Rusko pripravuje útok na Kyjev, tvrdia Ukrajinci
- Mesto Mariupol čelí humanitárnej blokáde
- Karty Visa a Mastercard v Rusku pozastavili činnosť
- Ukrajinský prezident volal s americkým prezidentom
- Rusko stratilo už 11-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
- Situáciu sledujeme ONLINE
- Mesto Mariupol čelí humanitárnej blokáde
- Karty Visa a Mastercard v Rusku pozastavili činnosť
- Ukrajinský prezident volal s americkým prezidentom
- Rusko stratilo už 11-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
- Situáciu sledujeme ONLINE
Startitup monitoruje situáciu u našich východných susedov ONLINE 24 hodín denne.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu. Podľa agentúry AP na to v nedeľu na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.
Ukrajinské úrady v nedeľu potvrdili, že neúspešný bol aj druhý, nedeľný, pokus o evakuáciu civilistov z juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré je obkľúčené ruskými jednotkami. Spravodajská televízia CNN, monitorovaná agentúrou TASR, citovala z vyjadrenia Pavla Kyrylenka, šéfa administratívy Doneckej oblasti, ktorý informoval, že konvoj s evakuantmi ani v nedeľu nemohol opustiť mesto.
Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých viac ako 360 civilistov, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu. Podľa televízie CNN sa vo vyhlásení konštatuje, že počas 11 dní trvania konfliktu na Ukrajine bolo zranených 1123 civilistov, pričom 364 z nich utrpelo smrteľné zranenia.
SLEDUJEME ONLINE:
6:04 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko pripravuje útok na Kyjev
Britské ministerstvo obrany sa domnieva, že ruské sily dosiahli za posledných 48 hodín na Ukrajine minimálne územné zisky, pričom ich jednotky narazili na tvrdý odpor a čelia slabej logistickej podpore. Ukrajinskí velitelia však varovali, že ruská armáda preskupuje svojich vojakov a plánuje totálny útok na hlavné mesto Kyjev.
Britský rezort obrany vo svojej najnovšej aktualizácii situačnej správy spravodajskej služby uviedol, že je „veľmi nepravdepodobné, že Rusko „k dnešnému dňu úspešne dosiahlo svoje plánované ciele“. Ministerstvo však dodalo, že za posledných 24 hodín „ruské letecké a delostrelecké útoky naďalej vo zvýšenej miere zasahovali vojenské a civilné miesta v ukrajinských mestách“.
„Nedávne útoky boli zamerané na Charkov, Mykolajiv a Černihiv a obzvlášť silné boli v Mariupole,“ uvádza sa v správe. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl však varoval, že ruské jednotky „začali zhromažďovať zdroje na útok na Kyjev“. Ukrajinská armáda tvrdí, že cieľom ruských vojakov je prevziať plnú kontrolu nad kyjevskými predmestiami Irpiň a Buča, píše agentúra DPA.
2:24 Ruská armáda v noci zintenzívnila ostreľovanie niektorých miest
Ruské jednotky v nedeľu neskoro večer zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky na niektoré ukrajinské mestá. Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AP.
„Posledná vlna raketových útokov prišla po zotmení,“ povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie. Silnému ostreľovaniu boli vystavené predmestia hlavného mesta Kyjeva, ďalej mestá Černihiv, Mykolajiv a Charkov.
Charkovské úrady uviedli, že v meste bola poškodená televízna veža a ťažké delostrelectvo zasiahlo obytné oblasti. Podľa Arestovyča mesto odráža ruský útok. V Černihive sú podľa tamojších úradov všetky oblasti vystavené raketovému útoku.
Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, kde snahy o evakuáciu obyvateľov v nedeľu zlyhali, za „katastrofálnu“. Povedal, že vláda robí všetko pre to, aby evakuácie obnovila. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupol a Volnovacha.
23:35 Zelenskyj: Neodpustíme. Nezabudneme. Nebudete mať pokojného miesta na tejto Zemi, okrem vášho hrobu
Každým kto spáchal na území Ukrajiny vojnové zverstvá, bude potrestaný. Uviedol to v nedeľu večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého cituje agentúra Unian.
„Každý deň sa hovorí o humanitárnych koridoroch. O príležitostiach pre ľudí, aby opustili mestá, do ktorých prišli Rusi, ruská armáda… A počuli sme sľuby, že humanitárne koridory budú. Ale neexistujú. Namiesto humanitárnych koridorov máme krvavé. V Irpene dnes zabili celú rodinu: muža, ženu a dve deti. Priamo na ceste, ako na nejakej strelnici, práve keď sa snažili utiecť. Celá rodina! Koľko rodín už na Ukrajine zomrelo?
