Rusi nie sú Putin. Moskvu som musela urýchlene opustiť, hovorí Patrícia

Patrícia Zúbeková je študentkou ruskej a portugalskej filológie (jazykovedy). V rámci štúdia odletela na Erazmus do Moskvy. Jej pobyt sa však ukončil skôr, ako predpokladala.

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa situácia v Moskve pomerne zhoršila. To, ako vyzerá ruská propaganda v praxi, aj to, ako vnímajú konflikt samotní Rusi, nám povedala počas telefonátu.

Sociálne rozdiely sú priepastné

„V Rusku som mala byť na jeden semester, čiže približne 4 mesiace. Napokon som však musela po mesiaci odísť. 2. februára sme odlietali a 28. februára už sme sa vracali domov. Keď sme tam mali letieť, u nás na Slovensku už sa pojem invázia skloňoval. Nikto však v tom čase neveril, že by k niečomu podobnému skutočne mohlo dôjsť,“ hovorí nám o prípravách Patrícia.

Jedným dychom dodáva, že vojna v 21. storočí v tom čase prišla nereálna aj jej. Keďže svojmu presvedčeniu verila, o odchode do Ruska nepochybovala. Objasnila nám, že aj napriek tomu že západný svet už o možnom konflikte pošuškával, v Rusku sa na podobnú tému mlčalo.

„V Rusku sme mali hodiny s profesorom, ktorý sa venuje politológii, a on bol asi jediný z akademickej pôdy, ktorý si dovolil zabŕdnuť do politiky. V tom čase nám povedal, že žiadna vojna nebude, pretože samotní ruskí oligarchovia majú deti, ktoré študujú v zahraničí. Podľa jeho slov si to nemohli dovoliť. Považoval to za spôsob, ktorým chcel Putin odpútať pozornosť od toho, ako veľmi zle sa v krajine žije,“ hovorí nám.

Dodáva, že s podobným výrokom súhlasí. Pripomína, že po príchode do Ruska bola zhrozená nie len z ich minimálnej mzdy, ale aj priepastných sociologických rozdielov.

Patrícia nám tiež objasnila, že v deň vypuknutia invázie Rusko žilo obyčajným životom, ktorý sa ničím neodlišoval od tých predchádzajúcich. V dennej tlači našla na titulnej stránke fotografiu barmana, ktorý objasňuje výšku jeho tringeltov, na ďalších stranách zas domácich miláčikov, ktorí boli prihlásení do prestížnych súťaží.

zdroj: unsplash/Aurelien Romain

Pach propagandy cítiť všade

„Ja s kamarátmi sme to zistili ako jedni z prvých. Skoro ráno sme vstávali do školy a v kuchynke nášho bytu sme sa stretli pri klasických raňajkách. Posadili sme sa za stôl a nechceli sme veriť tomu, že vojna skutočne vypukla. Počúvali sme českú televíziu, pretože bola jediná, ktorú sme tam mohli chytiť. Celá situácia nám pripomínala tie mrazivé scenáre z vojnových filmov, kde si ľudia ladia rádio, aby sa dozvedeli, čo sa tam vonku deje,“ uvádza.

Spomína tiež, že napriek tomu, že na jej rodnom Slovensku bola situácia napätá, v Rusku sa nič nezvyčajné nedialo.

„My sme boli vnútorne rozorvaní a ľudia okolo nás nevedeli vôbec nič,“ dodáva. Pre vysvetlenie uvádza, že do dennej tlače sa spomínaný konflikt dostal až niekoľko dní po jeho vypuknutí. Podľa jej slov bolo pre Rusov veľmi komplikované dostať sa k pravdivým informáciám, lebo ruské média sú regulované štátom.

Patrícia preto počas nasledujúcich dní sledovala najmä dve nezávislé ruské médiá. V štátnych médiách údajne vždy odznievala len prokremeľská verzia. Tá hovorila o nutnosti útoku na Ukrajinu v záujme brániť svoju krajinu.

„Západ bol v týchto médiách vykreslený v najhorších možných scenároch a označený za agresora. Hovorili tiež, že Ukrajina je nacistickým štátom a označujú ju za krajinu, ktorá vzhliada k Hitlerovi. To sú úplne scestné teórie,“ opisuje Paťka.

Dodala, že v médiách sa ľuďom neustále podsúval názor, že Ukrajina aj Západ si za tento scenár môžu sami, keďže oni, ako Rusi, sa len bránia.

zdroj: TASR/AP Photo/Darko Vojinovic

Obdiv voči každému, kto sa postaví štátu

Patrícia tiež počas telefonátu objasnila, že ani niekoľko dní po vypuknutí konfliktu študentov nikto neupozornil na to, že v susednej krajine sa niečo podobné odohráva. „Všetci mlčali,“ hovorí pre Startitup. Reálny pohľad na situáciu mali podľa Patrície najmä mladí ľudia. Pre staršiu generáciu bola jediným spôsobom zdroja informácií televízia, ktorá bola pod obrovskou cenzúrou.

„Najskôr som Rusov za tento postoj veľmi odsudzovala. Ja som vnútorne kričala a oni chodili po uliciach akoby nič. Neskôr som ich však pochopila. Nemali odkiaľ informácie čerpať. Nevieme, ako by sme sa správali my, keby sme pod takým silným tlakom propagandy,“ hovorí v súvislosti s médiami.

Patrícia preto počas celého rozhovoru pripomínala, že obyvatelia Ruska nerovnajú sa Putin. Podľa jej slov boli miestni ľudia vždy nápomocní, nezištní a úctiví.

Dôkazom nadmernej propagandy však boli aj protesty v Rusku, ktoré prichádzali s akýmsi oneskorením. Patrícia sa protestov nezúčastnila, pretože dostávala informácie, že zdržiavať sa na miestach konania podujatí je veľmi nebezpečné.

Podotýkala ale, že pociťovala obdiv ku všetkým tým, ktorí sa systému postavili a nabrali odvahu sa na námestie postaviť s ukrajinskou vlajkou v ruke.

zdroj: Unsplash/Ivan Lapyrin

V deň odchodu sa chcela ísť Patrícia na Červené námestie s Ruskom akosi pomyselne rozlúčiť. Až vtedy vraj naplno pocítila, že situácia je napätá a je vhodný čas ísť domov.

„Akonáhle sme v nedeľu prišli na Červené námestie, všade sme videli zátarasy a zatvorené boli najväčšie obchodné centrá. Okolo nás chodilo auto s megafónom, ktoré vyhlasovalo aby sme námestie opustili, lebo sa o chvíľu zatvára. Uvádzali, že z technických príčin. Neskôr však vysvitlo, že kúsok za Červeným námestím bol most, na ktorý ľudia pokladali kvety na znak solidarity s Ukrajinou. Keď zatvorili námestie, zabránili tomu, aby sa tadiaľ ľudia s kvetmi k mostu dostali,“ hovorí nám.

Dodáva, že všade navôkol tiež boli pripravené autobusy, ktoré mali slúžiť na prevoz zatknutých protestujúcich. Okrem toho vraj boli priestory preplnené ochrankou a nadmerným množstvom príslušníkov polície.

Paťka dodáva, že obrovský rozdiel bolo po vypuknutí konfliktu cítiť aj medzi zahraničnými a miestnymi, teda ruskými študentami. Pokiaľ cudzinci sa údajne popri sledovaní médií nedokázali sústrediť na vyučovanie, miestni vraj nepodliehali panike.

Paťka nám tiež objasnila, že aj napriek tomu, že o istej skupine Rusov je známe, že s Putinovým režimom stotožnení nie sú, o politike sa na verejnosti nebavia. „Aj nám pred odchodom do Ruska opakovali, že o politike sa na verejným miestach baviť nemáme,“ hovorí nám.

Všetko ostatné bolo bezpečnejšie…

Situácia sa údajne zhoršila niekoľko dní po vypuknutí vojny. Patrícia nadobudla pocit, že krajinu musí urýchlene opustiť.

„Zrazu nám začali vypadávať sociálne siete a nedali sa nám odosielať správy. Okrem toho sa nám nedalo v niektorých obchodoch platiť kartou. Vtedy už sme pociťovali naozaj strach, pretože sme sa báli, že už nebudeme mať ako komunikovať s blízkymi a univerzitou. Mnoho Slovákov si nevie ani len predstaviť, aké bolo zrazu problematické dostať sa domov,“ spomína Slovenka.

Podľa jej slov bola kúpa leteniek náročná nie len kvôli tomu, že sa na poslednú chvíľu rušilo nespočetné množstvo letov, ale aj preto, že voľné letenky boli do pár minút vypredané.

„Keď som sa zrazu dostala do Dubaja, kde som prestupovala, mala som pocit, že som zrazu na najbezpečnejšom mieste na svete. Som rada, že sa nám podarilo dostať sa domov,“ uzavrela.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory