Ruská armáda sa nikdy neštítila ničiť civilistov. Robila to v Sýrii, Čečensku i na Ukrajine

Vojna na Ukrajine prebieha už vyše mesiaca a v súvislosti s nateraz beznádejne obkľúčeným Mariupolom sa vynorila potreba humanitárnych koridorov. Humanitárne koridory vznikajú dohodou dvoch strán vojnového konfliktu s cieľom umožnenia odchodu do bezpečia civilnému obyvateľstvu.

Armáda Ruskej federácie má záznam porušovania prímerí a bombardovania civilistov veľmi dlhý. Ako to bolo s „nebombardovaním civilných objektov“ v predošlých ruských vojnách, v Čečensku, Gruzínsku a Sýrii? 

Ukrajina získala pod kontrolu celý Kyjevský región

Groznyj, čečenské peklo

Počas druhej čečenskej vojny, keď ruské vojská obkľúčili čečenské hlavné mesto Groznyj, obe strany sa dohodli na vytvorení humanitárneho koridoru, cez ktorý mala prejsť kolóna utečencov smerom do Ingušska.

Ako však píše the Independent, hoci mali Rusi podľa dohôd hranicu pre utečencov otvoriť a nechať utečencov v pokoji prejsť, nestalo sa tak. Namiesto toho im bolo povedané, aby sa vrátili a vyhrážali sa im paľbou, rovnako boli upozornení, že polia okolo cesty sú zamínované a okolo ruského checkpointu boli zakopané tanky. 

BBC zasa napríklad uvádza, že ruskí vojaci niektorých zranených nechali prekročiť hranicu do Ingušska, no drvivá väčšina utečencov mala byť otočená pod hlavňami ruských vojakov naspäť. Svedkovia vypovedali, že práve na vracajúci sa konvoj utečencov neďaleko hraníc zaútočila ruská stíhačka raketami, čo si vyžiadalo najmenej päťdesiat mŕtvych a minimálne desiatky ranených. 

zdroj: Wikipedia

Rusi už vtedy tvrdili, že útočia len na teroristov

Od Čečenska sa rétorika Ruskej federácie nezmenila. Len teroristov nahradili Banderovci. Ako BBC ďalej uvádza, už vtedy ruské autority popierali v Čečensku útoky na civilné ciele. Argumentovali, že bombardujú len teroristické základne.

Tieto tvrdenia dodnes vyvracia mnoho svedkov, rovnako ako v článku BBC spomínaní čečenskí doktori pracujúci pre zahraničné zdravotnícke organizácie, alebo aj samotný vtedajší moskovský korešpondent pre BBC, Andrew Harding.

Podľa neho sú dôkazy o ruskom masakrovaní čečenských civilov každodennými náletmi ruských lietadiel na civilné objekty ohromujúce. Bombardovaniu sa pritom nevyhli obe najväčšie čečenské mestá Groznyj a Gudermes. Ako ukazuje čas, ruská armáda nikdy nemala veľký problém s bombardovaním civilistov. 

zdroj: SITA/AP, Mindaugas Kulbis

Gruzínsko sa súdi

Čo sa týka vojny v Gruzínsku, aj tu ruská armáda cielila bombardovanie na civilné ciele. Napätie medzi Gruzínskom a Ruskom pretrvávalo roky. Podľa správy amerického ministerstva zahraničia bombardovalo ruské letectvo gruzínske dediny na severe krajiny už 23.8.2002, čím narušili gruzínsku teritoriálnu integritu.

Útok si vyžiadal obete z radov civilistov. Ruské letectvo podľa CNN neprekročilo gruzínsku hranicu a navádzané rakety boli odpálené ešte z ruského územia. 

V roku 2008 spustilo Rusko podobnú operáciu ako teraz, tú v roku 2008 opisovalo ako „operáciu pre vynútenie mieru“. Rusko ospravedlňovalo inváziu do Gruzínska „agresiou proti Južnému Osetsku“. Forgein Policy hovorí, že Rusko používalo rovnakú taktiku, ako používa teraz na Ukrajine i v Gruzínsku, pričom nechýbali zámienky a operácie pod falošnou vlajkou. 

Aj obyvateľom Gruzínska pripomína ruská invázia na Ukrajinu vojnu u nich doma. „Pozerám správy o Ukrajine, pamätám si rok 2008 a je mi z toho do plaču,“ povedala pre New York Times Tina Marghishvilová, ktorá teraz žije v tábore pre Gruzíncov vysídlených po vojne v roku 2008.

V roku 2018 prebiehalo pojednávanie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruských vojnových zločinov, porušovania ľudských práv a útokov na civilistov. Ako píše The Guardian, Gruzínska vláda poskytla dôkazy, že počas rusko-gruzínskej vojny bombardovali Rusi ciele v Gruzínsku viac ako stokrát a to len počas piatich dní.

Na toto tvrdenie je nespočetne veľa dôkazov, výpovede očitých svedkov, videozáznamy, aj satelitné snímky, ako aj odposluchy hovorov. Po tom, čo do Abcházska a Južného Osetska vstúpilo dokopy cez 30 000 ruských vojakov, mali osetskí separatisti s ich podporou okrem iného aj podpaľovať domy Gruzíncov a vyháňať etnických Gruzíncov z Osetska preč.

Moskva, ako inak aj pri obvineniach z ohavností v Gruzínsku, obviňuje všetkých naokolo. O súde hovorí, že je politický a zaujatý a že rola Ruska bola byť mierotvorná. 

Sýria a nekonečné bombardovanie

Počas občianskej vojny v Sýrii požiadal diktátor Bašár Asad o pomoc ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský prezident odpovedal a Asadovi vojensky pomohol a pomáha dodnes. Či už na zemi, alebo neoceniteľnou pomocou v podobe bombardovania.

Ako píše The Guardian, taktika kombinovanej ruskej a sýrskej armády v sýrskej občianskej vojne spočívala v obkľúčení, masívnom bombardovaní a vyhladovaní miest pod kontrolou rebelov a tým ich následným donútením ku kapitulácii. V roku 2017 bolo v Sýrii podľa Kancelárie Spojených Národov pre humanitárne záležitosti v takomto obkľúčení, alebo v miestach, kde nebolo možné dopraviť humanitárnu pomoc, dokopy 4,9 milióna Sýrčanov. 

Asi najvýraznejší príklad takéhoto obliehania mesta zo sýrskej vojny je príklad Aleppa. Rebelov obkľúčili, prerušili im zásobovacie trasy a potom na nich, ulicu po ulici, postupne šesť mesiacov tlačili. To všetko počas neustáleho bombardovania. 

zdroj: SITA/AP, Sergei Grits

Nemocnice, ženy a deti – hlavný nepriateľ Putina

Bombardovanie civilných objektov a špeciálne nemocníc je zakázané medzinárodným právom a považované za vojnový zločin. Ako píše Guardian, počas obliehania Aleppa zbombardovala ruská armáda nemocnice šestnásťkrát.

Pri týchto útokoch zomrelo minimálne 143 civilistov. Vyšetrovateľ vojnových zločinov Marc Garlasco hovorí, že je zdokumentovaných mnoho útokov na nemocnice diaľkovo zameriavanými raketami, čiže úmysel tieto nemocnice bombardovať je úplne jasný. 

Ruská armáda nerešpektovala prímeria a humanitárne koridory ani v Sýrii. Ako píšu ABC News, ruské a sýrske jednotky boli počas vojny v Sýrii veľmi často obviňované z útokov na humanitárne koridory a pokračujúceho bombardovania civilných objektov.

ABC News spomínajú aj výpoveď Afray Hasreem, momentálne žijúcej v Londýne, ktorá sa ako očitá svedkyňa musela schovávať pred bombardovaním. Dom, v ktorom sa aj s rodinou schovávala, bol zasiahnutý zápalnou muníciou. 

zdroj: SITA/AP, Abdullah al-Yassin

„Keď hovorili o humanitárnych koridoroch, alebo o prímeriach, nikto im neveril. Ako môžete veriť niekomu, kto hovorí o prímerí, no pritom vás neustále bombarduje?“ hovorí Afraa.

Humanitárne koridory využívala aj sýrska armáda, ktorá napriek prísľubu bezpečného odchodu zatýkala bojovníkov, ale často aj civilistov. 

Napriek ostreľovaniu humanitárnych koridorov a zatýkaniu Sýrskymi vládnymi jednotkami, sa cez humanitárne koridory podarilo v Sýrii evakuovať desiatky tisíc ľudí.

Ten istý príbeh aj na Ukrajine

To, čo sme mali možnosť vidieť napríklad v Aleppe v Sýrii alebo v Groznom v Čečensku, sa pokúsila ruská okupačná armáda na Ukrajine dosiahnuť aj s Kyjevom a Charkovom. Vďaka hrdinskému odporu Ukrajinských obrancov sa im to nepodarilo, obkľúčený a odrezaný zo sveta zostal len Mariupol.

Tu vidíme ruskú príručku zo Sýrie a Čečenska ako na dlani. Civilné objekty zrovnané so zemou, bombardované nemocnice, dokonca aj divadlo so zo satelitu viditeľným nápisom „Deti“.

Túto taktiku ruská armáda používa preto, lebo sa ňou snaží podlomiť morálku obrancov neustálym strachom nielen o ich vlastné životy, ale aj o životy ich najbližších. 

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka

The Guardian uvádza, že ruská armáda sa v prípade Kyjeva a Charkova pokúšala odrezať ukrajinskú armádu od zásobovacích trás, čo sa jej nepodarilo a preto nemohla obkľúčenie týchto miest úspešne dokončiť. The Guardian ďalej uvádza, že WHO zaznamenala len do 24.3. štyridsaťtri bombardovaní nemocníc a zdravotníckych zariadení na Ukrajine.

Ruská armáda na Ukrajine proti civilným objektom používa ničivé zbrane. Bolo zdokumentované časté použitie kazetovej munície, termobarických rakiet aj bieleho fosforu.

Najviac zničený je Mariupol, kde boli vo veľkom na civilné objekty používané zápalné bomby. Mariupol však nie je zďaleka jediným väčšinovo zdevastovaným mestom. Deštrukcia ruskými bombami neobišla ani mesto Volnavakha, ktoré podľa miestnych obyvateľov už z deväťdesiatich percent neexistuje.