Neodpustíme. Nezabudneme. Potrestáme každého, kto páchal zverstvá v tejto vojne, v našej krajine. Nájdeme každého hajzla, ktorý vystrelil na naše mestá, na našich ľudí, ktorý zbombardoval našu zem, ktorý vystrelil rakety, ktorý vydal rozkazy a odštartoval to. Nebudete mať pokojného miesta na tejto Zemi, okrem vášho hrobu,“ povedal Zelenskyj.
23:17 Do Poľska prišlo od začiatku ruskej invázie z 24. februára na Ukrajinu viac ako milión utečencov
V nedeľu o tom informovala poľská pohraničná stráž, píše agentúra AFP. „Dnes o 20.00 h počet ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Poľska, prekročil hranicu jeden milión. Ide o milión ľudských tragédií,“ uviedla pohraničná stráž na Twitteri.
Na hlavnej železničnej stanici v meste Krakov na juhu Poľska bolo zriadené dočasné prijímacie stredisko, kde prichádzali stovky ľudí z Ukrajiny. Mnohí z nich cestujú ďalej do krajín západnej Európy.
OSN uviedla, že z Ukrajiny pred vojnou utieklo už 1,5 milióna ľudí, pričom organizácia očakáva, že ich počet sa môže zvýšiť až na štyri milióny.
Poľská pobočka medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) medzitým na Facebooku apelovala na Poľsko, aby nezabudlo na migrantov z Blízkeho východu, ktorí uviazli pri poľsko-bieloruských hraniciach. Nerovnaké zaobchádzanie s cudzincami na základe ich štátnej príslušnosti AI označila za „obrovskú nespravodlivosť“. (TASR)
22:48 Putin má mať strach, že minister Šojgu chystá v Rusku puč
Reportér James Pacileo informuje na Twitteri, že predstavtelia USA majú informácie, že ruský minister obrany Sergej Šojgu plánuje v krajine vojenský puč už na budúci týždeň. Putin má mať tieto informácie tiež a chce mu zabrániť. V najbližších dňoch teda môže dôjsť k tomu, že dlhoročný minister Šojgu bude jednoducho z vlády odstránený a obvinený za korupciu alebo vlastizradu.
Informácia zatiaľ nie je nezávisle overená. Nie je to ale prvý raz, čo sa o prevrate v Rusku hovorí. Britský bulvár Daily Mail napríklad špekuluje o Putinovom duševnom zdraví a uvádza, že jedným z nasledovníkov Putina by mohol byť práve Šojgu.
22:30 Rusko povznieslo fake news na nový level
Ich profily vyzerajú na prvý pohľad dôveryhodne. Má ísť o dvoch ukrajinských novinárov, ktorí monitorujú súčasnú situáciu v Kyjeve a Charkove a svoje reportáže uverejňujú na ruských propagandistických stránkach. Vladimir Bondarenko a Irina Kerimova, ukrajinskí novinári s proruskými názormi však pravdepodobne vznikli na ruských trollích farmách v spolupráci s vládou. Nikdy totiž neexistovali, ich tváre aj mená sú komplet vymyslené.
22:18 Rusko sa chystá odpojiť od svetového internetu, tvrdí ukrajinská Nexta
11. marca sa má Rusko odstrihnúť od globálneho internetu. Informuje o tom televízia Nexta na Twitteri. Údajne disponuje dokumentom, ktorý vypracovalo ruské ministerstvo digitálneho rozvoja sa má všetok obsah presunúť na servery v Rusku a na doménu .ru, pričom stránky s ostatnými koncovkami prestanú fungovať.
21:57 Diskutuje sa o „Pláne B“, Ukrajina by mohla mať exilovú vládu
Predstavitelia USA a európskych krajín sa venujú i plánom na vytvorenie ukrajinskej vlády v exile, ak by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predsa len bol nútený utiecť z Kyjeva. Diskusie sú zatiaľ len predbežné a neboli prijaté žiadne rozhodnutia, uviedli predstavitelia západných krajín pre spravodajskú televíziu CNN.
Diskusia je rôznorodá – od podpory Zelenského a najvyšších ukrajinských predstaviteľov pri ich potenciálnom presune do Ľvova na západe Ukrajiny až po možnosť, že Zelenskyj a jeho tím budú nútení úplne utiecť z Ukrajiny a vytvoriť novú vládu v Poľsku, uviedli západní predstavitelia citovaní CNN.
Televízia CNN poznamenala, že západní predstavitelia sa vyhýbajú diskusii o exilovej vláde priamo so Zelenským, pretože ten chce zostať v Kyjeve a doteraz vždy odmietal rozhovory, ktoré sa zameriavajú na čokoľvek iné ako na podporu Ukrajiny v jej boji proti Rusku.
Dvaja západní diplomati, ktorí tieto informácie poskytli CNN, dodali, že sa okrem iného diskutovalo o vyslaní jedného alebo viacerých členov Zelenského tímu na miesto „niekde mimo“, kde by mohla byť zriadená vláda v prípade, že Kyjev padne a Zelenskyj nebude ochotný alebo schopný z ukrajinskej metropoly odísť.
Televízia CBS v nedeľu citovala amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, podľa ktorého „Ukrajinci majú pripravené plány -, o ktorých nebudem hovoriť, ani nebudem zachádzať do žiadnych podrobností -, aby zabezpečili kontinuitu vlády, tak či onak„.
Európski a americkí diplomati a politici v prvých dňoch vojny verili, že Zelenského presťahovanie do Ľvova by mohlo byť uskutočniteľné – vtedy ešte nebolo jasné, či Rusko zaútočí aj na západnú Ukrajinu.
Ale teraz – vzhľadom na dramatickú eskaláciu, keď Rusko v posledných niekoľkých dňoch na Ukrajine útočí aj proti civilným cieľom a na rôznych miestach krajiny – si západní predstavitelia „nie sú takí istí“ tým, že Rusko „ušetrí čo len centimeter ukrajinského územia“. (TASR)
21:19 Putin: Dosiahnem svoje, či už to bude rokovaniami, alebo vojnou
Ruský prezident Vladimir Putin takmer dve hodiny telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Putin povedal, že „svoje ciele dosiahne, či už rokovaniami, alebo vojnou.“ Odmietol však, že by mal v úmysle útočiť na civilistov alebo jadrové elektrárne.
Elyzejský palác o výsledkoch telefonického rokovania informoval, že Macron Putina „zotrel“, že armáda, ktorá útočí, je ruská armáda, nie ukrajinská. Macron tiež povedal, že Putin je „veľmi odhodlaný“ dosiahnuť na Ukrajine to, čo si zaumienil. Podľa Putina to znamená demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a tiež uznanie Krymu a Donbasu. (Le Figaro)
20:49 V Rusku sa vo veľkom protestuje, polícia zatýka ako divá
Ruská polícia zadržala v nedeľu na protivojnových protestoch, ktoré sa konali v rôznych mestách krajiny, viac ako 4300 ľudí. Podľa agentúry Reuters to uviedla nezávislá skupina OVD-Info monitorujúca protesty, ktorá dodala, že protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu sa konali v 56 ruských mestách.
Ruské ministerstvo vnútra pred tým – podľa Reuters – uviedlo, že polícia zadržala približne 3500 ľudí, z toho 1700 v Moskve, 750 v Petrohrade a 1061 v iných mestách. Celkovo sa na protestoch podľa rezortu vnútra zúčastnilo 5200 ľudí. Skupina OVD-Info však uviedla, že zdokumentovala zadržanie najmenej 4366 ľudí v 56 rôznych mestách Ruskej federácie. (TASR)
20:36 Putin vie, kde je Zelenský, ale necháva ho žiť. Má záchvaty hnevu, hovorí Bennett
Ruský prezident Vladimir Putin neukončí inváziu dovtedy, kým Ukrajina nebude úplne demilitarizovaná. Uvádza to The Times of Israel s odvolaním sa na blízke zdroje izraelského premiéra. Zdroje sa o svoje informácie podelili s televíziou Channel 12. USA mali izraelského premiéra Bennetta požiadať o rokovanie s obomi stranami konfliktu, keďže Izrael má s Ukrajinou aj s Ruskom dobré vzťahy.
Cez diplomatické kanály z Ruska mala preniknúť informácia, že Rusko nemá v hľadáčiku Volodymyra Zelenského. Rusko totiž vie, kde sa nachádza. Zdroje blízke premiérovi tiež prezradili, že Naftali Bennett sa mal vyjadriť, že Putin nekonšpiruje a nie je iracionálny, ale má záchvaty hnevu.
20:30 TikTok odchádza z Ruska kvôli novému zákonu o cenzúre
Hoci Rusko už stihlo zakázať takmer všetky sociálne siete, čínsky TikTok nečakal na zákaz a zbalil si kufre sám. The Times of Israel uvádza, že dôvodom je cenzúra v Rusku.
