Rusi prinášajú bezpečnú rádioaktívnu batériu s výdržou 100 rokov

Rádioaktívnu batériu alebo lepšie povedané elektromechanický generátor vznikol vďaka vedcom na Cornellovej univerzite. Momentálne nie je celkom vhodný do domácností, avšak v budúcnosti sa ráta aj s využitím v bežnej spotrebnej elektronike. Hlavným cieľom je nasadenie batérie do autonómnych implantátov v ľudskom organizme. Takúto batériu totižto nemusíš vymieňať, ani nabíjať, bude spoľahlivo fungovať desaťročia.

Aký princíp sa skrýva za týmto zázrakom? Je zaujímavé, že tento typ batérie nevytvára elektrický prúd, je to skôr generátor mechanického pohybu. Ten je následne potrebné premeniť na energiu, prípadne ho ihneď využiť k mechanickému pohonu. Batéria sa skladá z dvoch častí: membrány z rádioaktívneho izotopu niklu-63 a páčky nad touto membránou. Počas toho, ako sa izotop rozpadá, vyžaruje elektróny vo forme beta žiarenia, ktoré negatívne polarizuje páčku.

“Ľudia si síce robia starosti, keď počujú, že táto batéria na elektrickú energiu transformuje rádioaktivitu, ale je to bezpečné. Existujú rôzne druhy radiácie. Paprsky beta na rozdiel od nebezpečných paprskov gama schopných preniknúť hlboko do ľudského tela, majú len nepatrnú prenikavosť. Ten rádioaktívny nikel je aj tak vo vnútri batérie celkom neškodný,” hovorí Prof. Murashev

Samotná membrána vyžarovaním získava kladný náboj. Keďže sa opačné náboje priťahujú, páčka je priťahovaná k membráne. Keď sa priblíži dostatočne blízko, obvod sa uzavrie, náboje sa vyrovnajú a páčka sa vráti do pôvodnej polohy. V praxi to znamená, že páčka nad membránou kmitá. Polčas rozpadu izotopu je pritom až 100 rokov.

Je tu hneď niekoľko spôsobov využitia mechanického pohybu alebo jeho premeny na elektrickú energiu. Avšak len jedno takéto zariadenie zrejme normálu žiarovku nerozsvieti a bude ich potrebná celá rada. Preto je najskôr potrebné dať mechanizmu miniatúrnu podobu. Následne sa bude dať využiť v miniatúrnych zariadeniach. Dnes je už možné vyrobiť v rámci nanotechnológie veľmi malé zariadenie. Problémom zatiaľ zostáva veľkosť ich batérií. Vďaka tomuto zdroju však bude možné navrhnúť malé sondy alebo prístroje s vlastným pohonom.

Niet divu, že o celý projekt sa výrazne zaujíma aj vojenská sféra, preto je pravdepodobné, že o ňom pár rokov nebudeme počuť, a za nejaký čas, keď bude z vojenského hľadiska nezaujímavý, sa ho dočkáme aj v komerčnej sfére. Každopádne je tu šanca, že problémy s otravným nabíjaním a vybíjaním bateriek budú raz a navždy vyriešené.

zdroj:news.cornell.edu zdroj obrázkov a titulnej fotografie:mundo.sputniknews.com

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko