Rozpad EÚ a vojna na Ukrajine do roku 2030. Údajne unikla časť prejavu Viktora Orbána

Maďarský premiér Viktor Orbán mal mať minulý týždeň prejav, ktorý sa dotýkal mnohých tém a obsahoval veľa špecifík. Išlo o v zásade neverejné stretnutie jeho vládnucej strany Fidesz, uvádza Szabad Európa, maďarská verzia portálu Slobodná Európa.

Jedným z najdôležitejších prvkov prejavu vraj bola vojna na Ukrajine. Údajne môže podľa premiéra táto vojna s nami zostať do roku 2030. Ukrajina vraj môže stratiť tretinu alebo polovicu svojho územia. Vojna by podľa premiéra bola lokálna, avšak Západ zasiahol a urobil ju tak globálnou.

„Mučenie bolo v Charkovskej oblasti bežnou praxou,“ tvrdí Zelenskyj. Rusov označuje za „fašistov“

Orbán mal vo svojom prejave pokračovať tým, že prijatie sankcií podľa neho svedčí o tom, že Európa nemá lídra, ktorý uznáva záujmy kontinentu. Údajne tiež zopakoval svoje slová o tom, že EÚ sa môže do roku 2030 rozpadnúť. Tiež má tvrdiť, že francúzske mestá budú „preplnené“ moslimskými prisťahovalcami a hrozí to aj ďalším štátom.

Vyšehradská štvorka má byť vtedy veľkým silovým centrom. Poukázať mal aj na našu vládnu krízu. Do roku 2030 sa V4 podľa Viktora Orbána stane čisto platiacim členským štátom, a potom sa vraj musíme zamyslieť nad zmyslom členstva v EÚ. Informuje o tom Szabad Európa a Index.

Správu o uniknutom prejave sa nám nepodarilo doposiaľ overiť.

Viktor Orbán a sankcie uvalené na Rusko sú dve antonymá. Maďarský premiér sa od vypuknutia vojny na Ukrajine viackrát vyjadril proti takýmto krokom Európskej únie. Tvrdí, že zdražovanie vo svete má na svedomí práve trestanie Moskvy. Nepodporil ani sankcie na ropu a s Kremľom sa usiluje udržať dobré vzťahy do takej miery, ako je to možné.

Zníženie vyplácania eurofondov

Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila znížiť finančné prostriedky vyplácané Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ. Pozastavených by malo byť približne 7,5 miliardy eur, a to pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP, DPA a Reuters.

Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

Metropola neustupuje od prísnych pravidiel ani na sklonku pandémie. Vyhodili takmer 2 000 učiteľov

„Je to o porušovaní zásad právneho štátu, ktoré ohrozuje využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ,“ povedal novinárom v nedeľu eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn o výčitkách týkajúcich sa Maďarska. „Nemôžeme konštatovať, že rozpočet EÚ je dostatočne chránený.“

Hahn konkrétne poukázal na systémové nezrovnalosti v maďarských zákonoch o verejnom obstarávaní, nedostatočnej ochrane proti konfliktu záujmov, slabom uplatňovaní účinného trestného stíhania a nedostatky v ďalších protikorupčných opatreniach.

Komisár privítal najnovšie prísľuby Budapešti o riešení problémov kritizovaných Úniou ako významný krok správnym smerom. Zdôraznil však, že musia byť premenené na zákony a praktické opatrenia.

Urazení nedemokrati

Tieto správy prichádzajú po tom, čo europoslanci oznámili, že Maďarsko už nemožno úplne považovať za demokraciu, informovali sme.

Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za „inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku„.

Minister vo videu zverejnenom vo štvrtok na Facebooku Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému – viac pol roka po začatí vojny na Ukrajine – sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu. „Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu,“ dodal.

Európsky zákon o slobode médií nebude maďarskej vláde veľmi po vôli

Európsky zákon o slobode médií, ktorého návrh v piatok schválila Európska komisia (EK), nebude maďarskej vláde veľmi po vôli.

Konštatoval to server hvg.hu, podľa ktorého nová regulácia stanovuje pravidlá, ktorým maďarský mediálny trh momentálne nedokáže vyhovieť, najmä v oblastiach zaručenia nezávislosti verejnoprávnych médií a vytvorenia diverzifikovanej štruktúry majiteľov, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa servera by zákon v takejto podobe zasadil obrovskú ranu provládnej Stredoeurópskej tlačovej a mediálnej nadácii (KESMA), ktorá v súčasnosti vlastní v Maďarsku vyše 500 rôznych mediálnych produktov.

V prípade presadenia tohto návrhu by sa situácia na maďarskom mediálnom trhu musela zmeniť, navyše by na dodržiavanie pravidiel dohliadal nový orgán na európskej úrovni. Európsky mediálny úrad by pozostával zo zástupcov orgánov členských štátov, dohliadal by na dodržiavanie zákona a vyšetroval problematické prípady.

Komisiou schválený návrh teraz preskúmajú Európsky parlament a Rada EÚ. Dokument okrem iného obsahuje záruky proti politickému zasahovaniu do rozhodnutí redakcií jednotlivých médií a tiež proti ich sledovaniu.

Kladie tiež dôraz na stabilné financovanie verejnoprávnych médií, na transparentnosť vlastníctva mediálnych spoločností a prideľovania štátnej reklamy a na odhaľovanie konfliktov záujmov.