú aj Vladimír Rigász ako predseda a Stanislav Reguli ako podpredseda predstavenstva GovCo vykonávajúci vôľu jediného akcionára ministerstva hospodárstva SR v spoločnosti GovCo, zastúpeným Jiřím Malchárkom. Obaja sú obvinení z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Hrozilo nám rozpočtové provizórium

V predsviatočné dni sa intenzívne riešil aj ďalší tŕň v koaličnej päte, a to téma neschváleného štátneho rozpočtu. Zákon roka totiž nebol odklepnutý ešte pár dní pred Štedrým dňom a začalo sa tak reálne pracovať so scenárom, ktorý bral do úvahy, že sa Slovensko ocitne v rozpočtovom provizóriu. Teda sa zákon nestihne schváliť ešte v tomto roku.

Návrh rozpočtu ale v parlamente dostal zelenú doslova o päť minút dvanásť, a to 22. decembra. Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP. 

V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.

Súčasťou rozpočtu sú tak aj výdavkové limity, zdanenie ruskej ropy, prepravy plynu, liehu a hazardu. Zároveň budú súčasťou rozpočtu nižšie dane – 10 percent DPH na gastro a športoviská, koniec koncesionárskych poplatkov. Po odklepnutí rozpočtu sa do finále dostal aj jeden z nekonečných sľubov Igora Matoviča. Ten po tom, ako poslanci dali zákonu roka zelenú, oficiálne skončil na čele rezortu financií.

Odsúdený Kotleba

Rok 2022 bol aj rokom, keď si niektorí z hlavných aktérov vypuklejších káuz vypočuli právoplatný rozsudok súdu. Ide tak napríklad o prípad týkajúci sa symboliky čísla 1 488 a šéfa extrémistickej ĽSNS Mariana Kotlebu.

Kotleba si vypočul rozsudok začiatkom tohto roku. Zatiaľ čo pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z roku 2020 posielalo šéfa extrémistov za mreže na symbolické štyri roky a štyri mesiace, Najvyšší súd pôvodný rozsudok zmietol zo stola. Kotleba síce vinným zostal, no s vcelku miernejším trestom, a to šesť mesiacov s podmienečným odkladom na rok a pol podľa paragrafu 422. Lídrovi kotlebovcov tak súd odklepol vinu za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Následne bol Kotleba ako odsúdený poslanec aj zbavený mandátu a v Národnej rade ako zákonodarca skončil. Za urýchlenie konca Kotlebovej kariéry poslanca môže číslo 1 488. Práve v tejto hodnote totiž Kotleba ešte na čele banskobystrickej župy odovzdal rodinám v núdzi finančný dar. Číslo má svoj špecifický význam v neonacistickej symbolike.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Kováčikov prípad

Medzi ďalšie ostro sledované prípady, ktoré sa dočkali právoplatného rozsudku, je ten, v ktorom dominuje bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten bol odsúdený za branie úplatku od mafie v hodnote 50-tisíc eur.

Taktiež mal vyzradiť utajovanú skutočnosť tým, že vynášal zo spisov. Podľa verdiktu súdu mal Kováčik v roku 2017 vziať peniaze za vybavenie prepustenia mafiánskeho bossa skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Kováčik bol odklepnutím Najvyššieho súdu v máji tohto roku odsúdený na osem rokov.

Rok paragrafu 363 pokračuje

Rok 2022 nebol len o uzavretých prípadoch, ale aj o neslávne známom paragrafe 363. Ten bol v minulosti generálnou prokuratúrou napríklad použitý pri zrušení obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Tento rok generálna prokuratúra na čele s Marošom Žilinkom  zase „trišesťtrojku“ využila pri obvinení Petra Kažimíra. Tomu bolo zrušené obvinenie z prečinu podplácania. Paragraf konkrétne použil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.

Doslova vianočnému darčeku od prokuratúry sa potešil šéf Smeru Robert Fico. Ten bol stíhaný v kauze Súmrak spolu aj s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom či nitrianskym oligarchom Norbertom Bödorom. Kurióznym je, že informácia obletela médiá len krátko po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová v parlamente vystúpila so správou o stave republiky, v ktorej kritizovala aj spomínaný paragraf.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Zochova ulica 

Medzi jednu z najtragickejších udalostí v roku 2022 určite patrí nehoda v Bratislave na zastávke Zochova. V čase, keď na nej čakala skupina študentov, vrazil do nej šofér Dušan Dedeček takmer s 1,7 promile v krvi.

Na mieste zomreli štyria ľudia, v nemocnici podľahla zraneniam 21-ročná študentka. Dušan Dedeček, ktorý sedel za volantom, zastával v Deaflympijskom výbore funkciu generálneho sekretára. Dedeček bol spočiatku po rozhodnutí súdu stíhaný na slobode, po odvolaní však krajský súd odklepol jeho väzobné stíhanie. Hrozí mu doživotie.

Krátko po nehode sa začali intenzívne ozývať hlasy politikov a prichádzali s rôznymi plánmi, ako zamedziť či prípadne sa preventívne postaviť k problematike šoférovania pod vplyvom.

„Stačilo! S ministrom vnútra Romanom Mikulcom som hovoril a plne sa stotožňujeme v tom, že jediná cesta je zavedenie exemplárnych trestov za alkohol za volantom,“ uviedol napríklad Matovič na sociálnych sieťach krátko po tragédii. Vtedajší financmajster napríklad v tom čase avizoval, že na koaličnej rade navrhne zákon, na základe ktorého, ak vodič nafúka za volantom nad jedno promile, štát mu mu zhabe auto.

https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid0xSz3qbiW7Wn95v9MyAvsR5LyLPf1JJ1mw1grBDoEc4iskwJh7x46PBSWDWHKyBtvl

Streľba na Zámockej 

Krátko po nehode na Zochovej došlo neďaleko tejto lokality k ďalšej obrovskej tragédii. Tentokrát išlo o úmysel a v súčasnosti je vyšetrovaný ako teroristický čin. Na neďalekej Zámockej ulici totiž došlo pred podnikom Tepláreň k streľbe. Strelec zastrelil dvoch mladých mužov a postrelil čašníčku. 

Strelec na sociálnych sieťach zverejnil antisemitský manifest, v ktorom písal o svojich cieľoch a zámeroch. Práve útok na členov LGBTI komunity mal byť úmyselný.

Politici síce čin hromadne odmietli a označili za akt nenávisti, niektoré vyjadrenie politikov neboli práve najšťastnejšie. Premiér Eduard Heger sa totiž vyjadril, že dvojica mladíkov bola zavraždená kvôli svojmu spôsobu života. Bol tak kritizovaný za to, že jasnejšie nedefinoval, že išlo o členov LGBTI komunity.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Politológ Tomáš Koziak tvrdí, že obidve udalosti sa typom činov od seba odlišovali. Samotní politici sa k nim síce vyjadrovali, no podľa odborníka dôležité témy nikam neposunuli.

„Pri jednej aj druhej udalosti vidíme, že má svoje hlboké príčiny, ktoré sa týkajú toho, že ide o nevyriešené problémy. Či už sa to týka menšinovej problematiky, alebo toho, ako je u nás riešená dopravná situácia,“ myslí si Koziak.

Dodáva, že v súvislosti s opatreniami, ktoré mohli byť po udalostiach pretavené do praxe, defacto nevidíme žiadny pokrok. 

Čítajte viac z kategórie: Politika