Deravá a nezmyselná mobilizácia: Vozičkárovi prišiel rozkaz s pohovorom na štvrtom poschodí

Keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil čiastočnú mobilizáciu, vyvolal tým medzi občanmi krajiny strach, chaos a pobúrenie. Ľudia vyšli do ulíc a po celej krajine prejavovali nesúhlas na demonštráciách, ktoré rozpúšťala takzvaná poriadková polícia, informovali sme. Mnohí z Ruska utekajú, vykúpili letenky aj napriek tomu, že sa začali pohybovať v astronomických čiastkach.

Následne začali už i ruskí propagandisti hovoriť o ich „špeciálnej vojenskej operácii“ ako o reálnej vojne. Uvedomenie si skutočnosti prichádza aj zo strany Rusa menom Oleg Vasilijev, ktorý, tak ako mnohí ďalší, dostal v rámci mobilizácie povolávací rozkaz.

Zvrat v ruskej propagande: Smiali sme sa na bezbrannej Ukrajine, no teraz je to inak

Háčik je v tom, že Oleg svoj život trávi pripútaný k invalidnému vozíku a trpí spinálnou svalovou atrofiou. Ide o genetické ochorenie, ktoré ovplyvňuje schopnosť pacientov chodiť, jesť či dokonca aj dýchať. Napriek tomu mu prišlo predvolanie do armády.

„Nemôže sa hlásiť vojenskému komisárovi, pretože sa pohybuje na invalidnom vozíku. Stretnutie s komisárom má prebiehať na štvrtom poschodí,“ vysvetľuje ruský telegramový kanál SOTA. Informuje o tom The Telegraph.

https://twitter.com/TelegraphWorld/status/1579184136497299456

200-tisíc Rusov v Kazachstane

Putinova mobilizácia prichádza po tom, ako jeho armáda údajne prišla o viac ako 80-tisíc mužov. Stratila tiež viacero strategicky dôležitých obcí, naposledy mesto Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ide pritom o územia, ktoré sa Kremeľ pokúsil anektovať pomocou referend. Tie západní lídri spolu s OSN jasne odsudzujú.

Správy o neúspechoch jednotiek Moskvy prenikajú i k Rusom a spôsobujú medzi nimi chaos. Newsweek uvádza, že od 21. septembra už krajinu opustili státisíce Rusov. Na svoj útek musia vyhľadávať krajiny, ktoré sa nepripojili k významným sankciám proti Kremľu. Mnohí si preto vyberajú Kazachstan či Gruzínsko. 

Podľa tamojšieho ministra vnútra Marata Achmethanova do krajiny vstúpilo už viac ako 200-tisíc ruských občanov. Ďalej za hranice Kazachstanu malo putovať zatiaľ približne 147-tisíc.

Problémy v Gruzínsku

Podobne to vyzerá aj u ďalších ruských susedov, ktorých pohraničné stráže taktiež hlásia dlhé rady a kolóny. Napríklad Gruzínsko pocítilo nával utečencov takmer okamžite. Dva dni po vyhlásení mobilizácie hlásili cez kontrolný bod Verchny Lars niekoľkokilometrové kolóny. Viacerí Rusi prechádzali hranice pešo, pričom hlásili, že v čakajúcich autách sa vo veľkej miere nachádzajú rodiny s deťmi.

Kyjevom otriaslo viacero výbuchov

GALÉRIA+ 7

Ako sme ťa informovali, Gruzínsko sa od začiatku vojny stalo útočiskom už pre desaťtisíce ruských emigrantov. Avšak aj tu medzi ľuďmi existuje akási zatrpknutosť na základe temnej histórie krajiny.

„Rusi, ktorí prichádzajú do Gruzínska, by nikdy nemali zabúdať, že prichádzajú na miesto, ktoré je pod útokom ich krajiny,“ uviedla gruzínska podnikateľka Data Lapauriová.

Ruská invázia na Ukrajinu totiž v mnohých Gruzíncoch vzbudila spomienky z roku 2008, kedy proti Rusku bojovala práve ich krajina. Zatiaľ čo mnohí občania prichádzajúcich Rusov prijímajú, ďalším to nie je úplne po vôli. Napríklad viacerí majitelia firiem od ruských zákazníkov vyžadovali potvrdenie, že nepodporujú Putina.

Mnohí aktivisti vyjadrujú nesúhlas s púšťaním ruských utečencov do susedných krajín na základe presvedčenia, že ak skutočne s vojnou nesúhlasia, mali by mali radšej vyjsť do ulíc so snahou zvrhnúť kremeľský režim.

Avšak ako vysvetľuje Katerina Kiltauová, Ruska pomáhajúca utečencom v Tbilisi, niečo také rozhodne nie je jednoduché. 

„Myslieť si, že môžeme jednoducho vyjsť do ulíc a žiadať, aby Putin odstúpil, mi pripadá trochu naivné. Hovorím to ako človek, ktorý pochádza priamo z Ruska, kde som prežila celý svoj život,“ uviedla.

„Človek v Rusku riskuje zadržanie políciou, aj ak len sám vyjde do ulíc demonštrovať s ‚prázdnym papierom’. Protestné hnutie je za daných okolností nereálne, a preto čím menej ľudí zostane v krajine, aby ich vláda nemohla poslať do vojny, tým lepšie,“ dodáva Kiltauová.

Viaceré krajiny sa rozhodli neudeľovať víza ruským utečencom.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality