Rusko môže prísť aj o Krym. Vojna sa dá vyhrať, píše generál Macko

Autor komentáru je expert na obranu a bezpečnosť a predseda ODS – Občianski demokrati Slovenska.

Dá sa vyhrať vojna s jadrovou veľmocou ako Rusko?

Stručne, dá a musí sa dať. Nehovorím o jadrovom konflikte dvoch jadrových mocností. Z vojensko-odborného hľadiska je nezmysel tvrdiť, že Rusko nemôže na Ukrajine prehrať. Z politického hľadiska je extrémne nebezpečné šíriť myšlienku, že Rusko musí vyhrať každý jeden vojnový konflikt, lebo inak zničí celý svet.

Rusko sa 24.2.2022 pustilo do nevyprovokovaného a nezmyselného dobrodružstva, ktoré sa pre ruskú armádu vyvíja veľmi zle a hrozí jej totálne fiasko. Rusko môže nakoniec stratiť nielen územia okupované po 24.2.2022, ktoré nedávno nelegálne anektovalo, vrátane častí, ktoré nemá ani vojensky pod kontrolou.

Čoraz reálnejšia je možnosť, že nakoniec príde aj o kontrolu nad všetkými nelegálne okupovanými a anektovanými územiami od roku 2014 vrátane Krymu. Tento trend sa Rusku zatiaľ nedarí zvrátiť ani po sérii eskalačných krokov vrátane mobilizácie, nelegálnej anexie a vyhlásení stanného práva na okupovaných územiach.

Ak Ukrajina nebude porazená, Rusko prehralo

Najprv si usporiadajme fakty a definície. Jadrová veľmoc Rusko napadla plnou silou stredne veľkú nejadrovú krajinu. Agresor išiel do vojny s maximálnym cieľom zničiť Ukrajinu ako štát a začleniť ju do svojho územia, ale s limitovaným vojenským a štátnym úsilím. Ukrajina nijako neohrozovala ani nemá ambíciu poraziť a zničiť ruský štát. Pod tlakom brutálnej agresie neskolabovala, ale naopak, húževnato sa bráni. Bojuje o holú existenciu štátu a záchranu fyzickej existencie ukrajinského národa.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Pre Ukrajinu vyhrať túto vojnu neznamená rozdrviť Rusko a obsadiť Moskvu. Naopak, pre Ukrajinu je víťazstvom to, že ruská agresia nebude úspešná. Teda, že Ukrajinci zabránia genocíde vlastného národa a kultúry a zachovajú svoj štátny útvar. Úplné víťazstvo Ukrajiny znamená len to, že agresor bude zatlačený za medzinárodne uznané hranice. Teda agresor nenaplní ciele imperiálnej agresie. Ale samotné Rusko, síce oslabené a potupené, bude ďalej existovať.

Takýto stav nie je protiruský, ani zbožné želanie Ukrajincov či Západu. Je to absolútny základ súčasného medzinárodného a bezpečnostného systému vo svete, tvoriaci podstatu Charty OSN. Ten, kto to nechce akceptovať, tak si želá úplný rozvrat medzinárodného systému a začatie globálneho konfliktu bez pravidiel a limitov.

Ukrajinské delostrelectvo: Nebojuje len Zuzana. Zapojené sú viaceré kusy vyrobené v SR (časť 2)

GALÉRIA+ 14

Neželaná zmena jadrovej paradigmy

Na svete je 9 jadrových mocností. USA a Rusko sú jadrové superveľmoci. Za nimi nasledujú jadrové veľmoci ako Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo a potom plejáda regionálnych jadrových mocností. Od roku 1949 jadrové zbrane slúžia ako nástroj odstrašovania, ktorý má odradiť akéhokoľvek agresora od snahy napadnúť a zničiť držiteľa jadrových zbraní.

Sme v historicky bezprecedentnej situácii. Rusko už osem mesiacov opakuje nejasnú hrozbu, že ak sa mu v jeho agresii voči nejadrovému štátu nebude dariť, mohlo by ako prvé použiť jadrové zbrane na to, aby donútilo Ukrajinu vzdať sa. Doteraz jadrové zbrane mali odradiť inú jadrovú krajinu použiť ich, alebo konvenčne silnejšieho súpera od agresie voči držiteľovi jadrových zbraní.

Teraz by išlo po prvýkrát v dejinách o použitie jadrovej zbrane ako útočnej zbrane voči nejadrovému štátu. Je viacero dôvodov, prečo je takýto krok zo strany Ruska málo pravdepodobný.

Hovorí sa o použití tzv. taktických jadrových zbraní v obmedzenom rozsahu, aby sa ich použitie udržalo pod kontrolou a neeskalovalo do globálnej jadrovej výmeny. Aj keď niektoré taktické jadrové zbrane sú naozaj malé s lokálnym účinkom, do tejto kategórie patria aj zbrane so sedemnásobným účinkom ako hirošimská bomba.

Taktické jadrové zbrane sa od strategických nelíšia silou, ale hlavne tým, že sú použité priamo na bojisku proti vojskám, zatiaľ čo strategické proti politicko-administratívnym centrám a strategickým objektom štátu. Aj obmedzený jadrový úder nesie obrovské riziko, že sa nepodarí zastaviť globálnu eskaláciu.

Obmedzené taktické jadrové údery na ukrajinské vojská by tento konflikt vojensky nerozhodli. Front je obrovský a ukrajinské vojská nie sú tak koncentrované, aby ich niekoľko jadrových úderov zničilo. Ukrajinci by sa nevzdali, lebo by vedeli, že v takomto prípade by sa Rusi neštítili už ani masového mučenia, filtračných a koncentračných táborov a genocídy národa.

Použitie taktických zbraní na nejaké mesto by sa rovnalo použitiu strategického jadrového úderu bez ohľadu na druh zbrane. Nasledovala by zrejme svetová eskalácia.

Použitie jadrových zbraní v tomto scenári nevyprovokovanej agresie by totálne izolovalo Rusko. Krajiny ako Čína a India by dostali jasný signál, že Rusko je partner, ktorý môže kedykoľvek použiť jadrové zbrane, trebárs aj keď sa mu znepáčia ceny, za ktoré im bude musieť predávať suroviny.

Okrem toho, že to Ukrajina len tak neurobí, aj keby stratila vonkajšiu materiálnu pomoc, západ nemôže Ukrajinu donútiť vzdať sa len kvôli ruskej jadrovej hrozbe. Ak by sme to dovolili, nastal by koniec súčasného medzinárodného usporiadania sveta ako ho poznáme.

Jadrové odstrašovanie by sa zmenilo na zastrašovanie. Jadrový terorista by vydieral 8 miliárd ľudí. Chartu OSN aj Ženevské konvencie by sme mohli rovno hodiť do koša. Rusko, posmelené úspechom, by takýto krok zopakovalo aj inde, napríklad proti Pobaltiu alebo celej strednej Európe. Skôr či neskôr by sme skončili v jadrovej katastrofe.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Alea iacta est

Jadrové mocnosti svojím spôsobom už v konvenčných konfliktoch prehrali. USA po rokoch bojov odišli z Vietnamu. ZSSR musel opustiť Afganistan a krátko na to sa rozpadol. Ešte nikomu sa nepodarilo vyhrať vo vojne, kde silnejší súper bojoval s obmedzeným úsilím proti krajine, ktorá viedla totálnu vojnu o prežitie.

Dokonca nikto jasne nevyhral ani v gerilovej vojne. Obvykle takéto konflikty skončili buď víťazstvom gerily, alebo aspoň zmierením a participáciou gerilového odboja na moci.

Rusko túto vojnu už de facto prehráva, pri použití vyššie uvedenej definície ukrajinského víťazstva. Vzhľadom na charakter ruského režimu sa nedá úplne vylúčiť použitie jadrových zbraní. To však nesmie byť argument v prospech ruskej agresie a kapitulácie Ukrajiny.

Skôr by sa Rusko mohlo pokúsiť zvrátiť fiasko totálnym konvenčným nasadením. Tým by ale riskovalo totálne vyčerpanie a nové existenčné hrozby zvnútra a od svojich ďalších susedov.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.