Rusi sa pýšia novou námornou superzbraňou. „Ivan Papanin“ im má pomôcť dobyť nový svetový región
- Rusi testujú nový ľadoborec
- „Ivan Papanin“ sa pýši úctyhodným výkonom aj arzenálom
- Chcú ním zabojovať o oblasť Arktídy
- Rusi testujú nový ľadoborec
- „Ivan Papanin“ sa pýši úctyhodným výkonom aj arzenálom
- Chcú ním zabojovať o oblasť Arktídy
Ruská flotila sa môže pochváliť významným prírastkom v podobe nového bojového ľadoborca Ivan Papanin, pomenovaného podľa sovietskeho polárneho bádateľa.
Unikátny projekt 23550, známy aj pod kódovým názvom „Arktika“, vraj prináša do sveta ľadoborcov niečo, čo sme doteraz nevideli. Ako informuje portál The Warzone, kombinuje schopnosti ľadoborca, remorkéra a hliadkovej lode so zbraňovým arzenálom hodným vojnového plavidla.
Úctyhodné špecifikácie
Ivan Papanin, postavený Admiralitnými lodenicami v Petrohrade, predstavuje pre Rusko významný krok v oblasti námorných plavidiel určených pre arktické podmienky. Loď meria 114,5 metra na dĺžku a 19,5 metra na šírku a je schopná prekonávať ľad s hrúbkou až 1,7 metra, čo jej zabezpečuje klasifikáciu Arc7.
S výtlakom okolo 9 000 ton a štvoricou dieselových motorov, ktoré dodávajú celkový výkon 6 300 kW na každú lodnú skrutku, je Papanin schopný dosiahnuť priemernú rýchlosť 10 uzlov a maximálnu rýchlosť 18 uzlov.
Loď bola navrhnutá s ohľadom na rôznorodosť misií, ktoré môže plniť. Okrem ochrany arktických vodných zdrojov a eskortovania plavidiel môže Ivan Papanin ťahať zatknuté lode do prístavu, podporovať zásobovacie plavidlá a čeliť hrozbám na mori, pobreží aj vo vzduchu.
Project ship 23550 „Ivan Papanin“ is an ice class patrol ship, which is designed to protect the Arctic water resources, has the ability to hit sea, air and coastal targets.
Due to its ice class, Arc7, it is able to overcome ice with a thickness of about 1.7 meters. pic.twitter.com/fN4VmjlkRS— Massimo Frantarelli (@MrFrantarelli) October 31, 2019
Na palube sa tiež nachádzajú dva vysokorýchlostné hliadkové člny projektu 03160 Raptor, ako aj hangár pre vrtuľník Ka-27 alebo Ka-226 a bezpilotné lietadlo (UAV). Súčasťou vybavenia je aj vznášadlo projektu 23321 Manul.
Čo robí ľadoborec skutočne zaujímavým, je jeho zbraňová výbava. V základnej konfigurácii je loď vybavená automatickým delom AK-176MA kalibru 76 mm. Ruské plány však siahajú ďalej – loď môže byť vyzbrojená aj väčším delom AK-190 kalibru 100 mm a rôznymi typmi rakiet. V aktívnej službe bude nesený arzenál zahŕňať Kalibr rakety a Kh-35 protilodné strely, čo z Papanina robí strach naháňajúceho hráča na poli námorných bojov.
Projekt sa omeškal
Ako ďalej pripomína portál Global Defense News, výstavba Papanina začala v septembri 2016. Pôvodné plány počítali s jej odovzdaním ruskej námorníctvu do konca roka 2019, ale projekt sa oneskoril kvôli finančným obmedzeniam. V roku 2018 oznámil vtedajší generálny riaditeľ Admiralitných lodeníc Alexander Buzakov, že Ivan Papanin bude dodaný až v roku 2023.
Po dlhom čakaní Ivan Papanin konečne vyplával z Petrohradu 28. júna 2024 na svoje prvé námorné testy. Tieto skúšky sú kľúčovým krokom pred zaradením do aktívnej služby.
„The Project 23550 Ice-class patrol ship „Ivan Papanin“, built for the Russian Navy at „Admiralty Shipyards“, went to sea for factory sea trials. https://t.co/qQlQdzH9xX pic.twitter.com/N9D40FHfiZ
— Massimo Frantarelli (@MrFrantarelli) June 28, 2024
Loď teraz prechádza sériou testov, ktoré preverujú funkčnosť pohonného systému a palubného vybavenia. Posádka lode už absolvovala rozsiahle školenie na prevádzku vybavenia a zbraní v arktických podmienkach.
Po úspešných skúškach sa Ivan Papanin pridá k Severnej flotile ruského námorníctva, konkrétne ku Kolskej flotile heterogénnych síl. Tento krok je očakávaný neskôr v tomto roku, hoci presný termín ukončenia testov zatiaľ nebol oznámený.
Ivan Papanin je len prvým z dvoch lodí projektu 23550. Druhá loď, Nikolai Zubov, vyplávala prvýkrát v novembri 2019. Okrem toho boli objednané aj dva ľadoborce prvej triedy pre pobrežnú stráž FSB Ruska pod projektom 23550, kódovo nazývaným „Ermak“.
Bitka o polárny kruh
Arktický región sa pre rôzne svetové veľmoci stáva čoraz atraktívnejším, a to aj kvôli dôsledkom globálnych klimatických zmien. Roztápanie ľadovcov otvára nové oblasti v Arktíde, kde prebieha konkurenčný boj o námorné trasy a zdroje.
V tomto regióne sa nachádzajú nové ložiská ropy, plynu a nerastných surovín, čo láka krajiny ako Rusko a Čína, ale aj západné štáty. Vzniká tak zložitá sieť konkurenčných územných nárokov, ktorá vyžaduje prítomnosť a aktivity jednotlivých krajín.
Spojené štáty, Kanada a Fínsko sa preto rozhodli posilniť vzájomnú spoluprácu v arktickom regióne s cieľom zdôrazniť svoju prítomnosť v tejto strategicky dôležitej oblasti. Krajiny sa zamerajú najmä na stavbu lodí vrátane ľadoborcov, čím chcú reagovať na rastúcu aktivitu spomínaného Ruska, a čiastočne Číny, v Arktíde. Informácie pochádzajú z vyhlásenia zverejneného Bielym domom, na ktoré odkazujú agentúry AP, AFP a Reuters, pričom správy prebrala aj TASR.
Americký prezident Joe Biden, kanadský premiér Justin Trudeau a fínsky prezident Alexander Stubb diskutovali o potrebe rozvoja lodiarskeho priemyslu v Arktíde počas nedávneho summitu NATO vo Washingtone. Tieto rozhovory vyústili do rozhodnutia, že do konca roka podpíšu memorandum o porozumení, ktoré formálne zakotví dohodu o spolupráci v oblasti rozvoja lodiarskeho priemyslu v Arktíde.
Nová dohoda medzi USA, Kanadou a Fínskom vyzýva na lepšiu výmenu informácií o výrobe polárnych ľadoborcov. Dohoda tiež umožňuje pracovníkom a expertom zúčastnených krajín absolvovať školenia v lodeniciach všetkých troch krajín. Toto partnerstvo podporuje spojencov v nákupe polárnych ľadoborcov z amerických, fínskych alebo kanadských lodeníc pre ich vlastné potreby.
Spojené štáty podľa miestnych úradov nepostavili ľadoborec už desiatky rokov, pretože technické požiadavky na takýto druh plavidla sú veľmi náročné. V súčasnosti majú USA 2 ľadoborce, Kanada 9, Fínsko 12a Rusko až 36.
Rusko v posledných rokoch výrazne posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde opätovným otvorením a modernizáciou niekoľkých základní a letísk, ktoré boli opustené od konca sovietskej éry.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Warzone, Global Defense News, TASR