„Rozvojové krajiny nám už nikdy nebudú veriť.“ Diplomati varujú, že bezbrehá podpora Izraela môže podkopať podporu Ukrajiny

  • Selektívny prístup Západu k medzinárodným pravidlám je medzi rozvojovými krajinami veľmi známy
  • Súčasne konanie Izraela a jeho západná podpora môže ohroziť Ukrajinu na medzinárodnej scéne
izrael palestína hamas vojna gaza
TASR/AP
  • Selektívny prístup Západu k medzinárodným pravidlám je medzi rozvojovými krajinami veľmi známy
  • Súčasne konanie Izraela a jeho západná podpora môže ohroziť Ukrajinu na medzinárodnej scéne

Úsilie o zjednotenie celosvetového odsúdenia ruských akcií na Ukrajine slabne, keďže podpora Západu pre izraelskú reakciu na útok Hamasu zo 7. októbra je vnímaná ako protirečivá.

Diplomati poukazujú na to, že tento postoj podkopáva niekoľkomesačné diplomatické úsilie izolovať Moskvu za porušovanie medzinárodných pravidiel.

Situácia sa teda ďalej komplikuje, keďže západní predstavitelia sú kritizovaní za to, že uprednostňujú rýchle odsúdenie útoku Hamasu a podporu Izraela, pričom zdanlivo prehliadajú ťažkú situáciu 2,3 milióna Palestínčanov, čo vedie k obvineniam z nedôslednosti pri dodržiavaní medzinárodných noriem, píše Financial Times.

Ako sme sa sem dostali?

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa často považuje za jasný prípad agresie väčšieho, silnejšieho národa voči menšiemu, ktorý bojuje za suverenitu.

Naopak, Izrael je v konflikte s Palestínčanmi vnímaný ako dominantná vojenská mocnosť. Činnosť Izraela, ako je nelegálna okupácia západného brehu Jordánu, zakladanie osád, udržiavanie blokády Gazy a vlastníctvo vyspelých vojenských kapacít a jadrových zbraní, sa dáva do kontrastu so situáciou Palestínčanov, kde viac ako 2 milióny ľudí v Gaze závisia od Izraela, pokiaľ ide o základné potreby.

izrael, gaza
zdroj: TASR/AP/Khalil Hamra

V prípade tohto konfliktu sa porovnáva neporovnateľné, dopustil sa ho aj prezident Zelenskyj, ktorý v apríli 2022 povedal v rozhovore pre izraelský denník Haaretz, že Ukrajina sa bude podobať viac na „veľký Izrael“ ako na „európsky liberálny štát“.

Z hľadiska medzinárodného práva by malo byť jasné, že Rusko a Izrael sú vo svojich vojnách okupačnými mocnosťami a že Ukrajinci a Palestínčania sú okupované národy, píše The Nation.

7. október a zrkadlo sveta

Ďalším dôvodom, prečo sa konflikty líšia, je, že Izrael čelil 7. októbra priamym útokom zo strany Hamasu, ktoré si vyžiadali značné straty na životoch. Napriek tomu medzinárodné právo nariaďuje rozlišovať medzi vojenskými a civilnými cieľmi a odsudzuje kolektívny trest.

Rozsiahle škody spôsobené izraelskými akciami a prísna blokáda základných zdrojov v Gaze, ktorú mnohí odborníci považujú za neprimeranú a pravdepodobne nezákonnú, spolu s otázkami o zákonnosti izraelskej okupácie Palestíny, prispievajú k zložitosti diskurzu o medzinárodných normách a humanitárnom práve, píše El Pais.

Po brutálnom útoku Hamasu sa medzi niektorými západnými diplomatmi objavili obavy, že USA boli možno príliš tolerantné, keď dali Izraelu fakticky bianco šek na bezbrehú odvetu v Gaze.

Táto situácia údajne podkopala úsilie o podporu dohody medzi veľkými krajinami globálneho Juhu – ako je India, Brazília a Južná Afrika – v súvislosti s dodržiavaním medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Tieto snahy sa zintenzívnili najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ako poznamenali mnohí západní predstavitelia.

Podľa predstaviteľov táto reakcia upevnila zaužívané postoje k izraelsko-palestínskemu konfliktu, a to najmä z perspektívy rozvojových krajín. Varovali, že by to mohlo zmariť budúce diplomatické úsilie v otázke Ukrajiny.

