Rusko krváca. Vojna sa skončí ešte tento rok, prekvapuje nemecký vojnový analytik
- Nemecký vojenský ekonóm Marcus Keupp uvádza, že ruská armáda v Bachmute vykrváca
- Tvrdí tiež, že zásoby munície Ruska nie sú nekonečné
- Nemecký vojenský ekonóm Marcus Keupp uvádza, že ruská armáda v Bachmute vykrváca
- Tvrdí tiež, že zásoby munície Ruska nie sú nekonečné
O tom, kedy a ako by mohla vojna na Ukrajine skončiť, sa vedú dlhé diskusie. Väčšina analytikov tvrdí, že blízky alebo ďaleký koniec vojny bude súvisieť s tým, koľko zbraní a munície Ukrajinci od Západu dostanú.
Existujú aj optimistické predpovede. K takým sa radí napríklad prognóza bývalého amerického generála Bena Hodgesa, ktorý tvrdí, že Ukrajinci by mohli dobyť Krym do konca roka. To by mohlo spustiť domino efekt a zrútenie frontu v ďalších oblastiach.
Väčšina expertov a dokonca aj riaditeľ americkej CIA William Burns sa ale zhodujú, že Rusko sa môže pokúšať naťahovať konflikt v presvedčení, že Ukrajinu vyčerpá a verejná mienka na Západe sa obráti proti pomoci Kyjevu. Rusko pritom môže rátať s ďalším prezbrojením armády.
Nemecký vojenský ekonóm Marcus Keupp si ale myslí, že Rusom dôjdu zásoby už tento rok a vojna sa tak môže skončiť už v októbri.
Ruské jednoty v Bachmute vykrvácajú
V rozhovore pre nemecký portál T- Online povedal, že ruská armáda je uväznená v mocenskom súboji medzi tradičnými zložkami na čele s ministrom obrany Sergejom Šojguom a jej netradičnými zložkami Wagnerovcami, ktoré vedie Jevgenij Prigožin.
To je aj dôvod, prečo sa ruské sily zamerali na Bachmut, ktorý nie je zo strategického hľadiska až taký dôležitý.
„Kým ruské ozbrojené sily sú mimoriadne hlúpe, Ukrajinci sú mimoriadne šikovní. Boje o Bachmut viažu veľké množstvo ruských síl, vojakov, ktorí zasa chýbajú inde. Ukrajina si tak môže zachovať svoje rezervy – a na jar vybudovať sily pre ofenzívy. Navyše, čím viac Zelenskyj zdôrazňuje ,dôležitosť‘ Bachmutu, tým naliehavejšie ho chce Prigožin dobyť,“ uviedol Keupp pre portál T-Online.
Expert vysvetlil, že Ukrajinci majú vybudované silné obranné pozície a navyše im hrá do kariet aj vojna v mestskom prostredí, kde Rusi nemôžu použiť všetku svoju techniku vrátane tankov, ktoré by boli obzvlášť zraniteľné.
„Ruské jednotky tam vykrvácajú, inak sa to nedá povedať. Sú jednoducho potravou pre delá: až 600 stratených mužov denne je desivé číslo. Kým rusko-ukrajinská vojna je zásadne odlišná od prvej svetovej vojny, niektoré zábery z Bachmutu nám pripomínajú jej krutú zákopovú vojnu, v ktorej boli obetované tisíce vojakov bojujúcich v okruhu niekoľkých metrov,“ vysvetlil Keupp.
Ruské straty sú podľa neho šesťkrát väčšie ako tie ukrajinské. Ak by sa tento pomer zmenil v neprospech Ukrajincov, vtedy by nemalo zmysel brániť Bachmut.
„Tvrdý nápor ruských jednotiek už nemá nič spoločné s vojenskou racionalitou,“ hovorí odborník.
Rusom dôjde para, tvrdí expert, zistenia Litvy naznačujú niečo iné
Rovnaký prípad ruskej posadnutosti podľa Keuppa vidno aj vo Vuhledare, mesto chce dobyť ruský minister obrany Sergej Šojgu aj napriek vysokým stratám, ktoré tam Rusi utrpeli.
„Vojna sa pravdepodobne skončí v októbri. Očakávam to. Dospel som k tomuto záveru na základe jednoduchých výpočtov: ak spočítate, koľko malo Rusko prevádzkyschopných tankov a iných vojenských vozidiel pred vojnou a dáte to do vzťahu s opotrebovaním. Mám tiež dojem, že ruské rezervy sú mimoriadne preceňované, veľa materiálu pochádza z 50. a 60. rokov minulého storočia, čo vyzerá dobre na papieri, no nemá žiadnu prevádzkovú hodnotu,“ uvádza Keupp.
Dodáva, že ani pomerne vysoká ruská kapacita na výrobu tankov nedokáže nahradiť straty na Ukrajine. Zmenu môžu priniesť aj nové tanky a útoky na ruské zásoby.
Mnoho analytikov si ale myslí opak, a to že západné tanky v nižších počtoch neprinesú na bojisku žiadnu výraznú zmenu. Pomôcť však môžu na jednotlivých úsekoch frontu.
Analytikove slová sú tiež v rozpore so závermi litovskej spravodajskej služby VSD.
„Odhadujeme, že zdroje, ktoré má Rusko dnes k dispozícii budú stačiť na to, aby ešte ďalšie dva roky viedli vojnu s rovnakou intenzitou ako v súčasnosti,“ povedal šéf VSD Elegijus Paulavičius pri príležitosti zverejnenia výročnej správy.
V správe VSD sa píše, že Ruská federácia sa stáva „čoraz totalitnejšou“. Invázia na Ukrajinu však podkopáva „politické a hospodárske základy režimu“ ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ako ďalej uvádza VSD, neúspechy na bojisku, ďalšie kolá mobilizácie a zhoršenie ekonomickej situácie by mohli mať negatívne následky pre stabilitu režimu v Rusku.
„V aktuálnom spoločenskom a politickom prostredí je najpravdepodobnejšou alternatívou k Putinovmu režimu iný autoritársky režim,“ dodala litovská bezpečnostná služba. Rusko preto podľa VSD zostane „zrejme minimálne v strednodobom horizonte hrozbou a zdrojom nestability v regióne“.
Zdroje: T-Online, STATE SECURITY DEPARTMENT OF THE REPUBLIC OF LITHUANIA, TASR