Rusi tvrdia, že nezaručujú obnovenie dodávok plynu. Pôvodne mala odstávka trvať iba 10 dní

V súvislosti s pretrvávajúcou vojnou na Ukrajine žijeme s otázkou, čo bude s ruským plynom. Ako sme ťa informovali v pondelok (11.7.), ruský plynárenský gigant Gazprom aktuálne nedodáva svoj plyn do Nemecka. Moskva to odôvodňuje tým, že v rámci vysokovýkonného plynovodu Nord Stream musí vykonať údržbové práce.

Spočiatku malo ísť len o 10-dňovú odstávku kvôli údržbe, no ako uvádza nemecký Welt, spoločnosť Gazprom pokračovanie prevádzky plynovodu spochybnila už 2 dni po jeho odstavení.

Pokazenú turbínu Gazpromu, kvôli ktorej Nord Stream odstavili, opravujú v Kanade. Ruská spoločnosť však tvrdí, že zatiaľ nedostala písomné potvrdenie o dodaní opravenej turbíny spoločnosti Siemens. Tá je zodpovedná za jej inštaláciu.

Gazprom na základe týchto tvrdení vyhlásil, že „za týchto okolností“ nemôže zaručiť budúcu prevádzku linky Nord Stream 1.

Putinovi „parťáci“ sa museli vrátiť z dovolenky. Idú mimoriadne zasadať, hovorí sa o vyhlásení vojny

V súvislosti s chybnou turbínou Rusko už v polovici júna výrazne obmedzilo dodávky plynu cez Baltské more. Turbínu následne previezli do závodu Siemens v Kanade na opravu.

Kvôli kanadským sankciám voči Rusku však spočiatku nebolo jasné, či je vôbec medzičasom možné opravené zariadenie Rusom vrátiť.

Ottawa však podľa portálu Cambridge Today schválila vrátenie ruských turbín Gazpromu. Vyslúžila si za to kritiku od ukrajinskej vlády, podľa ktorej ide o „nebezpečný precedens“, pokiaľ ide o sankcie voči ruskému režimu. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo energetiky vyjadrili z rozhodnutia Kanady „hlboké sklamanie“.

Gazprom sa tvári, že o ničom nevie

Na rozhodnutie kanadskej vlády reagovala aj spoločnosť Gazprom. Tá tvrdí, že „nevlastní ani jediný dokument, ktorý by spoločnosti Siemens umožňoval odviezť z Kanady opravovaný motor s plynovou turbínou“. 

EK sa zľakla vyhrážok Kremľa a ustupuje. Rusko môže prepravovať sankcionovaný tovar cez Litvu

„Za týchto okolností nie je možné vyvodiť objektívny záver o ďalšom vývoji situácie na zabezpečenie bezpečnej prevádzky Portovaja, ktorá je kritickým zariadením pre plynovod Nord Stream,“ dodal vo vyhlásení Kremľom riadený Gazprom, uvádza agentúra Reuters.

Nemecké ministerstvo hospodárstva tieto tvrdenia odmietlo komentovať. „Vyhlásenia Gazpromu nekomentujeme,“ uviedol hovorca ministerstva.

Vo víkendovom oznámení Kanady sa uvádza, že vydáva „časovo obmedzené a odvolateľné povolenie“ na vrátenie zariadenia Ottawa tak dočasne uvoľňuje svoje sankcie voči Moskve. Zároveň však tiež oznámila nové opatrenia v reakcii na vojnu na Ukrajine rozpútanú Kremľom.

Hovorca spoločnosti Siemens Energy po vyhláseniach Gazpromu vysvetlila, že experti firmy „intenzívne pracujú na všetkých ostatných formálnych schváleniach a logistike“.

zdroj: TASR/AP/Sysoyev Grigory

Nemecko musí šetriť teplou vodou

V pondelok (11.7.) sme ťa informovali aj o tom, že Nemecko už šetrí teplú vodu a stlmuje svetlá. Nie je to však iba nemecký problém. Na zavedenie núdzových opatrení sa pripravuje celá Európa. Spoločný plán celej Európskej únie by sme mali poznať už tento týždeň. 

„Situácia je veľmi vážna a kríza sa môže ešte zintenzívniť. Je možné, že Rusko bude naďalej znižovať dodávky plynu,“ priznala eurokomisárka Kadri Simsonová krátko pred zabránením Nord Streamu.

Na vypnutie linky Nodr Stream 1 reagovala aj predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyenová. V Európskom parlamente varovala, že sa „musíme pripraviť na ďalšie prerušenie dodávok plynu a dokonca aj na úplné odstavenie zo strany Ruska“.

Spoločnosť Gazprom ešte pred troma rokmi posielala do Európy každý deň do 500 miliónov metrov kubických plynu. Postupne však tieto hodnoty začali klesať.

V máji tohto roka dostával náš kontinent 250 miliónov kubíkov a na začiatku júna sa toto číslo znížilo na 140 miliónov. Následne sa začali údržbové práce v rámci linky „Turkstream“ a množstvo dodávaného plynu opäť kleslo na 100 miliónov kubíkov.

Toto množstvo sa v súčasnosti opäť znížilo a minimálne počas spomínanej preventívnej 10-dňovej lehoty má mať Európa k dispozícii iba 75 miliónov metrov kubických plynu.