Rusko môže anektovať 7 bývalých sovietskych štátov „do niekoľkých hodín“, varuje expert z Harvardu

Príležitosť umožniť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi obnoviť ZSSR bude mať oveľa vážnejšie dôsledky pre Európu. Uviedol odborník David Grigorian z Harvardovej Kennedyho školy. Dodal, že ak Rusko dostane priestor na konsolidáciu po vojne na Ukrajine, mohlo by ohroziť aj štáty, ktoré dnes ruskú hrozbu vôbec nevnímajú.

„Putin potrebuje len príležitosť predstierať víťazstvo a jeho plán na vytvorenie ZSSR 2.0 naberie reálne kontúry,“ upozorňuje Grigorian v komentári pre britský denník The Telegraph. Takéto „víťazstvo“ na Ukrajine by mohlo slúžiť ako nástroj propagandy, ktorý upevní jeho moc doma a otvorí dvere k agresívnejšej zahraničnej politike. Expert tvrdí, že Rusko by mohlo anektovať sedem bývalých sovietskych štátov „do niekoľkých hodín“, ak Ukrajina padne.

Prvé padne Bielorusko, potom Kaukaz

Podľa analytika by sa Putin nemusel ani priveľmi snažiť, aby si podmanil Bielorusko – krajina je de facto v jeho sfére vplyvu už dnes. „Lukašenko nemá reálnu silu oponovať Moskve, Bielorusko sa stane zakladajúcim členom novej únie ZSSR,“ uvádza expert. Tým by Putin získal kontrolu nad kľúčovým vojensko-strategickým priestorom medzi pobaltskými štátmi a Ukrajinou.

Arménsko je podľa Grigoriana ešte zraniteľnejšie. Vplyv Ruska je tam silný a premiér Pašinjan nie je schopný efektívne vzdorovať. Nízke preferencie mu navyše nedávajú politickú silu vzdorovať vplyvu Kremľa.

Nasledovať by mala Gruzínska republika, ktorá čelí výraznému tlaku z východu aj juhu. Hoci verejnosť je prozápadná, vládna strana Georgian Dream je prokremeľská a v minulosti sa v krajine objavili otvorené násilnosti zo strany mocenských štruktúr.

„Ak sa ozvú protesty, budú potlačené silou,“ varuje Grigorian.

Stredná Ázia: geopolitický jackpot pre Moskvu

Putinovým cieľom je aj Stredná Ázia. Kazachstan by mohol padnúť v priebehu hodín, tvrdí Grigorian. Susedné republiky ako Kirgizsko, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan, ktoré trpia korupciou a sociálnym napätím, by sa mohli pridať k novej forme únie dobrovoľne. V niektorých prípadoch by stačila silná mediálna a propagandistická kampaň kombinovaná s rýchlou vojenskou intervenciou.

V týchto krajinách už dnes existujú silné ekonomické a kultúrne väzby s Ruskom a takzvaná Kolektívna bezpečnostná zmluvná organizácia by sa mohla stať ázijským pilierom novej imperialistickej schémy. Cieľom by nebolo len symbolické obnovenie zväzu, ale vytvorenie zjednotenej vojenskej a ekonomickej zóny s cieľom priamych intervencií v Európe.

Navyše by Putin získal prístup k novým zdrojom a ľudským kapacitám, čo by mu umožnilo viesť budúce konflikty na širšom fronte. Obnova impéria by mala nielen geopolitický, ale aj ideologický význam pre Putinovu moc doma.

Európa má ešte šancu zareagovať

„Tento scenár nie je nevyhnutný. No na jeho odvrátenie treba ráznu vojenskú podporu Ukrajiny,“ tvrdí Grigorian. Nový obranný rozpočet Európy môže pomôcť pri modernizácii, ale nezastaví hrozbu na bojisku.

Ukrajina dnes disponuje najväčšou a najskúsenejšou armádou kontinentu. Európske krajiny by sa mali zamerať na jej podporu, pretože verejná mienka je omnoho priaznivejšia pre financovanie Ukrajincov ako pre nasadenie vlastných vojakov.

Grigorian v tejto súvislosti pripomína: „Ak sa Ukrajina udrží, zachráni nielen seba, ale aj zvyšok Európy pred ruskou vlnou imperializmu.“ Udržaním Ukrajiny sa zadrží aj možnosť Putina využiť jej porážku ako odrazový mostík k širším revizionistickým ambíciám.

Ekonomický a informačný protiúder

Západný svet by mal pritvrdiť aj v ekonomickej vojne. Je potrebné uzatvoriť medzery v sankciách, pritlačiť na krajiny, ktoré Rusku pomáhajú obchádzať obmedzenia, a uvažovať o použití zmrazených ruských aktív.

„Treba zabojovať aj na poli propagandy. Rusko sa musí poraziť jeho vlastnými zbraňami – hybridnými operáciami, dezinformáciami a mediálnym vplyvom. No tentoraz v prospech demokracie,“ uzatvára Grigorian.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie