Brutálne boje v Severodonecku: Rusko už kontroluje väčšinu mesta

Začiatkom týždňa lídri Európskej únii rozhodli o embargu pre ruskú ropu. Predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri oznámil, že dohoda sa vzťahuje na dve tretiny ropy dovážanej z Ruska. Toto opatrenie označil za prerušenie obrovského zdroja financií pre ruskú vojnovú mašinériu. „Maximálny tlak na Rusko s cieľom ukončiť vojnu,“ napísal.

Podľa medializovaných správ boli v ukrajinskom meste Mariupol od začiatku invázie zabité tisícky ľudí. „Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22.000,“ povedal starosta Mariupolu Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto „rasistického zločinu“ sú oveľa horšie.

Monitoring situácie na Ukrajine sme za deň 31. mája ukončili. Situáciu naďalej sledujeme v novom článku.

21:41 Nemecko dodá Grécku bojové vozidlá, Atény pošlú svoje na Ukrajinu

Nemecko dodá Grécku bojové vozidlá pechoty, aby mohli Atény poslať na Ukrajinu svoju staršiu sovietsku techniku. Po mimoriadnom summite EÚ v Bruseli to v utorok oznámil nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR prevzala správu zo stanice Sky News a agentúry Reuters.

Scholz uviedol, že príslušnú dohodu uzavrel s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom. Nemecký kancelár bližšie nešpecifikoval, aké bojové vozidlá pechoty Berlín Aténam dodá, či aké konkrétne zbrane pošle Grécko na Ukrajinu.

„Ministerstvá obrany (Nemecka a Grécka) sa dohodnú na detailoch a uvedenú dohodu rýchlo implementujú,“ povedal nemecký kancelár.

Agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaný zdroj tvrdí, že Nemecko plánuje Grécku dodať 100 starších bojových vozidiel pechoty typu Marder z dielne nemeckého koncernu Rheinmetall.
Atény majú Kyjevu údajne dodať sovietske bojové vozidlá pechoty typu BMP, domnieva sa zdroj agentúry Reuters.

Nemecko je kritizované za to, že Ukrajine neposkytuje dostatočné množstvo ťažkých zbraní. Nemecká vláda doposiaľ schválila pre Ukrajinu len dodávky dvoch typov ťažkých zbraní – 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard a sedem samohybných húfnic „Panzerhaubitze 2000“.

21:40 Scorpions zmenili text piesne Wind of Change, ktorá „romantizuje“ Rusko

Nemecká hardrocková skupina Scorpions pozmenila text svojej slávnej skladby Wind of Change, ktorá podľa jej autora, speváka Klausa Meineho, „romantizuje Rusko“. Hudobník k tomuto kroku pristúpil v súvislosti s ruskou vojenskou a politickou agresiou voči Ukrajine, informoval v utorok denník The Guardian.

„Neviem si dobre predstaviť, že by som ešte niekedy zaspieval túto skladbu tak ako v minulosti. Jednoducho už nie je správne romantizovať Rusko slovami ‚Kráčam popri rieke Moskva / Do Gorkého parku / Nechaj spievať svoju balalajku‘,“ povedal Meine v rozhovore pre týždenník Die Zeit.

Počas prebiehajúceho amerického a európskeho turné sa rozhodol zmeniť úvodné slová textu na „Teraz počúvajte moje srdce / Vraví, že Ukrajina / Čaká na zmenu vetra“. Úpravou prešla aj druhá sloha textu: „Temná a osamelá noc / Naše sny však nikdy nezomrú / Čakáme na zmenu vetra“.

Pieseň je všeobecne vnímaná ako „soundtrack“ k obdobiu ekonomických a spoločenských zmien v bývalom Sovietskom zväze, ktoré predznamenali koniec studenej vojny.

Meine (74) sa pri komponovaní skladby inšpiroval účasťou Scorpions na Moskovskom hudobnom festivale mieru v auguste 1989. Pieseň vyšla v januári 1991 a stala sa celosvetovým hitom.
Spevák v zmienenom rozhovore pre Die Zeit zároveň pripomenul, že skupina odvtedy odohrala na Ukrajine viacero koncertov vrátane vystúpení v mestách Doneck, Charkov a Odesa.

20:09 Sjevjerodoneck: Rusko zaútočilo na chemickú továreň; kontroluje väčšinu mesta 

Chemická továreň v ukrajinskom meste Sjevjerodoneck bola cieľom náletu ruskej armády. V aplikácii Telegram o tom v utorok informoval gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj s tým, že ruské jednotky už kontrolujú väčšinu mesta. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP, denníka The Guardian a televízie Sky News.

Podľa Hajdaja bola v továrni zasiahnutá nádrž s kyselinou dusičnou. Zároveň vyzval obyvateľov mesta, aby neopúšťali svoje úkryty z dôvodu jedovatých výparov.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko na Telegrame uverejnil fotografiu továrne, ktorá zachytáva veľké oblaky ružového dymu stúpajúce z miesta predpokladaného útoku.

Podľa televízie Sky News už ruská armáda dobyla 70 percent Sjevjerodonecka, pričom v meste prebiehajú ťažké boje. Z toho dôvodu boli pozastavené evakuácie civilistov, ktorých sa tam nachádza ešte približne 15 000.

⚡️The #RussianArmy launched an air strike on #Sieverodonetsk: a hit got into a cistern with nitric acid at a chemical plant.

The head of the #Luhansk RMA, Haidai, urged to stay in the shelters.#UkraineUnderAttaсk pic.twitter.com/f5zMGuvlth

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) May 31, 2022

Túto správu potvrdil aj Hajdaj. „Rozsah zničenia mesta sa dostáva na úroveň Popasny a Rubižne. Takmer 100 percent kritickej infraštruktúry a 90 percent obydlí je v troskách,“ uviedol gubernátor.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo na začiatku invázie dobyť hlavné mesto Kyjev, sa boje presunuli na východ Ukrajiny, kde sa ruské sily snažia obsadiť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Dobytím miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk by ruská armáda získala kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou.

19:25 DÁNSKO: Gazprom krajine prestane dodávať zemný plyn

Ruský energetický gigant Gazprom od 1. júna zastaví dodávky plynu Dánsku, pretože energetická spoločnosť Orsted odmietla za ruský plyn platiť v rubľoch. „Vo firme Orsted trváme na odmietnutí platiť v rubľoch a pripravovali sme sa na tento scenár, takže predpokladáme, že naďalej budeme schopní dodávať plyn našim zákazníkom,“ uviedol v utorok generálny riaditeľ firmy Mads Nipper. Dovoz plynu z Ruska pokrýva približne 4 percentá dánskej spotreby energií. Informuje o tom portál cnn.com.

19:09 Lavrov tvrdí, že Rusko je ochotné odblokovať prístavy, ak ich Ukrajina odmínuje

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok povedal, že Rusko je ochotné prestať s blokádou ukrajinských prístavov na Čiernom mori a umožniť tak bezpečnú plavbu lodí s komoditami, ako sú pšenica či kukurica. Ukrajina však najskôr musí zaistiť bezpečnosť týchto vôd, povedal Lavrov v 97. deň ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Ruský minister povedal novinárom v Bahrajne, že Ukrajina musí najskôr odmínovať pobrežia spadajúce do jej teritoriálnych vôd. Citovala ho agentúra Interfax, ktorej správu prebrala stanica BBC.
Lavrov sa takto vyjadril len necelý týždeň po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil za vydieranie inú ponuku Ruska, a síce, že Moskva s blokádou prístavov prestane výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií, pripomína BBC.

Cez zmienené čiernomorské prístavy, ktoré sú momentálne zatvorené, sa ešte pred vojnou vyvážalo až 90 percent z celkového ukrajinského exportu. Nemožnosť vývozu z Ukrajiny spôsobila na celom svete prudký nárast cien niektorých potravín a vyvolala obavy z možnej potravinovej krízy v Európe a vypuknutia hladomoru v Afrike.

18:47 Heger a Macron: Európske politické spoločenstvo pomôže pri integrácii Ukrajiny 

Predseda vlády SR Eduard Heger využil dvojdňový mimoriadny summit EÚ v Bruseli na štyri bilaterálne stretnutia s lídrami členských krajín, vrátane stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, informuje spravodajca TASR.

Premiér po skončení summitu pripomenul, že v pondelok to bolo stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zamerané hlavne na dosiahnutie dohody o šiestom sankčnom balíku proti Rusku.

V utorok ráno sa stretol s francúzskym prezidentom a neskôr aj s premiérmi Belgicka a Luxemburska Alexandrom De Croom a Xavierom Bettelom, s ktorými hovoril predovšetkým o summitových témach.

Rokovania s Macronom, ktorého krajina momentálne zaisťuje predsedníctvo v Rade EÚ, boli venované viacerým otázkam. Tou najdôležitejšou bola jadrová energetika, keďže aj Francúzsko, podobne ako Slovensko, má vysoký podiel jadrovej energie v národnom energetickom mixe.

„Hovorili sme o tom ako nám vedia pomôcť pri zabezpečení alternatívneho jadrového paliva,“ vysvetlil premiér s odkazom na súčasnú závislosť od dodávok ruského jadrového paliva. Pripomenul, že napríklad rokovania medzi Francúzskom a Poľskom o dodávkach alternatívneho jadrového paliva sú už dobre rozbehnuté.

„My, keďže vieme, že sú viaceré krajiny v strednej Európe, ktoré používajú ruské jadrové palivo, tak s nimi spolupracujeme a teraz je na nás, aby sme na technickej úrovni rozvinuli túto spoluprácu a boli v jednom bloku,“ opísal situáciu Heger. Dodal, že bližšie sa touto otázkou zaoberá Ministerstvo hospodárstva SR a je tu snaha využiť všetky dostupné informácie na trhu, aby bolo možné čo najskôr zaistiť náhradné palivo, ale je to skôr „beh na dlhé trate“.

Heger upozornil, že veľká časť jeho diskusií s Macronom sa týkala vízii silnej a bezpečnej Európy. Macron detailnejšie predstavil svoju víziu európskeho politického spoločenstva, ktorú medializoval len pred niekoľkými týždňami.

„Tu som zdôraznil význam pre náš región a našu krajinu mať stabilného a prosperujúceho suseda, ktorým by mala byť Ukrajina. A aby Ukrajina dosiahla tento stav musí mať jasnú európsku perspektívu,“ odkázal Heger.

Podľa jeho slov sa spolu s Macronom zhodli na tom, že oba koncepty – európske politické spoločenstvo a integračné ambície Ukrajiny – môžu vedľa seba fungovať a môžu dokonca vytvoriť potrebnú synergiu preto, aby sa Ukrajina naozaj stala bezpečným a prosperujúcim štátom.

18:46 Od začiatku vojny bolo na Ukrajine podľa údajov OSN zabitých 4 113 civilistov

Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine bolo podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zabitých 4 113 civilistov vrátane 264 detí. Ďalších takmer 5-tisíc civilistov bolo zranených, pričom väčšinu zranení spôsobilo bombardovanie alebo letecké údery, uviedol OHCHR.

V Doneckej a Luhanskej oblasti bolo zabitých 2 337 civilistov a ďalších 2 808 utrpelo zranenia. Informuje o tom portál news.sky.com.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva však upozornil, že skutočný počet obetí je pravdepodobne podstatne vyšší. Ukrajina odhaduje, že len v samotnom meste Mariupoľ bolo zabitých 22-tisíc civilistov.

17:59 Macron vyzval Putina, aby ukončil blokádu ukrajinských prístavov rezolúciou OSN 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali v sobotu šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby ukončil blokádu prístavu v ukrajinskom meste Odesa podľa podmienok stanovených v rezolúcii OSN. Macron to uviedol v utorok po skončení mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Prezidentovi Putinovi som (v sobotu) navrhol, aby sme iniciovali rezolúciu Organizácie Spojených národov, ktorá by tejto operácii dala jasný rámec,“ povedal Macron.
Podľa návrhu francúzskeho prezidenta by takáto rezolúcia OSN umožnila odmínovanie prístavu a obnovenie dodávok obilia.

Šéf Kremľa lídrov Nemecka a Francúzska v sobotnom telefonáte uistil, že je „pripravený“ hľadať spôsob, ako zaistiť export obilia, ktoré je pre ruskú blokádu uviaznuté v ukrajinských čiernomorských prístavoch.

Ruská invázia na Ukrajinu a sankcie Západu spôsobili prerušenie dodávok hnojív, obilnín a ďalších komodít z Ruska a Ukrajiny, čo vyvoláva obavy z vypuknutia potravinovej krízy vo svete. Najviac ohrozenými sú krajiny Blízkeho východu a Afriky.

Rusko a Ukrajina produkujú 30 percent globálnych dodávok pšenice. Západ obviňuje Putina, že hrozbu hladu využíva ako jednu zo zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte.

17:52 Po zničení najväčšej rafinérie je Ukrajina úplne závislá od dovozu palív

Ukrajina je momentálne „úplne závislá“ od dovozu pohonných hmôt, pretože najväčšia ukrajinská ropná rafinéria v Kremenčuku bola minulý mesiac zničená ruskými raketami. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na predsedu Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrija Zakrevského.

„Teraz sme úplne závislí od dovozu palív. Pod tlak sa dostali aj železničné dodávateľské reťazce. Na hraniciach sú rady a ak k tomu pridáte 3000 kamiónov s palivom, zaťaženie logistických trás sa zvýši,“ povedal Zakrevskyj.

Povedal, že vojna znížila celonárodnú spotrebu o 30 až 40 %, no Ukrajine stále chýbajú štyri až päť miliónov ton paliva ročne. Pred vojnou až 75 % všetkého paliva prichádzalo z Bieloruska.

„Teraz sme v stave cenového šoku. Aby sme skutočne zlepšili situáciu s nedostatkom paliva, musíme rozmiestniť mobilné komplexy na rafináciu ropy vo Ľvive, Ivano-Frankivsku a Zakarpatskej oblasti. Musíme zvýšiť produkciu ropy,“ povedal Zakrevskyj.

Ukrajina zároveň podľa neho potrebuje „vybudovať ropovody z prístavov v Baltskom mori smerom na Ukrajinu“, ale „existuje veľa problémov“.

17:30 Von der Leyenová: EÚ sa vymaní zo závislosti na ruskej rope a plyne

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdí, že EÚ opäť získa na sile a vymaní sa zo závislosti na ruskej rope a plyne. Šéfka EK sa takto vyjadrila v utorok na tlačovej konferencií v Bruseli po skončení mimoriadneho dvojdňového summitu EÚ, na ktorom lídri členských krajín dohodli na embargu na dovoz ruskej ropy dodávanej tankermi. Informovala o tom stanica Sky News.

Von der Leyenová uviedla, že „srdcom“ každej úspešnej stratégie voči Rusku, ktoré už viac nie je spoľahlivým dodávateľom, je „solidarita a spolupráca“. Príkladom takejto spolupráce je podľa jej slov nedávny summit Belgicka, Holandska, Nemecka a Dánska, na ktorom sa zmienené krajiny dohodli na výraznom navýšení počtu veterných elektrární v Severnom mori aj využívaní takejto energie.

„A samozrejme solidarita. Tá bola dnes veľkou témou, pričom sa ukázalo, že v prípade úplného prerušenia dodávok plynu z Ruska, sa plyn skutočne môže dostať kamkoľvek v Európe, kde je potrebný,“ dodala. Predsedníčka EK označila ruskú inváziu na Ukrajine, za „drsnú pripomienku“ potreby „posilniť obranné kapacity“ EÚ.

Von der Leyenová okrem toho informovala, že EÚ poskytne finančné prostriedky na doplnenie „vojenského materiálu, ktorý bol zaslaný na Ukrajinu“, informuje denník The Guardian.
Šéfka EK tiež uviedla, že EÚ poskytne 500 miliónov eur, aby podporilo spoločné obstarávanie vojenskej techniky viacerými, minimálne tromi členskými štátmi.

„Ide o, povedzme že, pilotný projekt pred dlhodobým návrhom európskeho programu investícií do obrany, ktorý bude predložený v priebehu tohto roka,“ dodala.

17:21 Taiwan daruje ukrajinským mestám milióny dolárov na povojnovú obnovu

Taiwan daruje piatim ukrajinským mestám postihnutým ruskou ruskou vojenskou agresiou celkovo štyri milióny dolárov na obnovu zničených škôl a infraštruktúry. Oznámilo to v utorok taiwanské ministerstvo zahraničných vecí, z ktorého vyhlásenia citovala stanica CNN.

Šéf taiwanskej diplomacie Joseph Wu Čao-sie v telefonáte so starostom Charkova Ihorom Terechovom povedal, že Tchaj-pej poskytne tomuto východoukrajinskému mestu, v ktorom ruské ostreľovanie spôsobilo veľké škody, dva milióny dolárov.

Ďalších pol milióna dolárov dostanú od taiwanskej vlády mestá Černihiv, Mykolajiv, Záporožie a Sumy.

„Dúfame, že naša pomoc pri obnove zničenej civilnej infraštruktúry môže zmierniť následky, ktoré táto vojna spôsobila ukrajinskému ľudu,“ povedal minister Joseph Wu v telefonáte s Terechovom. Zdôraznil, že obyvatelia Taiwanu stoja za Ukrajinou a jej ľudom.

Šéf taiwanskej diplomacie v apríli v telefonáte so starostom Kyjeva Vitalijom Kličkom oznámil, že Taiwan poskytne Ukrajine pomoc vo výške 8,8 milióna amerických dolárov.
Taiwan v súčasnosti nemá oficiálne diplomatické styky s Ukrajinou, pripomína CNN. Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň oznámilo, že na Ukrajinu dodalo už 582 ton humanitárnej pomoci a zásob.

17:18 Čaputová v ukrajinskom parlamente: Ukrajina patrí do Európskej únie

Ukrajina patrí do Európskej únie. V utorok to pred poslancami ukrajinského parlamentu vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že urobí všetko pre to, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ. Okrem iného jej deklarovala pomoc s vývozom obilia a ďalších tovarov.

„Ukrajina patrí do Európskej únie a bude jej súčasťou. Slovensko a ja osobne urobíme všetko pre to, aby sa tak stalo čo najskôr a budem o tom aj naďalej hovoriť s ďalšími lídrami,“ zdôraznila v príhovore, ktorý TASR poskytol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.

Ďalej uviedla, že Slovensko podporí všetky snahy o mierové urovnanie vojny, ktorú Rusko rozpútalo. „Ale iba za podmienok, ktoré určíte vy, napadnutý a hrdinsky sa brániaci ukrajinský národ,“ dodala s vierou, že Ukrajina vojnu vyhrá. Tí, ktorí dnes volajú po zastavení vojenskej pomoci, volajú podľa Čaputovej po kapitulácii Ukrajiny.

„Preto pomáhame a budeme naďalej pomáhať aj v tomto smere. Prednedávnom to bol obranný systém S-300 či odmínovacie zariadenia a munícia, onedlho to budú húfnice Zuzana,“ podotkla. Zároveň poukázala na to, že pred mesiacom začali ukrajinskej prokuratúre a znalcom pomáhať forenzní experti a policajní technici zo Slovenska.

„Viem, že zdokumentovanie zločinov, ktoré Rusko napáchalo na Ukrajine, vám vašich blízkych späť nevráti. Dá však možnosť celému svetu povedať, čo sa stalo. A žalovať tých, ktorí to všetko spôsobili,“ doplnila. Okrem toho poukázala na solidaritu Slovenska pri prijímaní ukrajinských utečencov.

Zdôraznila, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajincom dlhodobo. „Konflikt sa nezačal barbarským úderom rakiet v pochmúrne februárové ráno roku 2022. Začal sa dávno predtým, masívnou propagandou popierajúcou vašu štátnosť, vašu národnú či kultúrnu identitu, váš jazyk,“ povedala s tým, že Západ za osem rokov neurobil dosť na to, aby Moskvu zastavil. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa jej slov nejde o kúsok Donbasu či Krym, ale „chce Ukrajinu zničiť“.

Ukrajina vedie podľa prezidentky spravodlivú a obrannú vojnu. „V tejto vojne stojí na vašej strane celý demokratický svet. Nielen rétorikou, ktorú ste počúvali už pridlho. Teraz je čas činov,“ dodala s tým, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podľa počtu obyvateľov pomáhajú najviac.

17:09 BULHARSKO: Krajina dostala výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy, platiť bude do konca roka 2024

Bulharsko bude mať do konca roka 2024 výnimku z embarga Európskej únie na dovoz ruskej ropy. Ako referuje spravodajský web CNN, v utorok to novinárom v Bruseli povedal bulharský premiér Kiril Petkov. Ten zároveň podotkol, že podrobnosti o tejto výnimke oznámia o niekoľko dní.

Petkov povedal, že výnimka poskytne Bulharsku čas na prispôsobenie svojej rafinérie na spracovanie inej ropy. Povedal tiež, že je „rád“, že šieste kolo sankcií EÚ voči Rusku „prejde“ a že sa ruské „finančné toky zastavia“.

Lídri Európskej únie sa dohodli na zákaze dovozu 90 % ruskej ropy do konca tohto kalendárneho roka. Zákaz sa týka úplného tranzitu po mori, ale nie prostredníctvom kľúčového ropovodu, ktorý zásobuje niektoré krajiny strednej a východnej Európy ako Maďarsko alebo Slovensko.

16:05 Ukrajinská prokuratúra vyšetruje už vyše 15.000 vojnových zločinov 

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už viac ako 15.000 podozrení z vojnových zločinov. Medzi osobami podozrivými z ich spáchania sú aj vysokopostavení ruskí politici a predstavitelia. Oznámila to v utorok v Haagu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR tieto informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Venediktovová uviedla, že v súčasnosti je vo väzbe 80 podozrivých osôb. Podľa jej slov pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Ukrajinská generálna prokurátorka povedala, že na zozname podozrivých je už viac ako 600 osôb, vrátane „vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády, politikov a šíriteľov propagandy“.
Krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zriadili Poľsko, Ukrajina a Litva spoločný vyšetrovací tím, ku ktorému sa neskôr pripojil aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

Venediktová zároveň v utorok Haagu potvrdila správu o tom, že k tomuto vyšetrovaciemu tímu sa pripojili aj Slovensko, Estónsko a Lotyšsko. Predtým o tejto skutočnosti informovala i Generálna prokuratúra SR.

V sídle Eurojustu v Haagu sa v dňoch 30. a 31. mája konalo koordinačné stretnutie zástupcov Litvy, Poľska, Ukrajiny, Estónska, Lotyšska, SR a Medzinárodného trestného súdu.

15:50 Ruský poslanec Mozorov: Každý kto sa chystá vycestovať do Kyjeva by sa mal zamyslieť nad tým, či sa neprebudí v Moskve

Vysokopostavený ruský zákonodarca Oleg Morozov navrhol uniesť ministra obrany členského štátu NATO po jeho príchode na Ukrajinu a priviesť ho do Moskvy na vypočúvanie o tom, aké „príkazy“ dáva Západ Kyjevu.

„Zvykli sme si, že svet funguje určitým spôsobom, ale po 24. februári sa to zmenilo. Platia nové pravidlá. Každý minister, ktorý sa chystá vycestovať do Kyjeva, by sa mal zamyslieť nad tým, či sa neprebudí v Moskve,“ varuje Mozorov. Poslanec taktiež dodáva, že jeho návrh nie je len fantazírovaním. Vraj by sa podobné veci mohli začať čoskoro naozaj diať.

What sort of things do you daydream about? Russian State Duma deputy Oleg Morozov fantasizes about kidnapping foreign government officials when they’re heading to Kyiv to meet up with Volodymyr Zelensky. Morozov thinks it’s not far-fetched and might start happening very soon. pic.twitter.com/pU1wOi7unm

— Julia Davis (@JuliaDavisNews) May 31, 2022

„Myslíte tým, že ho unesieme?“ spýtala sa ho s úsmevom televízna moderátorka Oľga Skabejevová, ktorá patrí k najviac prokremeľským novinárom v tejto televízii. „Áno. A potom zistíme, kto dal na čo príkaz, kto je za čo presne zodpovedný,“ uviedol Morozov.

Agentúra Reuters uviedla, že sa jej nepodarilo skontaktovať ani s Morozovom ani so Skabejevovou.

Kyjev od začiatku invázie už navštívilo niekoľko západných politikov. Zelenského návštevou poctil aj britský premiér Boris Johnson, americkí ministri obrany, či český premiér Fiala. Slovensko na Ukrajine reprezentovali jeho najvyšší predstavitelia, Eduard Heger, ktorý sa pripojil k predsedníčke Európskej komisie, Ursule von der Leyen, a dnes aj prezidentka Zuzana Čaputová.

14:20 Ruský exprezident Medvedev: Sankcie uvaľované na Rusko sú motivované nenávisťou 

Sankcie uvaľované na Rusko vrátane nových opatrení zameraných na vývoz ruskej ropy sú cielené na obyčajných ruských občanov a sú motivované nenávisťou voči Rusku. Vyhlásil to v utorok podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP a denníka The Guardian.

Medvedev, ktorý v minulosti zastával aj funkcie ruského prezidenta a premiéra, uviedol na sociálnej sieti Telegram, že sankcie nemajú vplyv na ruskú politickú elitu a nebudú ani „fatálne“ pre veľké ruské spoločnosti, no „sú namierené práve na ruský ľud“.

Podľa Medvedeva majú opatrenia zamerané na obmedzenie ruského ropného a plynárenského priemyslu prinútiť Rusko, aby znížilo svoj štátny rozpočet. „Embargo na kupovanie ropy a zemného plynu od Ruska? To je to isté ako zníženie príjmov do rozpočtu a prinútenie krajiny k tomu, aby upustila od svojich sociálnych povinností,“ uviedol Medvedev.

Medzi spomínané sociálne povinnosti podľa Medvedeva patrí napríklad indexácia dôchodkov alebo zvyšovanie miezd v súlade s infláciou.

Po tom, ako Medvedev vymenoval sankcie zamerané na rôzne ruské sektory, uviedol: „Všetkých nás nenávidia! Základom týchto rozhodnutí je nenávisť voči Rusku, voči Rusom a voči všetkým jeho obyvateľom.“

Lídri členských krajín Európskej únie sa v pondelok neskoro večer na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku. Toto embargo sa vzťahuje len na ruskú ropu dovezenú po mori. Povoľuje dočasné výnimky pre dodávky prostredníctvom potrubia do niektorých krajín vrátane Maďarska a Slovenska. EÚ však nepredložila návrh na embargo ruského plynu, pripomína AP.

