Ruské ponorky sa môžu ocitnúť neďaleko pobrežia USA. Kremeľ nevylúčil, že tam pošle svojho „ničiteľa mesta“
- Rusko sa vyhrážalo, že môže nasadiť svoju vojenskú infraštruktúru na Kubu a do Venezuely
- Podľa kubánskeho novinára nie je vylúčené, že by na Kubu zamierili ruské ponorky
- Jadrové ponorky by sa tak nachádzali v bezprostrednej blízkosti americkej pevniny, ktorá je vzdialená len 170 km
- Ruské námorníctvo má desiatky ponoriek. V lete by do služby mohla vstúpiť i ponorka, ktorá je prezývaná ako „ničiteľ mesta"
- Rusko sa vyhrážalo, že môže nasadiť svoju vojenskú infraštruktúru na Kubu a do Venezuely
- Podľa kubánskeho novinára nie je vylúčené, že by na Kubu zamierili ruské ponorky
- Jadrové ponorky by sa tak nachádzali v bezprostrednej blízkosti americkej pevniny, ktorá je vzdialená len 170 km
- Ruské námorníctvo má desiatky ponoriek. V lete by do služby mohla vstúpiť i ponorka, ktorá je prezývaná ako „ničiteľ mesta"
Po tom, čo nastala patová situácia pri rokovaniach Ruska, NATO a USA o ruských požiadavkách, padali vyhrážky z ruskej strany. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že Rusko môže nasadiť svoju vojenskú infraštruktúru na Kubu a do Venezuely. Vyhlásenie prišlo počas výrazného napätia okolo Ukrajiny, pričom pri ukrajinských hraniciach má Rusko rozmiestnených vyše 100-tisíc vojakov.
Opakoval by sa tak scenár podobný z roku 1962, známy ako Kubánska raketová kríza, keď sovietsky líder Nikita Chruščov rozmiestnil na Kube rakety stredného doletu s jadrovou kapacitou.
Kubánski novinári sa preto pýtajú, akú vojenskú infraštruktúru by na územie krajiny chceli umiestniť. Novinár Alberta Méndez Castelló v článku pre CUBANET uvádza, že by pravdepodobne nešlo o rozmiestenie ďalších striel, ale Rusi by mohli z ostrova spraviť „raj“ pre svoje jadrové ponorky.
„(Moskva) môže urobiť z Kuby ruskú základňu, dokonca s väčším jadrovým potenciálom, pomocou strategických ponoriek. A to je technicky možné a nie veľmi viditeľné,“ píše Castelló.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a ani Riabkov neskôr odmietli potvrdiť, alebo vyvrátiť, či naozaj Rusko uvažuje o nasadení zbraní na Kube. Riabkov odmietol tiež konkretizovať, o aké zbrane by mohlo ísť.
Ak by sa Rusko napokon rozhodlo nasadiť svoje ponorky na Kubu, čo sa teraz javí ako nepravdepodobné, ruské plavidlá by boli len v bezprostrednom dosahu Spojených štátov. Kubu a pevninu USA od seba delí len 170 kilometrov. Ohrozené by boli hlavne americké mestá na Floride.
Kuba by sa tak mohla stať prístaviskom ponoriek, ktoré nesú obávané zbrane známe svojou ničivou silou.
Ponorky sú korunné klenoty ruského námorníctva
Ruská federácia v poslednom desaťročí výrazne investovala do ponorkového programu, ktorý mal inovovať zastarané sovietske ponorky.
„V ruskej námornej štruktúre sú ponorky korunnými klenotmi námornej bojovej sily,“ povedal v minulosti pre New York Times Magnus Nordenman, bývalý riaditeľ transatlantickej bezpečnostnej iniciatívy Atlantickej rady.
Do programu, ktorý mal spraviť z ruských plavidiel kráľov morí Rusi naliali miliardy. Kým ruské námorníctvo disponuje len jednou lietadlovou loďou, ponoriek má desiatky. Podľa správy portálu Al Jazeera zo septembra 2021 má Rusko približne 49 ponoriek, z toho 29 na jadrový pohon.
V januári tohto roku pribudli ďalšie tri ponorky, dve na jadrový pohon a jedna s elektricko-dieselovým pohonom, uvádza ruská štátna agentúra TASS.
„Námorníctvu boli dodané dve nové ponorky s jadrovým pohonom a veľká dieselelektrická ponorka,“ oznámil námestník ruského ministra obrany Alexej Krivoručko ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojgu.
Ide o ponorku s jadrovým pohonom Novosibirsk, strategickú ponorku Kňaz Oleg s jadrovým pohonom a dieselelektrickú ponorku Magadan.
Jadrové ponorky boli spustené do vody už decembri 2021, keď ceremoniál spustenia sledoval i ruský prezident Vladmir Putin.
Ponorka Novosibirsk je ponorka triedy Jaseň, ktorá sa považuje za najmodernejšiu. Ide o 130-metrovú ponorku, ktorá nesie protilodné strely P-800 Oniks s dosahom 300 kilometrov ale aj viacúčelové strely 3K14 Kalibr. Ponorka má kapacitu niesť až 24 takýchto striel, ktoré sa môžu zameniť i strely s nukleárnom hlavicou či pozemné strely s dosahom až 5 000 kilometrov.
Strategická ponorka Kňaz Oleg môže operovať v hĺbkach 400 až 480 metrov. Autonómne dokáže plávať 90. dní, obmedzená je len kapacitou vody a potravín. Má tiež až 16 odpaľovacích zariadení medzikontinentálnych rakiet Bulava s doletom 8 000 kilometrov.
„Ničiteľ mesta“ by mohol do služby vstúpiť už v lete
Oveľa väčšiu hrôzu ale ľudom naháňa obrovská ruská ponorka Belgorod, prezývaná „ničiteľ mesta“. Ponorka by mohla byť nasadená do námorníctva už o niekoľko mesiacov.
„Presun jadrovej ponorky Belgorod do flotily je plánovaný na leto 2022,“ uvádza TASS.
Belgorod je najväčšia ponorka sveta, podľa denníka The Sun bude niesť aj bezpilotné torpédo Poisedon, ktoré má mať schopnosť spôsobiť rádioaktívne vlny. Ponorka má pojať až osem bezpilotných torpéd.
Okrem toho má disponovať i dronmi a miniponorkami. Jej prevádzku má riadiť ruská tajná služba GRU, ktorá bude môcť okrem iného prestrihávať i podzemné internetové káble, ktoré by dokázali ochromiť jednotlivé štáty a priniesť miliónové škody.
Tiež s ňou môžu ohrozovať americké mestá na západnom pobreží.
„Belgorod je dostatočne veľký na to, aby fungoval ako materská loď pre jedinečný súbor menších plavidiel, ktoré majú schopnosti hĺbkového potápania a schopnosť manipulovať s podmorskou infraštruktúrou,“ uviedol pre The Sun Dr Sidharth Kaushal z Royal United Services Institute. „Je dobre vybavený na sabotáže a tajné operácie.“
Zdroje: CUBANET, Al Jazeera, TASS, New York Times, TASS, The Sun