Rusko je jedinou bezpečnostnou hrozbou, znie z krajiny, ktorá zvažuje vstup do NATO. Fínsko zvyšuje vojenskú pohotovosť

Obavy z vojny s Ruskom nemá v týchto dňoch len Ukrajina. Pre Fínsko a Švédsko znamenajú vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina tiež určité nebezpečenstvo, keďže aj tieto krajiny majú s Ruskom spoločnú hranicu. Aj preto sa v týchto krajinách začalo diskutovať o tom, či členstvo v NATO neprináša krajinám určité výhody a či práve aktuálna situácia nie je vhodným dôvodom do vojenskej aliancie vstúpiť. 

Švédski a fínski ministri zahraničných vecí sa minulý týždeň stretli v Bruseli s generálnym tajomníkom NATO, Jensom Stoltenbergom, píše Financial Times. Obsah stretnutia nie je známy.

„Diskusia stále prebieha. Deje sa toho veľa, záleží aj od toho, čo bude nasledovať,“ vyjadril sa Henri Vanhanen, poradca pre zahraničnú politiku hlavnej opozičnej strany vo Fínsku a tiež fanúšik členstva v NATO. 

Možné partnerstvo

Organizácia Severoatlantickej zmluvy uistila krajiny, že môžu kedykoľvek o členstvo požiadať. „Dvere do NATO ostávajú otvorené… Švédsko a Fínsko sú našimi najbližšími partnermi,“ uviedol Stoltenberg po stretnutí. 

Vážnejšia diskusia o členstve Fínska v NATO odštartovala už počas novoročného prejavu prezidenta Sauli Niinistö. „Fínsko trvá na svojom práve vstúpiť do NATO, aj napriek slovám z Ruska,“ prezident nešetril silnými slovami. Rovnaký postoj zastáva podľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy aj fínska premiérka Sanna Marinová. 

zdroj: SITA/AP, Mindaugas Kulbis

Fínsko je tak v špecifickej situácii, kedy je jeho sused Rusko hlavným dôvodom, prečo do NATO vstúpiť, ale tiež hlavným dôvodom, prečo nie. Práve Rusko je jedinou potenciálnou bezpečnostnou hrozbou pre krajinu. 

Rozhodnutie pridať sa k NATO však v regióne severnej Európy môže ovplyvniť niekto iný. V prípade, že Švédsko požiada o vstup do NATO, Fínsko ho bude rýchlo nasledovať. V každom prípade by však pre Švédov bol lepší scenár, ak by sa sami nemuseli pridať k aliancii, ale boli by obklopení krajinami, ktoré k nej patria.

Obe krajiny však Ukrajine vyjadrujú podporu a dlhodobo s NATO spolupracujú. Švédska ministerka zahraničia Ann Lindeová uviedla, že je „hlboko znepokojená“ ruskou agresívnou rétorikou. Vyhlásila, že je podstatné stretnúť sa spoločne s Fínskom a Alianciou. 

Chcú reagovať rýchlo

Podľa Reuters však Fínsko okrem debát o vstupe do NATO začalo posilňovať svoju armádu a zvyšovať aj jej pohotovosť, aby v prípade konfliktu vedela rýchlo reagovať.

„Pripravili sme naše vojenské sily, z dôvodu toho, že situácia v blízkych regiónoch je nestabilná,“ uviedol plukovník Petteri Kajanmaa, vedúci oddelenia boja na Fínskej univerzite národnej obrany. 

„Rusi sa jasne vyjadrili o tom, aké sú ich ciele, ale nevieme, aké kroky sú pripravení podniknúť,“ dodal.

zdroj: TASR/AP, Johanna Geron

Aj napriek tomu, že Fíni nie sú aktuálne ohrození, preventívne začali mobilizovať svoju armádu. Tento aj budúci týždeň sa uskutočnili preventívne cvičenia, ktoré by mali pripraviť fínsku armádu reagovať. Fínska armáda preto zvýšila aj stupeň pohotovosti.

„Čím viac vojenských akcií je, aj keby to bol len nevinný pohyb, tým vyššie je riziko, že sa niečo stane, niekto prehnane zareaguje alebo to nepochopí a na to všetko musíme byť pripravení,“ povedal pre Reuters plukovník Petteri Kajanmaa, vedúci oddelenia boja na Fínskej univerzite národnej obrany.