Rusi sa chválili, že vyjednali prímerie medzi Azerbajdžnom a Arménskom. Vydržalo 15 minút

  • Dnes v noci vypukli medzi Arménskom a Azerbajdžanom boje
  • Rusko vraj vybavilo prímerie, o chvíľu sa opäť bojovalo
Boje on oblasť Náhorného Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Ruský prezident Vladimir Putin tlieska
TASR/AP, Armenian Defense Ministry, /Sergei Bobylev
  • Dnes v noci vypukli medzi Arménskom a Azerbajdžanom boje
  • Rusko vraj vybavilo prímerie, o chvíľu sa opäť bojovalo

Dlho pretvárajúce napätie medzi Azerbajdžanom a Arménskom pre sporný región Náhorný Karabach dnes v noci vyústilo do opätovného ozbrojeného konfliktu. Medzi štátmi momentálne prebiehajú ťažké pohraničné boje, informovali sme.

Podľa ministerstva obrany v Jerevane (Arménsko) zaútočili azerbajdžanské sily. Použiť mali ťažké zbrane, delostrelectvo a drony a zamerať sa na tri pozície arménskej armády. Na druhej strane, rezort obrany v Baku (Azerbajdžan) tvrdí, že Arménsko sa pokúšalo o sabotáž neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho v spornej oblasti. 

Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.

Rusko v utorok oznámilo, že dojednalo prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré malo vstúpiť do platnosti o 8.00 SELČ. Avšak podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanské médiá, sa prímerie začalo porušovať už v priebehu štvrťhodiny, píše TASR.

Rusko zároveň vyzvalo obe strany na rešpektovanie prímeria. „Očakávame, že dohoda sprostredkovaná Ruskom o prímerí so začiatkom o 9.00 h moskovského času bude plne implementovaná,“ vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AFP.

Prezident Zelenskyj vedie Ukrajinu vo vojne proti okupantom

„Vyzývame zúčastnené strany, aby sa zdržali ďalšej eskalácie, boli zdržanlivé a dôsledne dodržiavali prímerie,“ dodalo ruské ministerstvo.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým v parlamente uviedol, že boje sú síce menej intenzívne, avšak na niektorých miestach pokračujú.

Na zdržanlivosť a mierové riešenie vzájomných sporov vyzval v utorok aj Irán, ktorý susedí s oboma krajinami.

Podľa vyhlásenia arménskej vlády pri azerbajdžanskom útoku delostrelectvom a dronmi na pohraničné územia v Arménsku zahynulo najmenej 49 arménskych vojakov. Arménsko zároveň požiadalo o pomoc medzinárodné spoločenstvo.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že pri zrážkach jej jednotky zaznamenali straty, ktoré však nespresnilo. Baku tvrdí, že azerbajdžanské sily odpovedali na provokácie zo strany Arménska.

Arménsky premiér telefonoval Blinkenovi i Putinovi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o „adekvátnu reakciu“ po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie. Podľa agentúry AFP to oznámil Pašinjanov úrad.

Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval ich pritom o „agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska„.

Pašinjan zároveň požiadal o „adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva“, cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na „spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie“ na hraniciach.

Podľa Turecka Arméni provokujú

Turecko v reakcii na opätovné boje v regióne Náhorný Karabach vyzýva Arménsko, aby „prestalo provokovať Azerbajdžan“. Na Twitteri to napísal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Arménsko by malo prestať provokovať Azerbajdžan a radšej sa sústrediť na mierové rokovania a spoluprácu s Azerbajdžanom,“ uviedol v utorok Čavušoglu po telefonáte s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok uviedol, že počas bojov s azerbajdžanskými jednotkami prišlo o život najmenej 49 príslušníkov arménskej armády.

Dodal, že pravdepodobne nejde o konečný počet. Pašinjan tiež telefonoval so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ruského prezidenta Vladimira Putina a požiadal o „adekvátnu reakciu“.

Turecko sa počas konfliktu v roku 2020 postavilo na stranu Baku a Azerbajdžanu poskytlo ozbrojené drony, ktoré pomohli azerbajdžanským jednotkám získať späť územia v Náhornom Karabachu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Trendové videá