Rozbehli úspešný biznis a dnes stoja pred zánikom: Z vlastných zdrojov sme to schopní udržať ešte asi mesiac
- Nakúpili autá a autobusy. Hrozí, že o ne teraz prídu
- Mesačné náklady na ich údržbu stoja tisíce eur, no teraz vedia zarobiť len pár stoviek
- „Je to ako hodiť topiacemu sa, ktorý je od brehu 10 metrov, dvojmetrové lano,“ hodnotia súčasnú pomoc od štátu
- Počas prvej vlny prespávali v aute a vozili Slovákov zo Schwechatu k hraniciam
- + 5 rád, ktoré by chceli mladým, začínajúcim podnikateľom odovzdať
- Nakúpili autá a autobusy. Hrozí, že o ne teraz prídu
- Mesačné náklady na ich údržbu stoja tisíce eur, no teraz vedia zarobiť len pár stoviek
- „Je to ako hodiť topiacemu sa, ktorý je od brehu 10 metrov, dvojmetrové lano,“ hodnotia súčasnú pomoc od štátu
- Počas prvej vlny prespávali v aute a vozili Slovákov zo Schwechatu k hraniciam
- + 5 rád, ktoré by chceli mladým, začínajúcim podnikateľom odovzdať
Pred pár rokmi rozbehli úspešný biznis. Postupne nakúpili limuzíny, minibusy a veľký autobus, s ktorými vozili klientov. Ich tržby a zisky rástli – všetko išlo podľa najlepších predstáv.
No prišla korona a počet klientov, ktorí potrebovali odvoz na letisko a dovolenku, sa výrazne prepadol. Posledné mesiace žili z našetrených peňazí, denne náklady rátajú v tisícoch. Prepravná firma Sizumaro dvoch mladých Slovákov sa z narastajúceho úspechu náhle ocitla v zúfalstve.
O pomoci Slovákom dostať sa domov počas prvej korona-vlny, ťažkých časoch, vysokých nákladov dopravnej spoločnosti či koľko si vedia zarobiť šoféri na Slovensku nám porozprával jeden z majiteľov firmy Roman Fraňo.
Vozievali ste ľudí na dovolenky, ako to teraz vyzerá s vašou prácou?
Primárne sme vozili ľudí na dovolenky, najmä na letisko Schwechat a späť do Bratislavy, a mali sme popri tom aj korporátnych klientov, ktorý niekedy cestovali za prácou. V priemere taký bežný deň sme previezli 70 ľudí. Teraz, keď to spriemerujem, máme denne 0,5 človeka a aj to je veľa.
Ako dlho ste takú situáciu ešte schopní udržať?
Z vlastných zdrojov sme to schopní udržať ešte asi mesiac. Potom sa musíme spoliehať na úver od banky, ktorý nám predĺži životnosť o ďalšie mesiace. Môj osobný názor je, že dnes nie je menšia firma, ktorá v tejto dobe už nemá úver a prežíva len vďaka nemu. A tie úvery, to sú iné fiaská a odr*y. Čistá ryža pre banky. Nás to ale, bohužiaľ, čaká tiež.
Vidíte nádej na skoré zlepšenie alebo máte skôr pesimistickejšie odhady?
Skôr sme pesimisti a keď sa to dá do leta 2021 do poriadku, budeme veľmi radi.
Akú pomoc dostanete od štátu?
Pomoc od štátu je minimálna a v podstate nám nič nerieši. Je to ako hodiť topiacemu sa, ktorý je od brehu 10 metrov, dvojmetrové lano.
Nepríjemná otázka, ale ste pripravení aj na krach firmy? Viete, čo budete potom robiť alebo túto možnosť ešte nepripúšťate?
Áno, sme na to pripravení, aj keď to bude zo súkromného hľadiska likvidačné. Jednoducho povedané, ostane firma s dlhom cca 80 000€. Čo znamená, že to budeme musieť zaplatiť zo súkromného vrecka. Problém je aj v tom, že autá, ktoré máme, nikto v tejto dobe za normálnu cenu neodkúpi.
Počas prvej korona-vlny ste vraj prespávali v aute za uzatvorenými rakúskymi hranicami a vozili bezradných Slovákov z letiska Schwechat po hranice. Ako to vyzeralo a koľko taký odvoz stál?
Na úvod by som opravil tvoju otázku, lebo hranice sme zatvorili my na Slovensku. Vyzeralo to skoro ako bežný pracovný deň (smiech), len vracajúcich sa ľudí vodič musel vyložiť na hraniciach (Petržalka – Berg), pretože vodič podľa vtedy platných nariadení nemohol prekročiť hranice bez toho, aby išiel následne do 14-dňovej karantény.
Ak by sme nenechali toho človeka – druhého majiteľa firmy (Romanov priateľ Martin) – za hranicami, prišli by sme takýmto tempom o všetkých vodičov v priebehu jedného dňa. Tak zopár dní strávil a doslova prespal v aute.
Našich zmluvných klientov sme odviezli samozrejme bez akéhokoľvek príplatku a ,,cudzích klientov“ za 10€ na osobu, čo bola hodnota lístku na vlak, ale keď prihliadneme na to, že konečná vlaková stanica končí 5km od hraníc so Slovenskom a na to, že autobusy z viedenského letiska na Slovensko vtedy nepremávali, bola to cena viac než férová.
Potom prišli aj nariadenia, koľko ľudí môže byť maximálne spolu v jednom vozidle, tak sa musel pre jednu skupinu otáčať aj nejedenkrát.
Nakoniec dodám, že medzi vlakovou stanicou Wolfstahl a slovenskými hranicami to vtedy vyzeralo ako počas utečeneckej krízy – húfy ľudí kráčali popri ceste k hraniciam, kde ich čakala karanténa.
Cestovný ruch, ktorý sa vás týka, zažíval boom. Ako sa vám darilo pred koronou?
Na 3-ročnú firmu sa nám darilo až veľmi dobre. Mali sme stabilný, medziročný rast tržieb (pozn. autora: podľa Finstatu z vyše 90 000 eur v 2017 na vyše 340 000 eur v 2019). Skrátka, mali sme to veľmi dobre rozbehnuté, o čom svedčí aj finančný vankúš, ktorý nás od marca ešte drží do týchto dní.
Aké sú náklady na údržbu áut a autobusov? Koľko ich máte?
Náš vozový park má fixné náklady vo výške 7000 eur mesačne. Zahrňuje to STK, leasing, poistky, prezúvanie pneumatík, povinné servisy a mnohé iné. A za posledného pol roka sme mali v priemere mesačné tržby 700 eur, teda desatinu z tých nákladov. A to píšem len o nákladoch čisto za vozový park.
Čo vám v tomto prepravnom biznise najviac robilo vrásky na čele mimo korony?
Keďže ide o prepravu osôb, tak s ňou súvisiaca byrokracia. Povolenia , testy, certifikáty, 100% navýšenie poistky na vozidlo, ktoré je využívane na prepravu osôb a mnoho iných vecí.
Firmy sa sťažujú sa enormný nedostatok šoférov – ide o jedno z najviac chýbajúcich povolaní – pociťovali ste tento problém, keď ste ich zháňali?
Osobne si myslím, že šoférov je dosť, skôr ide o to nájsť spoľahlivého šoféra na úrovni. Čiže skôr kvantita prevažuje nad kvalitou.
Koľko si zarobí taký šofér?
Podľa toho koľko jazdí. Je to veľmi nepravidelná práca – niektoré mesiace odjazdí viac a niektoré menej. V tejto oblasti je skoro nemožné zamestnať vodiča na trvalý pracovný pomer, lebo sami nevieme, ako, kedy a koľko bude vodič jazdiť. V tomto biznise vodiči pracujú na živnosť.
Je to flexibilná práca. V našej firme máme viacero vodičov a každý zarába inak. Okrem toho koľko odjazdia, ich cena závisí aj od odbornosti, skúseností a dohody.
Je možné si zarobiť ako vodič vyše 1000 eur mesačne?
Určite áno, vedia si u nás bez problémov zarobiť nad 1000 eur.
Niektorí chlapci už od malička snívajú o takom povolaní. Bol to aj váš sen?
Keď mám za seba povedať, tak skutočne od malička som sníval byť vodič autobusu alebo smetiar (smiech). Keď to tak zhodnotím, prvá časť sa mi splnila a druhá časť ma možno po páde firmy čaká.
Kedy a ako sa zrodil nápad mať vlastnú prepravnú spoločnosť? Išli by ste do toho znova?
Bolo to v roku 2016, ktorý bol pre oboch, teda mňa a Martina, pracovne veľmi úspešný, takže sme mali vstupný kapitál pre rozbeh firmy. Obaja sme chceli byť sami sebe pánmi. Keďže sme v tejto oblasti mali dlhoročné pracovné skúsenosti, voľba bola jasná, založiť si prepravnú spoločnosť.
Obaja sme zhodnotili, že podnikanie nám zatiaľ viacej dalo ako vzalo, čiže by sme do toho išli, napriek tejto situácii, znova.
Nejaká dobrá rada začínajúcim alebo mladým podnikateľom?
Sme, myslím, malá firma na to, aby sme radili ostatným, ale pre začínajúcich podnikateľov máme na základe skúseností aspoň tieto rady:
- podnikajte v odvetví, ktoré poznáte
- netreba sa báť podnikania, ale treba ísť za svojimi snami
- na úvod podnikania je potrebné mať dostatok finančných prostriedkov
- v prípade úspešného podnikania nebyť roztopašný a vytvárať si aspoň ako takú finančnú rezervu
- ponúknuť rozumnú kvalitu za rozumnú cenu
Toto je asi základných päť rád od nás, pre človeka, ktorý začína od nuly, bez konexií a bez štátnych zákaziek.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy