Rusi mali stratiť neuveriteľných 115-tisíc vojakov. V Sloviansku sú ťažké boje (prehľad dňa)

Ruské sily intenzívne ostreľujú východoukrajinské mesto Sloviansk, oznámil v utorok Vadym Ľach, starosta tohto mesta, ktoré sa momentálne stáva ďalším cieľom Moskvy v rámci jej postupu v Donbase. Informuje o tom agentúra AFP.

„Sloviansk! Masívne ostreľovanie tohto mesta. V centre, na severe. Všetci sa ukryte,“ napísal Ľach v príspevku na Facebooku.

Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej polície informovala, že ruské sily zasiahli v utorok v Sloviansku trhovisko, pričom usmrtili jednu ženu a zranili prinajmenšom tri ďalšie osoby.

Spravodajca Reuters na mieste opísal, ako stúpal z miestneho obchodu s autodielmi žltý oblak a plamene zachvátili aj viacero stánkov na zmienenom trhovisku. Akú muníciu ruské sily pri útoku použili, nebolo bezprostredne zrejmé.

Podľa vyjadrenia polície nebolo jasné ani to, koľko ľudí sa v čase útoku na trhovisku nachádzalo. Trhovisko však v tom čase už končilo svoju dennú prevádzku, niektoré obchody a stánky však ešte boli otvorené.

AFP pripomína, že ukrajinské úrady už viackrát obyvateľov Slovianska vyzvali, aby Doneckú oblasť opustili. Po dobytí miest Severodoneck a Lysyčansk v susednej Luhanskej oblasti sa tam totiž presúva frontová línia.

zdroj: TASR/AP/Rodrigo Abd

Novú proruskú vládu v ukrajinskom Chersone povedie bývalý príslušník FSB 

Sergej Jelisejev, bývalý príslušník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), sa ujal vedenia regionálnej vlády v Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámili to v utorok tamojšie proruské orgány, píše agentúra AFP.

Legitímne ukrajinské úrady zatiaľ toto vyhlásenie nekomentovali.

Jelisejev, ktorý doposiaľ pôsobil ako námestník predsedu oblastnej vlády v ruskej pobaltskej exkláve Kaliningrad, „sa postavil na čelo vlády Chersonskej oblasti“, uviedol najvyšší predstaviteľ ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Volodymyr Saľdo.

Novovytvorená oblastná vláda vedená Jelisejevom začne úradovať už v priebehu utorka.

Podľa Saľda pôjde o riadnu, nielen dočasnú administratívu, ktorá bude mať civilný, a nie vojenský charakter. Podľa agentúry AP nie je jasné, či bude po nástupe novej oblastnej vlády zároveň fungovať aj doterajšia vojensko-civilná správa vedená Vladimirom Saľdom.

„Skutočnosť, že súčasťou tejto vlády sú nielen obyvatelia Chersonu, ale aj ruskí predstavitelia, jasne naznačuje, kam sa Chersonská oblasť bude uberať v budúcnosti. Smerom do Ruska,“ napísal Saľdo na Telegrame.

Jelisejev (51), ktorý vyštudoval Akadémiu FSB, pôsobil ako príslušník tejto ruskej tajnej služby na bližšie nešpecifikovaných pozíciách, uvádza sa podľa AFP na oficiálnej webovej stránke Kaliningradskej oblasti.

Olexij Kovaľov, bývalý poslanec ukrajinského parlamentu, ktorý po začiatku invázie prešiel na ruskú stranu a v júni prežil pokus o atentát, bol vymenovaný za Jelisejevho námestníka.

„Ukrajina je pre Chersonskú oblasť už navždy minulosťou. Rusko tu ostane navždy,“ uviedla proruská miestna vláda na sociálnej sieti Telegram.

zdroj: SITA/AP Photo/Felipe Dana

Rusko vo vojne dosiaľ prišlo o 115-tisíc vojakov, tvrdí Zelenského poradca

Ruská armáda prišla od začiatku invázie na Ukrajine približne o 115-tisíc vojakov. Toto číslo zahŕňa obete i zranených. Referuje o tom web rbc.ua s odvolaním sa na Mychajla Podoľaka, poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Straty ruskej armády za 132 dní vojny predstavujú až 115-tisíc zabitých a zranených. Armádne jednotky stratili 36-tisíc a súkromné vojenské skupiny 12-tisíc vojakov. Ostatní sú zranení. Z vojenských jednotiek, ktoré dobyli takzvanú Luhanskú ľudovú republiku, zostalo nažive iba 25 až 35 percent,“ uviedol Podoľak.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku uviedol, že počet padlých Rusov z radov ruskej armády počas ostatných 24 hodín stúpol o 150 na celkovo 36 350 mŕtvych. Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč poznamenal, že iba v bitkách o Severodoneck a Lysyčansk prišla ruská armáda o asi 7-tisíc vojakov.

Šojgu opäť ubezpečoval, že Rusko do bojov na Ukrajine nevysiela brancov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok opäť zopakoval tvrdenie, že Rusko do bojov prebiehajúcich v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine neposiela brancov. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo popiera, že by Moskva do bojov na Ukrajine vysielala novoodvedených vojakov a tvrdí, že sa na nich zúčastňujú len profesionálni príslušníci armády a dôstojníci.

Ruské ministerstvo obrany však v marci priznalo, že na Ukrajinu boli napriek oficiálnym nariadeniam vyslané aj stovky odvedencov. „Bohužiaľ, odhalili sme viacero skutočností týkajúcich sa prítomnosti jednotiek brancov zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Prakticky všetci takíto vojaci už boli stiahnutí nazad do Ruska,“ informoval vtedy rezort, ako pripomína denník The Guardian.

V dôsledku týchto skutočností následne v Rusku v júni stíhali približne desiatku armádnych dôstojníkov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Putin nariadil vojenskej prokuratúre, aby prípad vyšetrila. Potrestať má armádnych predstaviteľov zodpovedných za neuposlúchnutie jeho pokynov, v súlade s ktorými mali byť branci vylúčení z operácie na Ukrajine. Informuje denník The Guardian citujúci zo správy ruskej agentúry RIA novosti.

V Rusku každoročne odvedú na ročnú povinnú vojenskú službu približne 400.000 mladých mužov, pripomína The Guardian.

zdroj: Reprofoto: Kremlin.ru

Duma schválila návrhy zákonov na podporu vojnového úsilia

Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v utorok v prvom čítaní jednomyseľne prijala návrhy dvoch zákonov na podporu vojny, ktorú vedie Rusko voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ako vysvetlil ruský vicepremiér Jurij Borisov, na zabezpečenie dodávok zbraní a munície je potrebné optimalizovať fungovanie vojensko-priemyselného komplexu a podnikov, ktoré s týmto komplexom spolupracujú.

Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

V jednom z dvoch návrhov zákonov, ktoré oba Štátna duma schválila jednomyseľne v prvom čítaní, sa uvádza, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť „osobitné ekonomické opatrenia“ a vyžadovať od firiem a spoločností, aby armáde dodávali tovar a služby.

zdroj: TASR/Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Zamestnancov môžu nútiť pracovať

Druhým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákonník práce tak, aby vláda mala právo regulovať pracovný čas a určovať voľné dni v daných podnikoch.

Zamestnanci podnikov dodávajúcich tovar armáde by mohli byť nútení pracovať v noci, cez víkendy a sviatky a bez sezónnej dovolenky, dodal Reuters.

Podľa Borisova povinnosť pracovať nadčas sa nebude využívať v masovom meradle a zamestnanci dostanú náležité príplatky.

Návrh zákona tiež ustanovuje, že právnické osoby – bez ohľadu na svoju organizačnú a právnu formu a formu vlastníctva – nesmú odmietnuť uzatváranie zmlúv v rámci verejného obstarávania alebo potrieb štátu v oblasti obrany.

„Práve teraz, keď krajiny kolektívneho Západu posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ruskom, zintenzívňujú sankčný tlak, zvyšujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je prijatie (týchto) zákonov dôležité,“ povedal Borisov zákonodarcom.

Návrh zákona „o zabezpečení ruských ozbrojených síl počas boja proti terorizmu a iných operácií mimo územia Ruskej federácie“ predstavila vláda 30. júna. Dokument vyvolal veľkú pozornosť, a to najmä jeho časť týkajúca sa nemožnosti odmietnuť uzatváranie zmlúv.

Termín na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre  druhé čítanie návrhu zákona bol stanovený na utorok do 16.00 h miestneho času, museli tak byť podané do niekoľko hodín po prvom čítaní.

Oba návrhy zákonov musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, ktorej predseda Viačeslav Volodin povedal, že diskusia bude v stredu pokračovať za zatvorenými dverami.

Návrhy bude ešte musieť prerokovať horná komora parlamentu a musí ich podpísať prezident Vladimir Putin.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie