Ruská propaganda si vzala na mušku ďalšiu krajinu. Straší ju negatívami vstupu do Európskej únie

Autorka prispieva na portáli Infosecurity.sk

Ruská propaganda podnecuje strach zo vstupu Moldavska do Európskej únie (EÚ). Okrem iného šíri naratívy zamerané na údajnú stratu hodnôt a tradícií krajiny. Kremeľ zároveň pracuje aj s operáciami v Podnestersku.

Moldavsko bolo dlhé desaťročia pod nadvládou Sovietskeho zväzu. V roku 1991 sa stalo samostatnou krajinou, no napriek tomu naďalej zostáva v sfére ruského vplyvu. Rusku preto zásadne prekážajú akékoľvek pokusy Kišiňova o priblíženie sa k Západu.

Od roku 2014 bolo Moldavsko oficiálnym partnerom EÚ vďaka podpísaniu asociačnej dohody garantujúcej ekonomické a politické zblíženie. V júni tohto roku navyše obdržalo štatút kandidátskej krajiny, čo Moldavsku pomohlo na ceste k európskej integrácii.

Kremeľ preto vyvíja iniciatívy na zastavenie integračného procesu, a to najmä prostredníctvom informačných operácií. Dezinformačné naratívy Moskvy totiž môžu mať zásadný vplyv na verejnú mienku obyvateľstva.

Ruská rétorika zahŕňa „diktát Bruselu“ aj Georgea Sorosa

Proruskí moldavskí politici šíria dezinformácie o údajných negatívnych dôsledkoch, ktoré by pripojenie sa k Únii malo pre ľudí, tradície a krajinu ako takú. Moskva systematicky podsúva niekoľko dezinformačných naratívov o negatívnych vplyvoch Bruselu.

Jeden z nich napríklad tvrdí, že členstvo v EÚ má okrem iného od Moldavska vyžadovať, aby dalo svoje pozemky na predaj ľuďom zo zahraničia. Má ísť o tajné protokoly, ktoré sa aplikujú hneď po vstupe do Únie.

Kišiňov má taktiež vstupom do EÚ stratiť suverenitu. Tzv. „diktát Bruselu“ je obľúbeným naratívom aj medzi politikmi členských krajín. Poukazovanie na údajnú zodpovednosť inej strany totiž uľahčuje vyvinenie sa z vlastných politických zlyhaní a prináša politické body.

Kremeľ všeobecne rád využíva rétoriku o mocných elitách, ktoré chcú kontrolovať „prostý ľud“. Rovnaký prístup volí aj v prípade EÚ, kde majú vzdialené byrokratické elity rozhodovať o osudoch bežných obyvateľov. Faktom však je, že v Európskom parlamente a Rade EÚ sedia zástupcovia členských štátov s právomocou podieľať sa na jej rozhodnutiach.

V Moldavsku je obľúbenou rétorikou obviňovanie amerického finančníka a filantropa Georgea Sorosa. Ten totiž vo viacerých štátoch, vrátane Moldavska, financuje neziskovú organizáciu –⁠ Nadáciu otvorenej spoločnosti (OSF). Táto organizácia podporuje rozvoj občianskej spoločnosti, ktorá má podľa ruského naratívu ohrozovať tradičné hodnoty.

Asi najabsurdnejším však zostáva tvrdenie, že Rumunsko sa s podporou NATO snaží o anexiu Moldavska.

Dôkazom mali byť sfalšované videá rumunskej vojenskej techniky, ktorá mala smerovať do Moldavska, a to konkrétne do Podnesterského regiónu na východe krajiny, ktorý je pod silným vplyvom Moskvy. Rumunská vláda tieto tvrdenia oficiálne poprela. Podľa stanoviska ministerstva obrany išlo o presun vojenskej techniky vo vnútri krajiny.

Kremeľ pre živenie konfliktu zneužíva Podnestersko

Moskva sa snaží vytvoriť medzi obyvateľmi Moldavska pocit, že ich krajina nie je samostatná kvôli vplyvom zo Západu. V skutočnosti sa však Kremeľ iba pokúša zakryť svoje vlastné pôsobenie. Okrem informačných operácií totiž Rusko podniká aj tie vo fyzickom priestore.

Ide najmä o región na východe štátu známy pod názvom Podnesterská moldavská republika, ktorý je obývaný prevažne rusky hovoriacimi občanmi. Podnestersko sa vyhlásilo za samostatný štát ešte v roku 1992. Doteraz však nezískalo medzinárodné uznanie.

Prezident Zelenskyj vedie Ukrajinu vo vojne proti okupantom

GALÉRIA+ 12

Rusko taktiež oficiálne neuznáva nezávislosť tejto republiky. Napriek tomu autonómiu podporuje neoficiálnymi krokmi. Jedným z príkladov môžu byť aj ruské „mierové zložky“, ktoré sú údajne potrebné na zníženie napätia a udržanie bezpečnosti v regióne. Deje sa tak aj napriek nesúhlasu Moldavska. Podnestersko je navyše na Ruskej federácii ekonomicky závislé.

Vláda v Kišiňove teda nemá nad územím kontrolu. Republika preto funguje ako de facto samostatný štát ovládaný proruskými separatistami.

Moldavsko môže byť ďalšou obeťou ruskej agresie

Situácia Podnesterska nie je ničím výnimočná. Podobným problémom s vplyvom Ruska totiž čelia aj regióny Južné Osetsko a Abcházsko nachádzajúce sa na severe Gruzínska.

V minulosti medzi regióny ovládané proruskými silami patrilo aj Luhansko a Donecko na východe Ukrajiny, ktoré sú aktuálne jedným z hlavných frontov boja.

Putin sa už dlhší čas vyjadruje o potrebe prinavrátenia zašlej slávy Ruskej federácie. Netreba preto podceňovať možné konanie ďalších „špeciálnych operácií“ na území iných krajín.

Odborníci nevylučujú ani možnosť napadnutia Moldavska ruskou armádou. Hybridné operácie preto môžu slúžiť na pripravenie živnej pôdy pre budúci útok.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie