Ropa urobila z indiánskeho kmeňa najbohatší národ na svete. Potom prišli záhadné vraždy

Ivana Šaffová

24. októbra 2023 o 10:35

Indiáni z kmeňa Osedžov doplatili na chamtivosť ľudí hrôzostrašným spôsobom
Po objavení ropy na území ich rezervácie sa začala séria krvavých udalostí

Indiáni z kmeňa Osedžov doplatili na chamtivosť ľudí Reprofoto: Instagram/3spookedgirls

Indiáni z kmeňa Osedžov doplatili na chamtivosť ľudí hrôzostrašným spôsobom
Po objavení ropy na území ich rezervácie sa začala séria krvavých udalostí

V kinách môžeš práve teraz vidieť film Vrahovia mesiaca kvetov v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom. Martin Scorsese nám v ňom ukazuje príbeh kedysi najbohatšieho národa na svete, ktorý však totálne zničila ľudská chamtivosť. Je o sérii príšerných a záhadných vrážd ľudí z amerického domorodého kmeňa Osedžov.

Títo indiáni kruto doplatili na chamtivosť vtedajšej spoločnosti. Na ich území sa totiž v 90. rokoch 19. storočia našlo „čierne zlato“, práve v čase najväčšieho ropného ošiaľu. Ropa v hodnote okolo 400 miliónov dolárov ročne v modernej mene do 20. rokov 20. storočia zmenila tento kmeň na doslova najbohatší národ na Zemi.

Indiáni sa vozili n drahých autách, bývali v luxusných domoch a nosili drahé šaty. To bolo tŕňom v oku bielych osadníkov. Netrvalo dlho a začal sa doslova krvavý kúpeľ.

V tom čase však prevládal názor, že domorodí Američania sú naivní, primitívni a potrebujú „biely“ dohľad, aby svoje bohatstvo bezhlavo nepremrhali. Vláda tiež historicky považovala indiánske kmene za závislé národy, ktoré potrebujú federálnu ochranu. Presadzovala teda zákony určené na „ochranu“, nie na posilnenie postavenia domorodých ľudí.

Ako uvádza National Geographic, tieto zákony často nechránili záujmy domorodcov. Namiesto toho predstavovali spôsoby, ako sa mohli bieli osadníci zmocniť a udržať si kontrolu nad domorodými ľuďmi a krajinami ich predkov.

Napríklad v roku 1887 Dawesov zákon „rozbil“ kmeňové územia a dal ich domorodým rodinám s kmeňovými nárokmi ochotnými podstúpiť kultúrnu asimiláciu. Zákon však predal aj „nadbytočnú“ pôdu bielym osadníkom, čím sa dramaticky znížilo množstvo pôdy vo vlastníctve pôvodných národov.

Národ Osage obišiel tento „prideľovací“ systém, pretože kúpil 1,5 milióna akrov pôdy v Oklahome priamo od federálnej vlády.

Samotný národ sa držal nerastných práv k pôde a udeľoval každému členovi dedičné „právo“ na podiel na národnom nerastnom bohatstve. Ako národná ropa prinášala viac a viac peňazí, každý člen kmeňa mal nárok na viac bohatstva. Tým priťahoval aj záujem ostatných obyvateľov mimo rezervácie.