Rusi chcú tri veľké ukrajinské mestá. Vojensky sa im nedarí, skúšajú to inak

  • Rusko žiada od Ukrajiny, aby sa vzdala miest, ktoré ruské sily v súčasnosti neokupujú
  • Kremeľ vylučuje vrátenie anektovaných území Ukrajine
Záporožie
TASR/AP/Russian Foreign Ministry Press Service
  • Rusko žiada od Ukrajiny, aby sa vzdala miest, ktoré ruské sily v súčasnosti neokupujú
  • Kremeľ vylučuje vrátenie anektovaných území Ukrajine

Institute for the Study of War (ISW), ktorý od začiatku analyzuje ruskú agresiu, vo svojej správe uvádza, že Rusko sa naďalej chce zmocniť celej Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti.

Rusko chce tri veľké ukrajinské mestá – Záporožie (706 000 obyvateľov), Cherson (275 000) a Kramatorsk (147 000), tie však zostávajú pod kontrolou Ukrajiny.

Rusi sa odvolávajú na ústavu

Šéf ruskej diplomacie v stredu podľa Ukrainskej Pravdy odmietol zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasných frontových línií a naznačil, že ruské sily budú pokračovať v bojoch minimálne dovtedy, kým nezískajú všetky štyri ukrajinské oblasti. Tvrdí, že zmrazenie je nemožné, pretože ruská ústava stanovuje, že hranice krajiny zahŕňajú celé štyri spomínané oblasti.

Ešte začiatkom týždňa vyhlásil, že Rusko bude súhlasiť s prímerím na Ukrajine, až keď rokovania prinesú „udržateľný výsledok“, ktorý „vyhovuje“ ruskému vedeniu.

Lavrovove slová potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Územia, ktoré sa stali subjektmi Ruskej federácie a sú podľa jeho slov zapísané v jej ústave, sú „neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny“ s tým, že podľa Peskova ide o „nepopierateľný a neodškriepiteľný“ fakt. Informácie podľa Teraz.sk pochádzajú z agentúry AFP.

Ak to nejde vojensky, skúšajú diplomaciu

Ruská ofenzíva sa podľa amerického think-thanku ISW fakticky zastavila, pričom armáda utrpela značné straty na vybavení aj živej sile. Kremeľ sa preto snaží pomocou diplomatického nátlaku a propagandy donútiť Ukrajinu k ústupkom a k tomu, aby sa vzdala kontroly nad týmito mestami.

„Lavrovova rétorika je pravdepodobne pokusom dosiahnuť vyjednávaním to, čo ruská armáda nedokáže dosiahnuť silou,“ tvrdí washingtonský think-tank.

Podľa jeho analytikov by ovládnutie týchto území viedlo k rozsiahlej humanitárnej katastrofe, pretože Rusko pravdepodobne použije rovnaké metódy represie, deportácie a nútenej asimilácie ako na už obsadených územiach.

jadrová elektráreň Enerhodar v Záporoží Ukrajina
zdroj: TASR/Russian Defense Ministry Press Service via AP, File

Lavrov sa pravdepodobne pokúsil podľa think-thanku ospravedlniť dlhodobé požiadavky Ruska tým, že zmeny ústavy označil za legálne, a teda nevyhnutný prvok budúcich rokovaní so Spojenými štátmi.

Ruskí predstavitelia sa už skôr odvolávali na „denacifikáciu“ Ukrajiny, údajné ukrajinské porušovanie práv ruskojazyčných menšín a falošný historický naratív, že táto krajina je neodmysliteľnou súčasťou Ruska.

Súčasný stav

Po začiatku ruskej ofenzívy Moskva v septembri 2022 oznámila anexiu štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Hoci ruské jednotky kontrolujú väčšinu Doneckej a Luhanskej oblasti, v Záporožskej a Chersonskej oblasti ovládajú iba časť územia. Okrem toho Moskva okupuje aj časť Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

V auguste minulého roka Ukrajina získala späť stovky štvorcových kilometrov územia v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie. Následne ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil možnosť „výmeny“ území s Ruskom, čo však Moskva odmietla.

V posledných mesiacoch ruské jednotky pokračujú v postupe na východnej Ukrajine a v Kurskej oblasti dobyli časť územia, ktoré predtým obsadili ukrajinskí vojaci. V piatok ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruskí vojaci získali kontrolu nad dedinou Nikoľskij neďaleko Ukrajincami ovládaného ruského mesta Sudža.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Institute for the Study of War, Teraz.sk, Ukrainskej Pravdy

Najnovšie videá

Trendové videá