Rusko pracuje na ponorke 5. generácie. Má byť ešte lepšia ako zbraň „súdneho dňa“

Rusko začína pracovať na vývoji ponorky 5. generácie. Ruským novinárom to prezradil Igor Vilnit, generálny riaditeľ konštrukčnej kancelárie námorného inžinierstva Rubin.

Vilnit prezradil začiatok projektu pri zasadnutí Vedeckej rady Štátneho vedeckého centra Krylova venovaného 130. výročiu založenia ústavu. Veľa podrobností o ponorke však neprezradil. Uviedol len, že má ísť o plavidlo poháňané jadrovým pohonom, pričom by malo slúžiť ako balistická ponorka.

Na otázku, či tento projekt súvisí s ponorkou triedy Arcturus, Vilnit odpovedal: „Bude to lepšie.“ Práve Arcturus mala byť ruská ponorka súdneho dňa, ktorá mala nahradiť staršie ponorky.

Vilnit tiež uviedol, že ponorky sú kľúčovým prvokom obrany Ruskej federácie a je potrebné vyvíjať nové projekty aj nové technológie.

Ponorka Arcturus mala niesť balistické rakety i drony

Otázkou teda ostáva, čo sa bude diať s ponorkou triedy Arcturus, ktorej dizajn bol predstavený na výstave v roku 2022. Práve táto trieda mala v budúcnosti nahradiť ponorky triedy Borej. Tie by mali slúžiť do roku 2037.

Navy Recognition uvádza, že ponorka mala mať špecifický dizajn nakloneného vonkajšieho trupu, ktorý má slúžiť na zníženie sonarového podpisu. Okrem toho mala mať ponorka viacero stealth charakteristík ako aplikácie anechoických povlakov.

Ponorka zrejme mala byť o 20 % menšia ako súčasné modely ponoriek, pričom jej dĺžka sa mala pohybovať v rozmedzí 100 až 134 metrov.

Plavidlo malo byť vyzbrojené 12 medzikontinentálnymi balistickými raketami, teda zrejme by mali mať aj kapacitu niesť jadrovú hlavicu. Ponorky by tak boli dôležitým prvkom jadrovej triády.

Ponorka a jeho zbrane mali byť schopné operovať aj za arktických podmienok.

zdroj: TASR/AP, Alexei Druzhinin

Arcturus mal niesť aj autonómne podvodné vozidla Surrogat-V. Tie mali slúžiť na protiponorkový boj, pričom mali byť vybavené sonarovým poľom a neakustický detekčný systém známy ako SOKS, zameraný na sledovanie ponoriek prostredníctvom chemických a radiačných stôp. Tieto podvodné drony mali byť vypúšťané pomocou priehradky.

Dizajnom a vlastnosťami sa ponorka podobala na britskú triedu ponoriek Dreadnought, ktorej prvé kusy by mali byť zhotovené okolo roku 2030.

Navy Recognition ale uvádza, že osud Arcutusu ostáva neznámy, pretože Rusku môžu chýbať financie na stavbu takej všestrannej ponorky. Tento projekt doposiaľ nebol ani schválený.

„Vyhlásenia Vilnita však naznačujú, že cieľom projektu ponorky piatej generácie je prekonať pôvodne načrtnuté schopnosti a špecifikácie triedy Arcturus,“ uvádza portál.

„Napriek nedostatku podrobných informácií to naznačuje vývoj v strategickom prístupe k ruským programom rozvoja ponoriek s cieľom udržať si vedúcu pozíciu v oblasti námornej vojny,“ dodáva.

Rusi rozmiestnili ponorky ako počas Studenej vojny

Rusko v súčasnosti vlastní približne 58 ponoriek. Z tohto počtu je 11 ponoriek balistických (SSNN), 9 ponoriek s riadenými strelami a jadrovým pohonom (SSGN) a 21 dieselelektrických útočných ponoriek (SSK), uviedla správa Iniciatívy pre jadrové hrozby z minulého roka. Odvtedy sa Ukrajincom podarilo zničiť jednu dieselovo elektrickú útočnú ponorku triedy Kilo.

Jedenásť balistických ponoriek je rozmiestnených vo viacerých flotilách – Severnej, Čiernej, Baltskej a Tichomorskej flotily námorníctva. Práve tieto ponorky predstavujú najväčšiu hrozbu pre Severoatlantickú alianciu (NATO) a Európu či USA.

Odkedy sa Putin dostal k moci, spustil viacero modernizačných programov zameraných na ponorky, pričom do služby vstúpili aj nové kusy tried Lada, Jaseň, Borej, Belegrod, Kilo a čoskoro by mala pribudnúť aj ponorka triedy Chabarovsk.

Spojené štáty síce Rusko prevyšujú počtom ponoriek (64), no Rusi napriek tomu ostávajú nebezpečným nepriateľom.

„Máme náznaky, že ponorky s jadrovým pohonom sa rozmiestňovali pri pobreží Spojených štátov a v Stredozemnom mori a inde pozdĺž okraja Európy spôsobom, ktorý odzrkadľuje rozmiestnenie ponoriek sovietskeho typu počas studenej vojny,“ uviedol pre Newsweek riaditeľ Inštitútu ruských námorných štúdií Michael Peterson.