Rusko je pripravené: Putin zvažuje umiestnenie rakiet v Ázii a Tichomorí, argumentuje reakciou na USA

Rusko má znovu veľké plány. Ako píše portál Newsweek, krajina ktorú vedie Vladimir Putin, zvažuje rozmiestnenie rakiet v Ázii. Medzinárodné napätie v oblasti kontroly zbrojenia sa stupňuje po vyhlásení námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Rjabkova. Ten sa vyjadril o možnom rozmiestnení rakiet stredného a kratšieho doletu v Ázii, uviedli.

Reakcia na USA

Rozhodnutie Ruska by podľa portálu malo prísť v reakcii na prípadné umiestnenie podobných amerických systémov v regióne.

„Samozrejme, toto je jedna z možností, ktorá bola tiež opakovane spomínaná,“ uviedol Rjabkov pre ruské štátne médiá. „Objavenie sa takýchto amerických systémov v ktoromkoľvek regióne sveta určí naše ďalšie kroky, a to aj v oblasti organizácie vojenskej a vojensko-technickej reakcie,“ doplnil.

Situácia sa komplikuje správami o plánoch USA rozmiestniť rakety na japonské juhozápadné ostrovy a Filipíny v prípade eskalácie napätia medzi Čínou a Taiwanom. Túto informáciu priniesli japonské Kyodo News v pondelok. Znepokojujúce signály prichádzajú aj od admirála Samuela Papara, šéfa indicko-pacifického velenia USA. Ten minulý týždeň upozornil na bezprecedentné čínske vojenské cvičenie zamerané na možnú inváziu Taiwanu.

„To zahŕňalo v jeden konkrétny deň 152 plavidiel na mori. Toto bola najväčšia skúška, akú sme kedy videli na vzostupnej trajektórii modernizácie Ľudovej oslobodzovacej armády,“ povedal počas vystúpenia v Brookings Institution. Rjabkov zároveň zdôraznil, že ruské moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu závisí od krokov USA.

Potvrdil tiež, že Rusko nemá žiadne obmedzenia pri rozmiestnení svojej novej balistickej rakety Orešnik. Spomínanú raketu nedávno použili proti ukrajinskému mestu Dnipro.

Eskalácia napätia

Ruský prezident Vladimir Putin už skôr varoval USA pred rozmiestnením rakiet dlhého doletu v Nemecku od roku 2026. Vtedy zas hrozil odvetným rozmiestnením rakiet v údernej vzdialenosti od Západu. „Čas letu k cieľom na našom území takýchto rakiet, ktoré môžu byť v budúcnosti vybavené jadrovými hlavicami, bude asi 10 minút,“ upozornil Putin v júlovom prejave.

Situáciu komplikuje aj odstúpenie USA od Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF) v roku 2019, ktorú Putin označil za „chybu“. Táto zmluva, podpísaná v roku 1989, zakazovala rakety s dosahom 500 až 5 500 kilometrov. K jej ukončeniu došlo po obvineniach USA a NATO voči Rusku z porušovania jej podmienok počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa.

Vývoj situácie sledujú so znepokojením viaceré štáty v regióne. Ministerstvá obrany USA, Číny, Filipín a Japonska sa ku situácii chtiac nechtiac budú musieť vyjadriť.

Historický kontext

Medzinárodné vzťahy v oblasti kontroly zbrojenia prechádzajú významným vývojom po rozpade historickej Zmluvy INF. Vysvetľuje to portál almayadeen.net. Táto dohoda, ktorú v roku 1987 podpísali Sovietsky zväz a Spojené štáty americké, stanovovala jasné obmedzenia – zakazovala rozmiestňovanie pozemných rakiet s dosahom od 500 do 5 500 kilometrov.

Po zániku zmluvy Moskva prijala dobrovoľný záväzok nevyrábať ani nerozmiestňovať rakety stredného doletu. Tento prísľub bol však podmienený tým, že Washington nezačne s ich rozmiestňovaním v iných častiach sveta. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Rjabkov však nedávno naznačil možnú zmenu tohto postoja.

Elon Musk ostro kritizuje americkú letku. Inžinierom a posádke stíhačiek verejne vynadal

Podľa jeho vyjadrení by Rusko mohlo prehodnotiť svoje záväzky v prípade, že USA budú pokračovať v svojej súčasnej politike. Rjabkov zároveň vystríhal pred vážnymi následkami prípadnej eskalácie situácie. Podľa jeho slov by rozmiestnenie rakiet mohlo mať závažný dopad na globálnu stabilitu.

Moskva pritom ostro kritizuje politiku Washingtonu, ktorú označuje za „neľudskú“, a obviňuje USA z narúšania existujúcich mechanizmov kontroly zbrojenia, čo podľa Ruska vedie k zvyšovaniu napätia najmä v ázijsko-tichomorskom regióne.