Rovnosti sa Slovensko nedočkalo. Priemerný čistý zárobok žien nie je ani 1 000 eur

Keď vyberieš vo firme skupinu zamestnankýň a skupinu zamestnancov a pokúsiš sa odhadnúť, ktorá partia zarába viac, nebude to zrejme náročné. Skúsenosti aj štatistiky ukazujú jednoznačne na mužov. Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia aj analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.

Keď priemerné celkové platy prepočítame v kalkulačke čistej mzdy, pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť, môžeme vidieť, že čistý zárobok žien je menej ako 1 000 eur.

Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1 228 eur. Podľa priemeru majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 300 eur viac ako ženy.

Ako sú na tom ostatné krajiny?

Web Paylab.com zoskupuje mzdové portály naprieč celým svetom. Jeho analýza preto porovnáva rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch. Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4.

České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 %.

Spomedzi krajín V4 vidíme najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 %. Vo Vyšehradskej štvorke môžeme sledovať výraznejšie platové nerovnosti ako v iných štátoch Európy.

zdroj: Unsplash/new media

Nižšie rozdiely medzi pohlaviami vidíme napríklad v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 %.

Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku tu vidíme výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 % nižší plat ako ich mužskí kolegovia.

Zásadná nerovnosť

Podľa najnovších dát Eurobarometra si negatívny dopad platovej nerovnosti uvedomuje takmer každá druhá Slovenka. Z prieskumu 365.bank vyplýva, že takmer pätina žien považuje svoju aktuálnu finančnú situáciu za zlú.

Údaje Eurobarometra odhalili, že pandémia koronavírusu mala takmer na každú druhú ženu (45 %) negatívny dosah z pohľadu jej osobného príjmu. Dokonca až 44 % Sloveniek uviedlo, že táto situácia narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom.

Z prieskumu vyplýva, že ženy sú na tom horšie s tvorbou finančného vankúša. V našej krajine zarábajú o pätinu menej ako muži, v dôsledku čoho je pre nich náročné si niečo usporiť. Osamelé ženy si tak nemôžu dovoliť viac investovať do vzdelávania svojich detí.

Zaujímavosťou je, že až 50 % mužov hodnotí svoju finančnú situáciu pozitívne. Naproti tomu takto označuje svoju ekonomickú kondíciu len okolo 40 % žien. Približne rovnaký počet žien hovorí o stave svojich financií ako o dostatočnom. Takmer pätina však má pocit, že z finančného hľadiska sú na tom zle. V prípade mužov takto vníma svoju situáciu len necelá šestina z nich.

Aké faktory majú vplyv na platové rozdiely?

Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, jednou z nich sú iné pracovné preferencie. Ako sme už uviedli najmä pre krajiny V4 je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidíme nižšie platy. 

Sektormi s vyšším podielom žien sú napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, keď sa pozrieme, v ktorých odvetviach sú reakcie od mužov, dominujú napríklad telekomunikácie, elektrotechnika a energetika a strojárstvo.

Ďalším z faktorov, ktoré majú vplyv na platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. V mnohých krajinách je starostlivosť o novorodené dieťa takmer vždy na matke. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím často súvisí aj platový progres.

zdroj: Unsplash/christina

Je tiež veľkou škodou, že mnohé ženy ešte stále nie sú vychovávané a motivované pracovať na kariére. Stále preto pretrvávajú zvyklosti, pri ktorých je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti.

Ďalším dôležitým dôvodom, ktorý často súvisí s predošlými spomínanými faktormi, je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém sa rieši často v krajinách, ako je Slovensko, Česká republika, Maďarsko či Poľsko.

Dôvodom môže byť nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samy často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že majú na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém.

Dôležitým momentom je zároveň fakt, že v mnohých krajinách platí, že keď idú ženy do platového vyjednávania, musia vyjednávať s mužským manažérom.

Neschopnosť šetriť

Na záver sa pozrime, ako to majú ženy so šetrením peňazí. Ukazuje sa, že až tretina žien si nedokáže ušetriť nič zo svojej výplaty, ďalšia tretina si šetrí nepravidelne. Pravidelne si odkladá bokom skoro 39 % žien. U mužov si však dokáže pravidelne odkladať viac ako 44 %, vôbec nešetrí len necelá štvrtina mužov.

„Za alarmujúce považujeme, že viac ako 45 % žien nemá žiadnu finančnú rezervu. V prípade akýchkoľvek nepriaznivých životných okolností sa tak môžu dostať do stavu núdze,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

Rozdiely vznikajú aj pri porovnávaní veľkosti finančného vankúša v prípade, že ho ženy alebo muži majú vytvorený. Až tretina žien má úspory len do výšky tisíc eur. V rovnakej sume má úspory menej ako štvrtina mužov.

V hodnote od 1 000 eur do 5 000 eur je situácia relatívne vyrovnaná. Kým v tejto skupine je 37 % žien, mužov je 34 %. A, samozrejme, v prospech mužov sa čísla preklápajú pri vyšších úsporách nad päťtisíc eur.

zdroj: Pexels/douglas, henrikas

„Rodová aj platová rovnosť je na Slovensku stále nenaplneným cieľom. Spoločnosť by mala vytvárať rovnaké podmienky pre obe pohlavia. Ženy by sa nemali diskriminovať ani po návrate z materskej dovolenky. Je potrebné, aby im zamestnávatelia vytvárali vhodné podmienky na adaptáciu do pracovného prostredia, ale aj na kariérny a platový rast,“ uzatvára Valko Gáliková.