14:12 Ropné embargo bude pre členské štáty bolestivé, konštatoval rakúsky kancelár

Embargo Európskej únie (EÚ) na ruskú ropu bude bolestivé pre členské štáty aj pre Moskvu, konštatoval rakúsky kancelár Karl Nehammer. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Rozhodnutie uvaliť embargo na ropu je opatrením, ktoré bude pre členské štáty určite samo o sebe bolestivé,“ uviedol Nehammer v utorok pred príchodom na mimoriadne rokovanie Európskej rady v Bruseli. „Musíte však byť realistickí, bolesť, ktorú cítime my, je nič v porovnaní s tým, čo musia vydržať Ukrajinci,“ dodal.

Lídri EÚ sa v pondelok dohodli na zákaze 90 % ruského importu ropy do konca tohto roka, ktorý je súčasťou šiesteho balíka sankcií proti Moskve. Plyn podľa Nehammera nebude súčasťou tohto kola sankcií, pretože ruskú ropu je ľahšie nahradiť.

13:15 Čaputová na Ukrajine

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je na návšteve Ukrajiny. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Po stretnutí s poslancami bude rokovať aj s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhalom. 

Šéf platformy INESS Richard Ďurana na Facebooku taktiež informoval o prezidentkinej pracovnej ceste.

„Kamarát a poslanec Ukrajinského parlamentu Maryan Zablotskyy mi práve poslal fotky aktuálneho diania z budovy parlamentu v Kyjeve,“ napísal Ďurana na Facebooku.

Hlava štátu Zuzana Čaputová dnes ráno pricestovala na na územie nášho východného suseda. „Počas krátkej návštevy sa v Kyjeve stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu,“ informovali z odboru komunikácie kancelárie prezidentky.

Ako ďalej odbor prezradil: „Predpoludním navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorých ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy a boli značne zničené raketovými útokmi a ostreľovaním.“

Tlačová konferencia prezidentky sa uskutoční po návrate prezidentky z Ukrajiny. O presnom termíne vás budeme vopred informovať.

11:48 Boje pokračujú

Situácia v ukrajinskom meste Severodoneck v Luhanskej oblasti je podľa tamojšieho gubernátora Serhija Hajdaja veľmi vážna. Ako uviedol pre BBC Radio 4, Rusi „sa snažia zaútočiť na mesto z mnohých strán“.

„Žiaľ, už do mesta vstúpili. Ostreľovali sanitku a nevieme, čo sa stalo s lekármi. Nedvíhajú nám telefóny. Nemocnica je rozbitá,“ podotkol Hajdaj.

Tvrdí, že ukrajinské jednotky zo Severodonecka neodišli a v meste trvajú boje. Severodoneck je momentálne rozdelený frontovou líniou na polovicu a evakuácia civilistov je nemožná. Na otázku, či mesto padne do rúk Rusov, Hajdaj odpovedal: „Je vojna. Nemôžete robiť takého prognózy.“

10:51 Heger podporuje ropné embargo

Výsledky prvej časti dvojdňového mimoriadneho summit EÚ v Bruseli sú dobrou správou pre Slovensko. Tak opísal predseda vlády SR Eduard Heger pondelňajšie rokovania lídrov EÚ, ktorým sa podarilo dohodnúť sa na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa jeho slov je výsledok rokovaní dobrou správou pre Slovensko. „Rokovali sme o sankciách na ruskú ropu a požiadavky Slovenska boli akceptované. To znamená, že Slovensko bude môcť využívať ruskú ropu až do momentu, keď bude mať za ňu plnohodnotnú alternatívu,“ uviedol.

Embargo, ktoré odsúhlasili šéfovia vlád a štátov EÚ, sa vzťahuje len na ruskú ropu dovezenú tankermi po mori. Povoľuje dočasné výnimky pre dodávky prostredníctvom potrubia, v prípade Slovenska je to dovoz ropy cez ropovod Družba. 

Heger v tejto súvislosti ocenil, že sa podarilo „dostať na palubu“ aj maďarského premiéra Viktora Orbána, s ktorým mal osobitné bilaterálne stretnutie k tejto otázke v pondelok tesne pred začatím bruselského summitu. Orbán pritom po príchode do Bruselu naznačil, že ku kompromisu o embargu na ruskú ropu je ešte ďaleko.

„Európska únia ostala jednotná, čo je v tomto čase nesmierne dôležité,“ odkázal Heger v závere svojho príhovoru pre médiá.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa diskusie lídrov počas pracovnej večere točili aj okolo výnimiek pre reexport rafinovaných výrobkov z momentálne lacnej ruskej ropy do iných krajín, kde Slovensko súhlasilo s výnimkou na vývoz takýchto výrobkov po dobu ôsmich mesiacov od zavedenia šiesteho sankčného balíka Európskej únie voči Rusku. Avšak Česká republika, ktorá nemá vlastnú rafinériu, počas rokovaní požadovala dovoz takýchto ropných výrobkov po dobu 18 mesiacov od zavedenia ropného embarga.

Utorkové diskusie premiérov a prezidentov budú pokračovať v téme zaistenia potravinovej bezpečnosti pre Európu a svet podporou vývozu ukrajinskej pšenice a na programe dňa sú aj otázky spojené s budovaním spoločnej európskej bezpečnosti.

9:31 Rusi v Severodonecku

Ruské sily dobyli „časť“ ukrajinského mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, no v meste sa stále nachádzajú aj ukrajinskí vojaci. Oznámil to v utorok na sociálnej sieti Telegram gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Situácia je veľmi zložitá, časť Severodonecka kontrolujú Rusi. Tí sa však nemôžu slobodne pohybovať po meste, pretože naši bojovníci sa stále nachádzajú v meste. Nepriateľ plánuje operáciu na vyčistenie priľahlých obcí,“ uviedol Hajdaj s tým, že zo Severodonecka sa podarilo vyviesť dobrovoľníkov, ktorí utrpeli zranenia.

Ruské jednotky tak podľa Hajdaja pomaly postupujú do centra tohto strategicky významného mesta. Gubernátor však zároveň upozorňuje, že ukrajinským vojakom nachádzajúcim sa v Severodonecku nehrozí obkľúčenie ruskými vojakmi. Ukrajinskí obrancovia môžu totiž v prípade potreby ustúpiť cez rieku Siverskyj Donec do susedného mesta Lysyčansk, cituje Hajdaja agentúra Reuters.

Gubernátor okrem toho pre ukrajinskú televíziu uviedol, že väčšina zo 120.000 obyvateľov už Severodoneck opustila, no v meste sa stále nachádza približne 15.000 civilistov.

Ruské sily pritom v utorok uviedli, že sa im zatiaľ podarilo dobyť jednu tretinu mesta. „Môžeme povedať, že máme pod kontrolou už jednu tretinu mesta,“ uviedol Leonid Pasečnik – líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) podporovanej Ruskom.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo na začiatku invázie dobyť hlavné mesto Kyjev, sa boje presunuli na východ Ukrajiny, kde sa ruské sily snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Dobytím miest Severodoneck a Lysyčansk by ruská armáda získala kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou. Po dobytí tejto oblasti by podľa Reuters mohlo Rusko po vyše troch mesiacoch vojny deklarovať nejaké víťazstvo.

8:19 Embargo na ropu

Lídri členských krajín EÚ sa v pondelok neskoro večer na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Toto embargo sa vzťahuje len na ruskú ropu dovezenú po mori. Povoľuje dočasné výnimky pre dodávky prostredníctvom potrubia, píše AP. Predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri oznámil, že dohoda sa vzťahuje na dve tretiny ropy dovážanej z Ruska. Toto opatrenie označil za prerušenie obrovského zdroja financií pre ruskú vojnovú mašinériu. „Maximálny tlak na Rusko s cieľom ukončiť vojnu,“ napísal.

Európska únia už voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajine prijala päť balíkov sankcií, pripomína AP. Tie zasiahli viac ako 1000 osôb vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a predstaviteľov ruskej vlády, pro-kremeľských oligarchov, banky i oblasť uhoľného priemyslu.

Členským krajinám sa však nedarilo vyrokovať kompromis pre prijatie šiesteho sankčného balíka voči Rusku, ktorý sa týka aj embarga na dovoz ruskej ropy. Voči tomuto návrhu bojovalo najmä Maďarsko, pripomína AP.

8:15 Obete v Mariupole

Najmenej 22.000 ľudí bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na úrady v tomto meste.

„Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22.000,“ povedal starosta tohto mesta Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto „rasistického zločinu“ sú oveľa horšie.

„Toto si vyžaduje špeciálnu pozornosť svetového spoločenstva, rovnako ako hrozivá situácia miestnych obyvateľov na okupovanom území,“ dodal.

Mestské zastupiteľstvo Mariupola uviedlo, že od začiatku mája bolo na jeden z mestských cintorínov umiestnených 25 nových masových hrobov.

Od polovice apríla bolo v masových hroboch v okolí Mariupola pochovaných najmenej 16.000 ľudí. Ďalších 5000 bolo pochovaných v období do polovice marca. Tisíce tiel sú podľa úradov ešte stále pod troskami či v dočasných márniciach.