Ukrajinskí vojaci tvrdia, že vyhodili do vzduchu ruský obrnený vlak aj s vojakmi

Ukrajinská armáda oznámila, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na vojenské ciele a civilistov po celej Ukrajine.

Terčom neustáleho ruského raketového ostreľovania je aj Ľvov, ktorý sa nachádza blízko hraníc s Poľskom. V samotnom Ľvove podľa tamojšieho starostu k škodám nedošlo. Sadovyj tvrdí, že chcú Rusi prostredníctvom ostreľovania vyvolávať napätie. Ľudia videli na periférii mesta rakety a počuli silné explózie.

Volodymyr Zelenskyj v noci oznámil, že príslušníci armády a spravodajských služieb Ukrajiny odštartovali operáciu zameranú na záchranu ukrajinských vojakov z Mariupola. Z obliehaného oceliarskeho závodu Azovstaľ evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov. Moskva však tvrdí, že títo bojovníci sa vzdali a teraz sú v zajatí.

Toto sledovanie online sme ukončili.

Monitorovanie z dňa 18. mája sme už ukončili, naďalej však pokračujeme v sledovaní aktuálneho diania na Ukrajine v novom článku. 

22:00 Zelenskyj podpísal dekréty o predĺžení stanného práva a všeobecnej mobilizácie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu podpísal dekréty, ktorými predĺžil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu o ďalších 90 dní. Dekréty nadobudnú účinnosť 25. mája. TASR správu prevzala zo servisu britskej stanice BBC.

Dokumenty už boli predložené na schválenie ukrajinskému parlamentu, pričom ich musí odsúhlasiť aspoň polovica poslancov. Zelenskyj prvýkrát vyhlásil stanné právo 24. februára po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. Počiatočná doba jeho platnosti – 30 dní – bola odvtedy dvakrát predĺžená. Počas platnosti stanného práva nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov.

Zelenskyj vyhlásil v deň ruskej invázie aj všeobecnú mobilizáciu, ktorá má platnosť 90 dní a týka sa celej Ukrajiny. (TASR)

21:24 Životný príbeh ukrajinského prezidenta Zelenského sa stal námetom na nový komiks

Životný príbeh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mapujúci jeho vývoj od herca a komika až k lídrovi krajiny v prebiehajúcom vojenskom konflikte, sa stal námetom pre nový komiks s názvom „Politická sila: Volodymyr Zelenskyj“. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Komiks v rozsahu 22 strán má vyjsť v piatok. Podáva príbeh o tom, ako sa Zelenskyj, ktorý v minulosti stvárnil úlohu prezidenta v televíznej šou Sluha národa, v roku 2019 skutočne dostal k moci.

Podporu ľudí si získal prísľubom, že zaistí ukončenie vojny na východe Ukrajiny, kde ukrajinské sily už od roku 2014 bojujú proti Moskvou podporovaným separatistom. Reuters pripomína, že Zelenskyj v čase, keď sa stal šiestym prezidentom Ukrajiny, nemal za sebou nijaké politické skúsenosti.

Spoluautor komiksu, spisovateľ Michael Frizell, priblížil, že počas výskumu a zberu materiálu ho zaujímali najmä otázky, ako napríklad „Kým je Zelenskyj? či „Prečo je teraz tým správnym lídrom pre Ukrajinu?“

Za výtvarnou stránkou komiksu stál Pablo Martinena, ktorý ilustroval aj biografie bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, juhoafricého bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu či futbalistu Davida Beckhama.

„Táto kniha pre mňa veľa znamená z dôvodu môjho ukrajinského pôvodu,“ uviedol vydavateľ Darren G. Davis pôsobiaci v USA. Priblížil, že jeho starí rodičia z matkinej aj otcovej stany emigrovali do Spojených štátov práve z Ukrajiny. Dodal, že mu nešlo len o vyrozprávanie príbehu, ale tiež o podporu Ukrajiny. Časť z predaja komiksu bude venovaná Medzinárodnému Červenému krížu. (TASR)

21:13 Ukrajinci mali vyhodiť do vzduchu ruský obrnený vlak

Vojaci ukrajinskej teritoriálnej obrany údajne vyhodili v okupovanom juhoukrajinskom meste Melitopol do vzduchu obrnený vlak, v ktorom sa nachádzali aj ruskí vojaci. V stredu to v príspevku na sociálnej sieti Facebook uviedla ukrajinská teritoriálna obrana, informuje TASR na základe správy spravodajskej televízie Sky News.

V príspevku sa píše, že výbušné zariadenie explodovalo priamo pod vagónom, ktorý viezol vojakov. O rozsahu škôd sa v ňom neuvádzajú žiadne informácie.

Ruské ministerstvo obrany sa k tejto udalosti doposiaľ nevyjadrilo.

Juhoukrajinské mesto Melitopol, ktoré sa nachádza v Záporožskej oblasti, je už niekoľko týždňov okupované príslušníkmi ruskej armády. (TASR)

20:48 Výdavky Ruska na obranu za január až apríl vzrástli o takmer 40 %

 Ruské výdavky na armádu v prvých štyroch mesiacoch tohto roka stúpli o takmer 40 percent. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v stredu zverejnil ruský rezort financií. Krajina na obranu počas januára až apríla vynaložila 1,7 bilióna rubľov. Znamená to, že minula takmer polovicu celoročného rozpočtu rezortu obrany pre tento rok, ktorý naplánovala na 3,5 bilióna rubľov. Informuje o tom portál news.sky.com.

Rusko pôvodne predpokladalo, že v tomto roku jeho verejné financie vykážu prebytok v objeme 1,3 bilióna rubľov čiže na úrovni 1 percenta hrubého domáceho produktu. Teraz však očakáva rozpočtový deficit v sume najmenej 1,6 bilióna rubľov. (SITA)

20:20 Spojené štáty po troch mesiacoch opätovne otvorili veľvyslanectvo v Kyjeve

Americké veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu znova otvorili po trojmesačnej uzávere, ktorá súvisela s ruským vpádom na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Oficiálne znovu spúšťame prevádzku,“ povedal pre Reuters hovorca ambasády USA v Kyjeve Daniel Langenkamp krátko pred vztýčením americkej vlajky. Dodal, že do Kyjeva sa najprv vráti menší počet diplomatov. Konzulárna činnosť však nebude obnovená okamžite a v platnosti zostáva aj odporúčanie ministerstva zahraničných vecí USA necestovať na Ukrajinu, priblížil. (TASR)

19:38 V Kyjevskej oblasti našli od začiatku invázie 1288 zabitých civilistov

Takmer 1300 zabitých civilistov sa doteraz našlo v Kyjevskej oblasti od začiatku ruskej invázie na konci februára. Informuje o tom TASR na základe stredajšej správy britskej stanice BBC, ktorá sa odvoláva na agentúru Interfax-Ukrajina a tamojšiu políciu.

„Doteraz sme našli telá 1288 zabitých ľudí. Zdôrazňujem, že išlo o civilistov,“ uviedol náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Niebytov, ktorého cituje agentúra Interfax-Ukrajina. (TASR)

18:51 Česká vláda sprísni pravidlá pre utečencov z Ukrajiny

Česká vláda sprísni pravidlá pre utečencov z Ukrajiny – tí, ktorí v ubytovacom zariadení dostávajú zdarma stravu a hygienické potreby, by po novom nemali mať nárok na humanitárnu dávku. Oznámil to v stredu český minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí vlády, na ktorom bol schválený návrh novely zákona „lex Ukrajina 2“. TASR o tom informuje na základe správy serveru Novinky.cz.

„Humanitárna dávka nebude vyplácaná v prípadoch, keď majú utečenci zaistené ubytovanie, kde im je zdarma poskytovaná strava a ďalšie zázemie,“ priblížil Rakušan na tlačovej konferencii.

Po novom budú musieť žiadatelia o dočasnú ochranu predložiť doklad, že majú zabezpečené ubytovanie, ak ho nebudú chcieť nájsť prostredníctvom krajských asistenčných centier. Predmetom novely je tiež skrátenie hradenia poistného zo strany štátu pre ukrajinských utečencov na 180 dní, uviedol Rakušan. Minister dodal, že podpora bude viazaná na trvalé ubytovanie v ČR, aby ľudia neboli „motivovaní prísť a odísť s dávkou a pre ďalšiu si prísť o mesiac“. (TASR)

17:59 Proces s ruským vojakom bude pokračovať vo štvrtok

Proces s 21-ročným ruským vojakom Vadimom Šišimarinom, ktorý sa v stredu pred súdom v Kyjeve priznal k spáchaniu vojnových zločinov na Ukrajine, bude pokračovať vo štvrtok. Proces v stredu prerušili – do nasledovného dňa – z dôvodu veľkého náporu novinárov v súdnej miestnosti, informovala stanica CNN.

Seržant Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, čelil pred súdom obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny. K tomuto činu došlo 28. februára. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, informovala ešte minulý týždeň stanica BBC. (TASR)

17:23 Rusko zatvára moskovskú redakciu kanadskej televízie CBC

Rusko v stredu oznámilo, že zatvorí moskovskú redakciu kanadskej verejnoprávnej televízie CBC ako odpoveď na zablokovanie vysielania ruských staníc RT a RT France v Kanade, ktoré platí od marca. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Rusko zároveň odobralo akreditácie a víza pracovníkov CBC, oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Rozhodnutie Kanady označila za „rusofóbne“ a vysielanie CBC za propagandistické. (TASR)

16:51 EÚ navrhla ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navrhla v stredu v Bruseli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, a to až do výšky deviatich miliárd eur pre tento rok. Jej cieľom je pomôcť ukrajinskej vláde vyrovnať sa so škodami, ktoré spôsobila ruská invázia.

Komisia v správe pre médiá pripomenula, že od začiatku ruskej agresie EÚ zmobilizovala už 4,1 miliardy eur na podporu hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Ukrajiny vo forme makrofinančnej pomoci, rozpočtovej podpory, núdzovej a humanitárnej pomoci. Doterajšia vojenská pomoc Únie v rámci Európskeho mierového nástroja predstavovala 1,5 miliardy eur, pričom momentálne prebieha mobilizácia ďalších 500 miliónov eur. (TASR)

16:08 Slovensko dostane peniaze z balíka EÚ na pomoc utečencom

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že sprístupní celkovo 248 miliónov eur piatim členským štátom EÚ, vrátane Slovenska, ktoré boli na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu najviac postihnuté prílevom utečencov z Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR.

Vyčlenená suma je určená na podporu kontroly a ochrany hraníc súvisiacej s prijímaním utečencov v nasledovných krajinách: Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika.

Rozhodnutie EK nasleduje po celosvetovom darcovskom podujatí z 9. apríla s názvom „Postavte sa za Ukrajinu“, na ktorom sa eurokomisia zaviazala poskytnúť až 400 miliónov eur na pomoc utečencom z Ukrajiny v členských štátoch najviac postihnutých novou migračnou vlnou.

Uvedených päť členských štátov môže vyčlenené prostriedky použiť na poskytnutie okamžitej pomoci pre utečencov z Ukrajiny, napríklad na zabezpečenie potravín, dopravu či dočasné ubytovanie a zároveň aj na zlepšenie ochrany a kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

Exekutíva EÚ pripomenula, že aktivisti z občianskej spoločnosti aj miestne orgány tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci ukrajinským utečencom, a preto členské štáty musia zabezpečiť, aby sa aj k nim dostávali núdzové finančné prostriedky z rozpočtu EÚ.

Európska komisia uvoľní – s cieľom, aby sa zaistilo rýchle vyplatenie finančných prostriedkov, bez veľkej administratívnej záťaže – prisľúbené finančné prostriedky na základe dosiahnutých výsledkov a nie na základe skutočných nákladov.

Zvyšných 152 miliónov eur pre päť členských krajín, taktiež zamýšľaných pre potreby prijímania utečencov z Ukrajiny, eurokomisia sprístupní po súhlase svojho rozpočtového orgánu. (TASR)

15:49 Turecko zablokovalo začiatok rokovaní o vstupe Fínska a Švédska do NATO

Turecko v stredu zablokovalo začiatok prístupových rokovaní Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na zdroje z NATO.

Severoatlantická rada, ktorá je hlavným politickým rozhodovacím orgánom NATO, pre nesúhlas Ankary nemohla prijať rozhodnutie o začatí prístupového procesu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že Ankara nemôže súhlasiť s navrhovaným rozšírením NATO, keďže by podľa neho ohrozilo bezpečnosť Aliancie. Erdogan obviňuje Štokholm a Helsinki z toho, že poskytli útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Tureckom považuje za teroristickú organizáciu. (TASR)

15:26 Česká vláda podporila vstup Fínska a Švédska do NATO

Vláda Českej republiky schválila v stredu vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Na sociálnej sieti Twitter to oznámil český premiér Petr Fiala s tým, že armády oboch severských krajín podľa neho spĺňajú kritériá pre prijatie do NATO, informuje TASR.

15:00 Vojna na Ukrajine ukázala, že fosílne palivá sú slepou uličkou

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres oznámil plán na urýchlenie globálneho prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Ako povedal podľa spravodajského webu CNN, vojna na Ukrajine bola „budíčkom“ pre svet, aby sa vzdal fosílnych palív.

„Globálny energetický systém je narušený a privádza nás čoraz bližšie ku klimatickej katastrofe. Fosílne palivá sú slepou uličkou – ekologicky aj ekonomicky,“ poznamenal Guterres.

„Vojna na Ukrajine a jej bezprostredné dôsledky na ceny energií sú ďalším budíčkom. Jediná udržateľná budúcnosť je obnoviteľná. Musíme skoncovať so znečistením fosílnymi palivami a urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie skôr, ako spálime náš jediný domov,“ povedal 73-ročný Portugalčan a dodal, že „čas sa kráti“.

Guterres vo svojom pláne navrhol, aby sa k technológiám obnoviteľnej energie, ako sú batériové úložiská, pristupovalo ako k „základným a voľne dostupným globálnym verejným statkom“. Navrhuje tiež zabezpečiť, rozšíriť a diverzifikovať dodávky kritických komponentov a surovín pre technológie obnoviteľnej energie.

Vlády podľa Guterresa musia vybudovať rámce a reformovať byrokraciu, aby vytvorili rovnaké podmienky pre obnoviteľné zdroje energie. Taktiež musia presunúť dotácie z fosílnych palív, aby chránili chudobných a najzraniteľnejších ľudí a komunity. Súkromné a verejné investície do obnoviteľnej energie sa musia podľa šéfa OSN strojnásobiť na minimálne štyri bilióny dolárov ročne.

14:21 Korčok: Od stredy bude fungovať veľvyslanectvo SR v Kyjeve

Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je od stredy funkčné. Počas rokovania vlády to oznámil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Na našom zastupiteľskom úrade je podľa jeho slov tím špecialistov z úradu osobitného určenia, ktorí budú zabezpečovať ochranu diplomatov.

„Včera v neskorých večerných hodinách prišiel do Kyjeva tím špecialistov a policajtov z úradu osobitného určenia, ktorí budú zabezpečovať ochranu nášho zastupiteľského úradu v Kyjeve. Obnovili sme jeho činnosť, od dnešného dňa bude toto veľvyslanectvo fungovať,“ priblížil Korčok. V Kyjeve budú podľa jeho slov pôsobiť štyria takíto pracovníci.

Situácia je podľa šéfa našej diplomacie stále napätá a rezort ju vyhodnocuje, no prítomnosť v Kyjeve považuje za politicky dôležitú. Verí, že sa situácia upokojí, aby sa mohli vrátiť aj rodinní príslušníci diplomatov a tých, ktorí pôsobia na zastupiteľskom úrade.

Slovenskú ambasádu v ukrajinskom Kyjeve začiatkom marca evakuovali po zhodnotení bezpečnostnej situácie. Rezort diplomacie neskôr premiestnil sídlo veľvyslanectva z Kyjeva do ukrajinského Užhorodu. Týmto krokom chcelo Slovensko ukázať, že zostáva na Ukrajine prítomné. V Užhorode pôsobili pracovníci, ktorí boli evakuovaní z Kyjeva. (TASR)

13:59 Ruský vojak Vadim Šišimarin v stredu pred súdom v Kyjeve priznal vinu z vojnových zločinov na Ukrajine

Ide o prvý takýto proces s ruským vojakom od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Šišimarin (21) pre súdom v Kyjeve čelil obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny.

Seržant Šišimarin bol príslušníkom ruského tankového práporu. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, napísala minulý týždeň stanica BBC. Šišimarin vtedy pred súdom absolvoval predbežné vypočutie.

Obžaloba tvrdí, že obvinený spolu s ďalšími vojakmi cestoval v ukradnutom vozidle v oblasti okolo ukrajinského mesta Sumy, keď stretli 62-ročného civilistu. Ten práve používal mobilný telefón. Seržantovi Šišimarinovi prikázali vystreliť na tohto muža s cieľom zabrániť mu, aby ukrajinským obrancom oznámil pozíciu ruských vojakov, spresňuje AFP. (TASR)

13:42 Peskov: Ukrajine chýba vôľa rokovať

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že Ukrajine „chýba vôľa“ na pokračovanie mierových rokovaní s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP. „Rokovania sa neposúvajú a musíme konštatovať, že ukrajinským vyjednávačom úplne chýba vôľa na pokračovanie tohto procesu,“ vyhlásil Peskov.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú pozastavené, a obvinil Rusko zo „stereotypného zmýšľania“.  (TASR)

13:30 Na ruskej strane už padlo viac ako 28-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská armáda zabila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine približne 28 300 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na správy generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.

Rusko podľa nich prišlo aj o 1251 tankov, 3043 bojových obrnených vozidiel, 2137 vozidiel a palivových nádrží, 586 delostreleckých systémov, 199 odpaľovacích raketových systémov, 91 systémov protivzdušnej obrany, 167 vrtuľníkov, 202 lietadiel, 441 dronov, 102 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky. Iba počas utorka padlo na ruskej strane zhruba 400 vojakov.

13:21 Nemeckí experti: Pomoc USA pre Ukrajinu je vyššia než pomoc EÚ

Spojené štáty zmobilizovali približne trikrát viac pomoci pre Ukrajinu než Európska únia (EÚ). Ukázali to v stredu zverejnené údaje zhromaždené nemeckou expertnou skupinou Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW), na ktorý sa odvolala agentúra AP.

IfW uviedol, že nový balík pomoci schválený americkou Snemovňou reprezentantov (dolnou komorou Kongresu) zvýšil celkovú americkú vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu Ukrajine na takmer 43 miliárd eur (vyše 45 miliárd dolárov) – bola poskytnutá od 24. januára do 10. mája. Inštitút zistil, že pomoc od EÚ dosiahla v tom istom období výšku len necelých 16 miliárd eur (16,8 miliardy dolárov).

Niektoré krajiny 27-člennej Únie však neposkytujú Ukrajine takú cennú pomoc, akú najviac potrebuje, predovšetkým dodávky zbraní, konštatuje AP. Estónsko, Lotyšsko a Poľsko dávajú Ukrajine najviac pomoci v porovnaní s ich hrubým domácim produktom (HDP) – umiestnili sa ešte pred Spojenými štátmi, ako ukázali výpočty Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW).

12:38 Izrael prvýkrát poslal Ukrajine vojenské prilby a vesty

Izrael dodal Ukrajine 2000 vojenských prilieb a 500 nepriestrelných viest, ktoré sú určené pre záchranné zložky a civilné organizácie, oznámilo v stredu izraelské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Izraelský minister obrany Benny Ganc v ešte v apríli uviedol, že jeho krajina dodá Ukrajine prilby a vesty, čo podľa Reuters signalizuje posun v postoji Izraela k poskytovaniu takéhoto vojenského vybavenia.

Izrael, ktorý je sprostredkovateľom v ukrajinsko-ruskej kríze, odsúdil ruskú inváziu, no zameral sa len na humanitárnu pomoc. Obáva sa totiž zhoršenia vzťahov s Ruskom, ktoré sa angažuje aj v konflikte v susednej Sýrii, kde Izrael koordinuje útoky proti iránskym silám, analyzuje Reuters.

Ukrajina už predtým vyjadrila frustráciu v súvislosti s odmietaním Izraela poskytnúť Ukrajine obrannú pomoc proti Rusku.

11:40 Na účet Fondu vzájomnej pomoci pre Ukrajinu prišli takmer dva milióny eur od ministerstva zahraničia Číny

Na účet Fondu vzájomnej pomoci pre Ukrajinu boli začiatkom mája pripísané necelé dva milióny eur z účtu odosielateľa označeného ako ministerstvo zahraničných vecí Číny. Kabinet na dnešnom rokovaní schválil efektívne a transparentné využitie daných financií na zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom.

11:28 Partizáni údajne zabili ruských dôstojníkov v Melitopoli

Ukrajinskí partizánski bojovníci údajne zabili niekoľko vysokých ruských dôstojníkov v meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny. Na Telegrame to uviedla tamojšia regionálna správa. Ruské sily okupujú spomenuté mesto od začiatku vojny. Melitopoľ je jedno z mála ukrajinských miest, kde sa Rusom podarilo dosadiť vlastné vedenie.

Podľa regionálnej správy sa okupanti snažia situáciu utajiť, ruskí vojaci však v utorok aktívnejšie kontrolovali osobné autá v meste, keďže pravdepodobne pátrali po partizánoch. Zatiaľ neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o vraždách a túto správu nebolo možné okamžite potvrdiť. Ukrajinci tvrdia, že v doterajšom priebehu vojny už zabili mnohých ruských generálov a iných dôstojníkov. Niekoľko týchto úmrtí potvrdili i samotní Rusi.

11:00 V oceliarňach Azovstaľ sa vzdalo takmer 1000 ukrajinských vojakov

Až 959 ukrajinských vojakov sa podľa ruského ministerstva obrany tento týždeň vzdalo v oceliarňach Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

„Za uplynulých 24 hodín sa vzdalo 694 militantov vrátane 29 zranených,“ uviedol ruský rezort obrany na pravidelnom brífingu ku konfliktu na Ukrajine. „Od 16. mája sa dovedna vzdalo 959 militantov vrátane 80 zranených,“ spresnil podľa AP hovorca ruských ozbrojených síl generálmajor Igor Konašenkov.

Ukrajinské úrady najnovšie počty doposiaľ bezprostredne nepotvrdili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v noci na stredu oznámil, že príslušníci armády a spravodajských služieb Ukrajiny odštartovali operáciu zameranú na záchranu ukrajinských vojakov z Mariupola.

10:10 Rusko rozmiestňuje vrtuľníky v Luhanskej oblasti a pokúša sa obkľúčiť kľúčové mesto v Doneckej oblasti

Rusi zintenzívnili svoje úsilie o zničenie ukrajinskej obrany v Luhanskej oblasti a priviezli ďalších 15 vrtuľníkov na posilnenie ofenzívy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojenských predstaviteľov. Ukrajinská obrana v okolí miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk zostáva pod silným tlakom delostreleckého bombardovania a leteckých útokov, ktoré sa zvýšili aj v dedinách južnejšie, ako je napríklad Vrubivka.

Ruské sily sa snažia prelomiť ukrajinské línie v Luhanskej oblasti a dokončiť dobytie regiónu, v ktorom podľa odhadov ovládajú asi 90 % územia. Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že pri najnovších bojoch zahynuli štyria civilisti a Rusi zasiahli fabriku na výrobu dusíka v Sjevjerodonecku. „Ruský svet ničí všetko, čo mu stojí v ceste, snažiac sa presadiť takýto život v Luhanskej oblasti – bez ľudí, domov, tovární,“ povedal Hajdaj. V susednej Doneckej oblasti sa ruské sily snažia obkľúčiť mesto Lymaň a získať plnú kontrolu nad neďalekou osadou Drobyševe. Ak uspejú, ukrajinská obrana v Lymane by bola zraniteľná voči útoku z troch smerov.

9:08 Rusi zadržiavajú civilistov z Mariupoľa v bývalej trestaneckej kolónii

Ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová uviedla, že ruská armáda zadržiava viac ako 3-tisíc civilistov z Mariupoľa v bývalej trestaneckej kolónii neďaleko Olenivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

V utorok na Telegrame informovala, že civilistov zadržiavajú v bývalej trestaneckej kolónii číslo 52. Dodala, že väčšina civilistov je zadržiavaná na mesiac, ale tí, ktorí sú Rusmi považovaní za „obzvlášť nespoľahlivých“, vrátane bývalých vojakov a policajtov, sú zadržiavaní na dva mesiace.

Sedem autobusov s neznámym počtom ukrajinských vojakov evakuovaných z mariupoľskej oceliarne Azovstaľ zároveň videli v utorok prichádzať do bývalej trestaneckej kolónie číslo 120, taktiež neďaleko spomenutej Olenivky.

zdroj: TASR/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/Azov Special Forces Regiment of the Ukrainian National Guard Press Office via AP

9:05 Fínsko a Švédsko podali oficiálne žiadosti o členstvo do NATO

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že Fínsko a Švédsko oficiálne požiadali o členstvo v aliancii. „Srdečne vítam žiadosti Fínska a Švédska o pripojenie sa k NATO. Ste naši najbližší partneri,“ povedal Stoltenberg novinárom po tom, ako dostal oficiálne listy od dvojice severských krajín.

Prihlášky teraz musí zvážiť všetkých 30 členských štátov. Tento proces by mal trvať asi dva týždne, no turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už medzičasom vyjadril výhrady k členstvu Fínska a Švédska. Ak tieto námietky dokážu prekonať a prístupové rokovania pôjdu tak dobre, ako sa očakáva, mohla by sa dvojica krajín stať členmi v priebehu niekoľkých mesiacov.

Tento proces zvyčajne trvá osem až 12 mesiacov, NATO ho však chce v súvislosti s hrozbou zo strany Ruska urýchliť. Kanada, napríklad, očakáva, že ich prístupové protokoly ratifikuje za niekoľko dní. Verejná mienka vo Fínsku i Švédsku sa výrazne zmenila v prospech členstva v NATO po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.

9:00 Ukrajinská armáda: Rusko pokračuje v raketových útokoch po celej krajine

Ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na vojenské ciele a civilistov po celej Ukrajine, oznámila v stredu ukrajinská armáda. TASR správu prevzala z televízie BBC.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl spresnil, že v prístavnom meste Mariupol sú zvyšné ukrajinské jednotky nachádzajúce sa v oceliarniach Azovstaľ zablokované ruskými vojakmi. Ruské sily útočia aj v Doneckej oblasti na východe a pokračujú v ostreľovaní pohraničných oblastí Černihivskej a Sumskej oblasti.

8:14 Ľvov je podľa starostu terčom neustáleho ruského ostreľovania

Západoukrajinské mesto Ľvov blízko hraníc s Poľskom je neustále terčom ruského raketového ostreľovania, citovali v stredu tamojšie médiá starostu tohto mesta Andrija Sadového. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

V Ľvove sa nachádza veľké množstvo medzinárodných organizácií a cieľom týchto útokov je zneistiť ich, povedal Sadovyj. Rusko sa podľa neho nezameralo len na tamojšiu vojenskú infraštruktúru, ale prostredníctvom ostreľovania chce vyvolať neustále napätie. „Keď však ľudia včas reagujú na letecký poplach a ukryjú sa v ochranných krytoch, potom to nie je nebezpečné,“ dodal Sadovyj.

Ľudia videli rakety na periférii mesta a počuli veľmi silné explózie, uviedol Sadovyj. K škodám v samotnom Ľvove však podľa neho nedošlo. Obyvatelia však museli prakticky celú noc na utorok stráviť v krytoch, dodal. V okolí mesta Javoriv v Ľvovskej oblasti bola raketovou paľbou zasiahnutá časť železničnej infraštruktúry.

6:48 Zelenskyj: Prebieha operácia na záchranu vojakov v Mariupole

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v utorok v noci vo svojom pravidelnom príhovore, že príslušníci armády a spravodajských služieb Ukrajiny odštartovali operáciu zameranú na záchranu ukrajinských vojakov z Mariupola. TASR informáciu prevzala od denníka The Guardian.

Zelenskyj zdôraznil, že pre úspešný priebeh operácie sú potrebné „jemnosť a čas“. Dodal, že jeho vláda „udržiava maximálnu diplomatickú aktivitu v iných oblastiach, ktoré sú v záujme Ukrajiny.“ Ukrajinská armáda podľa prezidenta „odráža neustále útoky v tých oblastiach, kde sa Rusko snaží postúpiť,“ pričom ako hlavné ciele ruskej armády spomenul Severodoneck a iné mestá v Donbase.

Z obliehaného oceliarskeho závodu Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov, uviedla v noci na utorok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Moskva však tvrdí, že títo bojovníci sa vzdali a teraz sú v zajatí.

zdroj: TASR/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/Azov Special Forces Regiment of the Ukrainian National Guard Press Office via AP