G7 summit johnson macron biden trudeau von der leyen
zdroj: TASR/John MacDougall/Pool Photo via AP

„Definitívne sme prehrali bitku na globálnom Juhu,“ povedal jeden z vysokopostavených diplomatov G7. „Všetka práca, ktorú sme vykonali s krajinami globálneho Juhu (v súvislosti s Ukrajinou), bola stratená… Zabudnite na pravidlá, zabudnite na svetový poriadok. Už nás nikdy nebudú počúvať.“ 

„To, čo sme povedali o Ukrajine, sa musí vzťahovať aj na Gazu. Inak stratíme všetku svoju dôveryhodnosť,“ dodal vysokopostavený diplomat G7. „Brazílčania, Juhoafričania, Indonézania: prečo by vôbec mali veriť tomu, čo hovoríme o ľudských právach?“

„Teda, buďme úprimní. Toto je pre Rusko dar z nebies,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ EÚ. „Myslím si, že to, čo sa deje, je škodlivé… pretože Rusko využíva krízu a hovorí: ,Pozrite sa, globálny poriadok, ktorý bol vybudovaný po druhej svetovej vojne, pre vás nefunguje‘, a oslovuje 1 miliardu obyvateľov na Blízkom východe alebo v arabskom svete,“ informuje Financial Times.

Selektívny Západ a ako napraviť vzťahy s Juhom

Tieto vyhlásenia podčiarkujú selektívny prístup západných krajín k medzinárodným pravidlám, ktoré sú ironicky postavené na západných normách suverenity a medzinárodných vzťahov. Kritika tohto selektívneho prístupu Západu k medzinárodným normám vychádza z dlhotrvajúcich nevyriešených problémov globálneho Juhu.

Či už ide o zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané Spojenými štátmi vo vojne v Iraku, nerovná reprezentácia rozvojových krajín v medzinárodných inštitúciách alebo čoraz intenzívnejšia klimatická kríza, ktorá ovplyvňuje najmä tieto krajiny.

„Európania správne odsudzujú konanie Ruska na Ukrajine. Keď však vidíte podobné scény, pokiaľ ide o utrpenie civilistov v Gaze, a reakcia nie je rovnaká, živí to dojem dvojitých štandardov a oslabuje to Európu, ktorá sa definuje ako obranca určitých hodnôt a ktorá často pôsobí dojmom, že v tejto veci poučuje ostatných, ale potom sa nie vždy ukazuje ako dôsledná,“ hovorí Hugh Lovatt, vedúci analytik programu pre Blízky východ a severnú Afriku v Európskej rade pre zahraničné vzťahy, pre El Pais.

Tieto problémy existujú, stámilióny ľudí naprieč globálnym Juhom ich prežívajú na dennej báze, ale najmä vďaka nezáujmu Západu a jeho samokorunovaného lídra (USA) sa tieto problémy na medzinárodnú scénu dostávajú len veľmi ťažko.

„To, čo chcú vidieť Dillí, Jakarta a Brazília, je spoločný postoj k týmto otázkam a dôslednosť. A ak to neuvidia… potom existuje určité nebezpečenstvo, že EÚ, G7, NATO nebudú v dôležitých globálnych otázkach brané vážne,“ povedal Jaap de Hoop Scheffer, bývalý generálny tajomník NATO.

„My, Západ, už nerozhodujeme a globálny Juh hovorí: Prosím, aj my máme svoj hlas, ktorý ste istý čas zanedbávali,“ dodal de Hoop Scheffer pre Financial Times.

Pozícia krajín globálneho Juhu je viditeľná aj pri nedávnom obvinení Izraela z páchania genocídy pred Medzinárodným Súdnym Dvorom (MSD), kde je evidentné, že väčšina týchto krajín sa snaží dať Západu najavo, že niečo nie je v poriadku so svetovým poriadkom.

Na mape v tomto tweete môžeš vidieť, ktoré krajiny podporujú Juhoafrickú žalobu Izraela.

„Rusko má obrovský záujem na predlžovaní tohto konfliktu, keďže odvádza pozornosť… a využíva ho na zmenu globálneho príbehu vo svoj prospech,“ povedal jeden zo západných ministrov zahraničných vecí.

Vrcholoví diplomati EÚ a USA využili samit v Bielom dome na konci roka 2023, aby zdôraznili a zároveň upravili svoje pozície voči prebiehajúcemu konfliktu na Blízkom východe.

„Európa tu musí držať líniu,“ povedala nemenovaná ministerka. „Na začiatku sme boli trochu neporiadni, ale myslím si, že teraz sme lepšie koordinovaní, pokiaľ ide o obranu základných práv a zabezpečenie toho, aby sme videli obe strany,“ informuje Financial Times.

Zdroje: Financial Times, The Nation, El Paiso

Najnovšie videá

Trendové videá