Romana, máš prekvapivo pravdu, ale brzda krajiny nie je len jedna, píše Pavel Knapko

Platí stará pravda odveká, že pokazené hodiny dvakrát denne ukazujú správny čas a Romana Tabák aspoň dvakrát za jedno volebné obdobie trafí klinec po hlavičke. 

Premiérovo tak urobila len pred niekoľkými dňami, síce zrejme nechtiac, ale aj to sa cení. Bolo to len pár minút po obštrukcii SaS a pod parlamentnou strechou vládla vcelku dusná atmosféra. Minister obrany Jaroslav Naď frustrovane opustil plénum, zhodnotil, že poslanci by mali za plat aj dačo robiť, s čím sa nedá nesúhlasiť – týmto do parlamentného bufetu pozdravujem Annu Záborskú a jej antipotratovú svätú vojnu. Naď tak rozladene zamieril na rokovanie vlády a prehodil ešte niečo o tom, že tlačovku SaS vynechá, pretože by sa zrejme povracal.

Svojich 15 minút slávy si nenechal ujsť ani niekoľkonásobný expremiér a hobby chatár Robert Fico. Ten sa namiesto prvoplánového šťavnatého hejtu na súčasnú a bývalú koalíciu pohašteril s redaktorkou verejnoprávnej televízie. K jej otázkam sa postavil podobne ako k rozbehnutým vyšetrovaniam exnominantov Smeru. Skrátka mu nesadli. Niekde v druhom pláne sa uškŕňal aj poslanec, ktorého meno sa vyslovuje len pod vodou v napustenom bazéne.

Namosúrene pôsobila aj Romana Tabák, ktorá minula hašteriacich smerákov a zamierila na tlačovku SaS. Poslankyňu zrejme obštrukcia liberálov príliš nepotešila, pretože nedbala na dobré mravy a so svižnosťou bývalej hráčky tenisu skočila saskárom do reči.

„Ty buď ticho, ty tepša,“ odpálkovala Janu Bittó Cigánikovú a popritom ešte stihla liberálov označiť za „brzdu krajiny“. A tu Romana prvýkrát ukázala správny čas. SaS totiž brzdou naozaj je, ale nie jedinou.

Brzda č. 1: Richard

Práve s odchodom poslancov SaS do opozície začali pre koalíciu krušné časy. Po letnej parlamentnej prestávke totiž bolo otázne, či koalícia vôbec nájde dostatok zákonodarcov na otvorenie schôdze. Na to totiž potrebuje nadpolovičnú väčšinu, a to 76. Samotná koalícia ich má ale „na ruke“ len 70 a na otvorenie rokovania tak potrebujú aj pomocnú ruku opozície.

Logicky sa tak ponúka práve výpomoc koaličných odídencov zo SaS. Nebolo ale jednoznačné, či saskári priložia ruku k dielu a odprezentuje sa dostatok zákonodarcov na to, aby sa mohla začať riadna schôdza.

Dnes už ale vieme, že SaS sa predsa len rozhodla „brzdiť“ rozbeh čerstvej sezóny rokovaní národnej rady. SaS na čele s Richardom Sulíkom argumentujú obštrukciu tým, že chceli vyskúšať funkčnosť koalície, a toho, či sa vôbec vedia vyskladať na otvorenie rokovania.

Saskársky experiment naozaj ukázal, že koaličná hŕstka bez pomocného lana liberálov sfunkčniť parlament skrátka nedokáže. Práve aktuálna schôdza totiž bola kľúčová aj z medzinárodného hľadiska, pretože sa počas nej malo hlasovať o potenciálnom vstupe Švédska a Fínska do NATO. 

Rokovanie sa tak posunulo na budúci utorok, no podľa všetkého sa už saskári odprezentujú a rokovanie začne tak, ako má. Napriek patovej situácii, ktorú explicitne tento týždeň spôsobili, sa síce ukázalo, že liberáli brzdou fungovania krajiny sú, no nie sú zďaleka jedinou a určite ani nie najhlučnejšou.

Brzda č. 2: Igor 

Samotným saskárskym eskapádam v národnej rade ale predchádzal dlhý a únavný spor liberálov a najmä Richarda Sulíka s Igorom Matovičom. Bývalí parťáci po roku 2020 a nástupe „vlády zmeny“ totiž ukázali, že oni sami sa zmeniť nevedia.

Sulík s Matovičom v minulosti oficiálne vystupovali ako spojenci, no často to medzi nimi škrípalo a ich vzťah na úrovni politickej spolupráce nebol práve ideálny. Druhý reparát v spoločnej vláde sa ale ukázal ako ideálna pôda na pohnojenie latentnej animozity medzi oboma politikmi.

Rozhorel sa tak spor, ktorý Matoviča nakoniec stál miesto na čele vlády. Následne si tak obul svoje martýrske topánky a odkráčal z úradu vlády na sto metrov vzdialené ministerstvo financií. 

Politická atmosféra je v posledných mesiacoch turbulentná

GALÉRIA+ 9

Obzvlášť krušné chvíle zažil vzťah Matoviča a Sulíka práve počas kulminujúcej koronakrízy, v čase, keď zľudoveli frázy ako „plačovka“, ale aj „Sulík nenakúpil testy“. Ten vyeskaloval práve v posledných týždňoch nezhodami okolo prorodinného balíčka Igora Matoviča.

Pohár trpezlivosti SaS nakoniec pretiekol a pred letnou parlamentnou prestávkou vyrukovali s ultimátom. Ak si Matovič nezbalí kufre vo funkcii financmajstra, zbalia si ich ministri SaS na čelách vládnych rezortov.

Ultimátum vypršalo a v deň plánovanej demisie ministrov Matovič prišiel so sofistikovaným protiúderom, vlastným ultimátom. Saskári na zotrvačníku ešte istý čas vyjednávali, no Matovičovo desatoro nesplniteľných podmienok odignorovali a ministerstvám dala nakoniec SaS zbohom.

Práve v čase gradujúcej palivovej a energetickej krízy hašterenie dvoch vládnych kohútov bolo to posledné, o čom chceli Slováci počuť a čítať. Ako sa hovorí: Sulík mieni, Matovič mení.

Brzda č. 3: Edo

Eduard Heger vystriedal na čele vládneho kabinetu Igora Matoviča minulý rok na prvého apríla, za čo si od viacerých škodoradostných kritikov vyfasoval pár uštipačných poznámok. Či sa z Hegera stane „prvoaprílový“ premiér mala ukázať blízka budúcnosť. A aj to, či sa stane plnohodnotným šéfom vlády alebo len bábkovým politikom v rukách lídra OĽANO Igora Matoviča.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Situácia tak pripomínala obdobie z roku 2018, keď po vražde novinára Jána Kuciaka na čele vlády vystriedal Roberta Fica Peter Pellegrini. Podobne ako u Pellegriniho, aj u Hegera sa v súčasnosti očakávalo, či v kritických chvíľach uzemní svojho straníckeho šéfa. Konkrétne u Hegera to znamenalo buchnutie po vládnom stole najmä v čase šarvátok medzi Sulíkom a lídrom OĽANO.

Prvá lastovička vzdoru vzlietla v čase, keď minulý rok vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková čelila kritike pre možný konflikt záujmov, za čo bola odvolávaná aj v národnej rade. Veľkým kritikom šéfky rezortu bol aj samotný Matovič. Heger síce oficiálne Kolíkovú nepodporil, no po tom, čo odvolávanie skončilo fiaskom, ministerku premiér objal, čím nepriamo demonštroval svoju podporu političky.

Ak si ale myslíš, že toto bol začiatok svojprávneho vládnutia a vystúpenia z tieňa lídra OĽANO, si na omyle. Práve v čase, keď bola Hegerova svojprávnosť najpotrebnejšia, premiér naďalej zostal akýmsi bezzubým mediátorom sporu duelantov Matovič/Sulík a naďalej poslušne zostal sedieť v prítmí alibistického Matovičovho líderstva. 

Ak teda Romana Tabák označila SaS brzdou, síce pravdu mala, ale pokojne mohla pokračovať a nezaškodilo by, ak by svoju „guľometnú“ kritiku obrátila aj do vlastných radov, a to konkrétne radov klubu Sme rodina, v ktorom po novom pôsobí.

Práve Boris Kollár viackrát ukázal, že je stratégom šachového strihu, a držal tak v šachu práve samotného Igora Matoviča. Tabák tak prvýkrát ukázala správny čas, či sa jej do konca volebného obdobia zadarí aj druhýkrát, je otázkou pre politických analytikov či ezoterikov a veštcov.