Rómovia sa stretávajú s nenávisťou a predsudkami, tvrdí Čaputová. Podľa nej je čas to zmeniť

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je opäť vidieť, aké jednoduché je zneužiť predsudky na podnecovanie nenávisti, ktorá môže nabrať až obludné rozmery. Hlava štátu to povedala pri spomienke na Pamätný deň rómskeho holokaustu. V tejto súvislosti upozornila na príbeh Ladislava Dudi Koťa, ktorý sa narodil v roku 1938 v Snine do rodiny kováča.

Mal asi šesť rokov, keď celú jeho rodinu naložili na voz a odviezli do zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Vo svojich spomienkach hovorí o útrapách, o otrockej práci svojho otca, o obrovskom hlade a ponižovaní. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Spomína si, že v tábore vypukol brušný týfus a jeho brata, ktorý spolu s ďalšími mužmi a ženami, ochorel, vzali preč. Aj na to, ako si myslel, že ich odviezli do nemocnice. Až neskôr sa dozvedel, že brata spolu s ďalšími 25 ľuďmi zastrelili a pochovali do vopred pripravenej jamy,“ pokračovala Zuzana Čaputová s tým, že 2. augusta si svet pripomína nielen pamiatku týchto obetí, ale aj pamiatku takmer pol milióna obetí rómskeho holokaustu v Európe.

Ako skonštatovala hlava štátu, tragédia holokaustu je tvorená tisíckami individuálnych ľudských osudov, z ktorých každý si zaslúži osobitnú pozornosť a zmienku. Dodala, že prostredníctvom svedectiev, podobných tým od Ladislava Dudi Koťa, sa svet len postupne dozvedá čoraz viac o tom, čo sa dialo na Slovensku.

Otrocká práca aj ponižovanie

„Dozvedáme sa o otrockej práci mužov v pracovných táboroch, ktorí stavali priehrady a železničné trate. Dozvedáme sa o Rómoch z južných častí krajiny, ktorých naložili do vagónov a odviezli do koncentračných táborov. O masových popravách na etnickom princípe aj o popravách, ktoré boli neľudskou odplatou za pomoc partizánom v odboji na sklonku vojny. Vieme o umučených v Kremničke, v Kováčovej, v Nemeckej, vo Zvolene, v Krupine, v obciach Lutila, Čierny Balog, Ilija a Tisovec. Aj o zaživa upálených ľuďoch v Kríži nad Hronom, Čiernom Balogu či v obci Motyčky,“ napísala.

Prezidentka zdôraznila, že sú to konkrétne ľudské príbehy predkov a príbuzných ľudí, ktorí sú našimi spoluobčanmi. Tí sa aj v tomto čase stretávajú s tým, s čím by sa už nemali – s ponižovaním, slovnými a fyzickými útokmi pre svoj etnický pôvod. „Je našou spoločnou povinnosťou, aby sme ako ľudia dobrej vôle zmenšovali priestor pre nenávisť. Najmä ľudskosťou, vzájomným rešpektom a snahou o porozumenie. Aby sa už nikdy niečo podobné ako bol rómsky holokaust nemohlo zopakovať voči akejkoľvek skupine ľudí,“ uzavrela prezidentka.