Rozvrátené Poľsko. Ženy vyhlásili vojnu štátu, proti nim stojí krajná pravica, ktorá „bráni národ“

Napätie v Poľsku sa stupňuje. Na jednej strane sú v uliciach nespokojné ženy, ktoré už vyše troch týždňov protestujú proti sprísneniu potratovej legislatívy. Na druhej strane stoja prívrženci krajnej pravice, ktorí sa stretli na pochode. 

Extrémna pravica vyčíňala, odniesli si to novinári  

„Naša civilizácia, naše zásady,“ tak znelo heslo pochodu ku Dňu nezávislosti vo Varšave, ktorý bol tento rok obzvlášť agresívny.  Zúčastnili sa ho najmä tisíce sympatizantov krajnej pravice, viackrát došlo ku konfliktu polície a účastníkov pochodu, čo malo za následok desiatky zranených na oboch stranách. 

Podľa poľských úradov utrpelo zranenia 35 policajtov. Traja z nich sú hospitalizovaní, informoval hovorca varšavského policajného riaditeľstva Sylwester Marczak. Podľa portálu Notes from Poland boli medzi zranenými aj niekoľkí novinári, medzi nimi aj vážne zranený 74-ročný fotoreportér Tomasz Gutry, ktorého zasiahol gumový projektil polície.

Podpálili balkón, pretože na ňom bola dúhová vlajka a transparenty ženského hnutia

Marczak spresnil, že viac ako 700 osôb bolo legitimovaných a 270 „preventívne“ zadržaných. U niektorých zadržaných sa našli nebezpečné predmety, ako sú pyrotechnika, teleskopické obušky a paralyzér. Zaistená bola tiež zbraň, ktorú bude analyzovať odborník, uviedla spravodajská televízia TVN24. Protestujúci dokonca spôsobili požiar bytu.

K požiaru došlo potom, čo na moste Poniatowski v centre Varšavy hádzali členovia krajnej pravice svetlice na balkón s dúhovými vlajkami a transparentom „Strajk Kobiet“- hnutia stojacim za protestmi proti potratom, čo viedlo k požiaru jedného bytu a zásahu hasičov.

V putách skončilo tridsaťšesť ľudí. Podľa Marczaka môže počet zadržaných stúpnuť, keďže polícia pátra po viacerých osobách, podozrivých zo spáchania trestných činov a ich fotografie zverejnení na internete. Mnohí účastníci pochodu ničili zátarasy a po policajtoch hádzali petardy či kamene.

Nie židovským požiadavkám, stálo na transparentoch

Za posledných pár rokov sa pochod, spomienka na znovuzjednotenie Poľska v roku 1918 po viac ako storočí rozdelenia, zmenil na krajne pravicový festival, ktorého sa zúčastňujú desaťtisíce extrémistov. Podľa portálu Balkan Insight sa ho ešte pred dvoma rokmi zúčastňoval prezident Andrzej Duda, ktorý ho vykresľoval ako vlasteneckú záležitosť. Podľa portálu tohto rok lemovali ulice transparenty, so sloganmi ako „Nie židovským požiadavkám“, čo podľa portálu naznačuje, kto stojí za pochodom.

Práve titulkom „splní Rafal Trzaskowski židovské požiadavky?“ sa snažila provládna štátna televízia diskreditovať Dudovho najväčšieho konkurenta v boji o prezidentské kreslo starostu Varšavy Rafala Trzaskowského.

zdroj: TASR/AP, Czarek Sokolowski

Liberálny starosta tohtoročný pochod zakázal z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie. Zhromažďovania viac ako piatich osôb sú v Poľsku v rámci pandemických opatrení momentálne zakázané. Protest mal mať preto formu autokolóny, ale k vozidlám sa postupne začali pridávať chodci a výtržníci. Pred pochodom varoval dokonca aj minister zdravotníctva Waldemar Kraska, ktorý povedal, že skutoční patrioti ostanú doma.

Ženy vyhlásili vojnu vláde a cirkvi

V protestoch pokračuje už tri týždne aj hnutie Strajk Kobiet. Protesty sa spustili potom, čo najvyšší poľský súd rozhodol, že potraty v prípade porúch plodu sú protiústavné. Poškodenie plodu bolo pritom vlani v Poľsku dôvodom vykonania takmer všetkých legálnych interrupcií.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia budú interrupcie povolené iba v prípade znásilnenia alebo incestu, alebo v prípade, že je ohrozené zdravie matky.

Podnet na úpravu zákona podala vládna strana Právo a spravodlivosť PiS, ktorá taktiež navrhla väčšinu sudov, ktorí o podnete rozhodovali.

Poľsko lemujú billboardy  s logom hnutia a nápisom „To je vojna.“ Protesty sa dokonca presunuli aj do kostolov, kde ženy prerušovali bohoslužby. Podľa aktivistiek prezident konal na objednávku od poľskej Katolíckej cirkvi, ktorej sa chcel zavďačiť.

Podporu poľským ženám vyjadrila nielen časť poľskej verejnosti, ale aj ľudskoprávne a ženské organizácie po celom svete, ku ktorým sa pridali aj politici. „Je to žena, kto má právo rozhodovať o svojom živote, tehotenstve a materstve. Len žena a nikto iný!  Brať ženám právo sa rozhodnúť je návrat do stredoveku. Posielam veľkú podporu a silu poľským ženám!“ napísala česká ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová.

Poradca ministra školstva si myslí, že protestujúci si zaslúžia tresty

Poradca ministra školstva a filozof Paweł Skrzydlewski sa mal podľa denníka Gazeta Wyborcza v rozhovore pre rádio vyjadriť, že protestujúci „nie sú Poliaci“ a „potrebujú vážny trest.“ Protestujúci sa podľa neho majú riadiť „šepotom diabla, ktorého sa zmocnili médiá, zdegenerovaní učitelia a profesori.“

Podobnú rétoriku si zrejme osvojil aj minister školstva Przemysław Czarnek, ktorý vydal pokyn aby riaditelia škôl vypĺňali zaslané listy, kde sa pýta ako prebiehali protesty na školách a aké kroky podnikajú školu ohľadom protestujúcich a učiteľov.

Ministerstvo školstva sa po kritike bráni, že chce vedieť, ako prebiehajú protesty na školách, no nezbiera nikoho mená.

zdroj: SITA/AP, /Czarek Sokolowski

Napadli aj novinárky

Počas pokrývania protestov vo Vroclave na juhozápade Poľska došlo k útoku na novinárky z denníka Gazeta Wyborcza. Podľa vyjadrenia denníka mala na novinárky zaútočiť skupinka približne 30 maskovaných mužov, ktorých povzbudila výzva podpredsedu vlády Jarosława Kaczyńského na „obranu poľského národa.“

„Magda Kozioł bola zasiahnutá do brucha a odhodená na zem. Joanna Urbańska-Jaworska bola odvlečená a odhodená na zem a jej fotoaparát bol zrazený. Útok na Magdu Koziolovú a Joannu Urbańskú-Jaworskú nepredstavoval iba porušenie ich telesnej integrity. Bol to tiež pokus zabrániť im v plnení novinárskych povinností,“ napísal denník.