TikTok pozastavuje živé prenosy a možnosť pridávať nový obsah na svoju platformu v Rusku. Rusi tak naďalej budú môcť obsah prezerať, ale nie ho vytvárať a tiež si budú môcť medzi sebou posielať správy. Rusko totiž zaviedlo prísny zákon, ktorý trestá každého, kto zverejní obsah ktorý by cenzori mohli považovať za falošné informácie.
20:20 Zeman sa cíti podvedený a sklamaný
Český prezident Miloš Zeman veril v dohodu s Ruskom, no dnes to hodnotí ako naivný krok. Riaditeľ hradného zahraničného odboru Rudolf Jindrák to uviedol v televízii CNN Prima News v programe Partie Terezie Tománkové. Talkshow televízia odvysielala túto nedeľu.
Zároveň dodal, že Zeman sa kvôli útoku Ruska na Ukrajinu cíti podvedený a sklamaný.
20:05 Starosta Irpenu: Zomrelo 8 ľudí. Všetko civilisti
Ukrajinská pravda zverejnila video starostu mesta Irpen Oleksandra Markušina, na ktorom hovorí o dnešnom bombardovaní. „Dnes prebiehala evakuácia cez Romanivku autobusmi a ruskí okupanti strieľali na civilistov. Zabili jednu rodinu, pred mojimi očami zomreli dve malé deti a dvaja dospelí. Celkovo zomrelo 8 ľudí, všetko civilisti,“ hovorí.
19:53 NYT: Aj používanie letísk sa môže brať ako vyhlásenie vojny
Krajiny, ktoré poskytnú letiská ukrajinským vzdušným silám, môžu byť podľa Ruska považované za súčasť konfliktu, informuje New York Times.
19:45 Príbeh chlapčeka, ktorý prešiel sám zo Záporožia na Slovensko, dojal celý svet
Píšu o ňom svetové médiá, vrátane českého iDnes či indických Economic Times. Viaceré médiá prebrali správu z agentúry AFP.
Polícia Slovenskej republiky zverejnila na sociálnej sieti video, ktoré malo v čase publikovania tohto článku takmer 800 zdieľaní. Jeho matka, ktorá zostala na Ukrajine, v ňom vysvetľuje, prečo syna poslala do bezpečia samého. Musela zostať pri svojej mame, ktorá je imobilná. Syna teda posadila na vlak a poslala na Slovensko.
Julija Volodymyrivna Pisecká vo videu ďakuje slovenským colníkom a všetkým ľuďom, ktorí pomohli chlapčekovi dostať sa až do Bratislavy. Tam sa ho ujali jeho príbuzní. Na Slovensko dorazil iba s igelitkou a telefónnym číslom napísaným na ruke.
19:30 Ak by Donald Trump opäť vyhral voľby, USA by vystúpili z NATO
Ak by Donald Trump opäť vyhral voľby, USA by vystúpili z NATO. Povedal to jeho bývalý poradca John Bolton, píše Washington Post. Trump mal vystúpenie z aliancie v pláne ešte v roku 2018. V roku 2020 však Trump post prezidenta neohájil.
„Ak by k tomu došlo, myslím, že by USA vystúpili zo Severoatlantickej aliancie. A tiež si myslím, že Putin na to čakal,“ povedal. Znamenalo by to, že NATO by prišlo o svojho najsilnejšieho člena, čo by posilnilo vplyv Ruska.
19:06 Bielorusko zažíva malý exodus. Muži nechcú ísť bojovať na Ukrajinu
Litovská pohraničná stráž v posledných dňoch eviduje zvýšenie počtu migrantov z Bieloruska, pričom väčšina z nich sú muži. Agentúra DELFI.lt cez víkend uviedla, že Bielorusi odchádzajú zo svojej krajiny v obave, že budú čoskoro povolaní do bojov na Ukrajine.
Agentúra dodala, že počet Bielorusov, ktorí prekročili hranicu do Litvy, vzrástol najmä po tom, ako sa objavili dohady, že odchod z Bieloruska by „o deň alebo dva“ mohol byť obmedzený a že by mohla byť vyhlásená aj všeobecná mobilizácia.
Giedrius Matkevičius, vedúci oddelenia hraničnej kontroly vilniuskej pohraničnej stráže, potvrdil, že väčšina z migrantov sú muži, ktorí sa obávajú, že ich v Bielorusku „odvedú do armády a pošlú bojovať proti Ukrajincom“.
„Utekajú, zažiadajú o poľské víza a potom si nájdu krajinu, kam môžu ísť bez víz, snažia sa odísť čo najďalej. Pokúšajú sa dostať do Gruzínska…. Niektorým sa podarilo odletieť do Dubaja,“ povedal Matkevičius.
Bielorus Raman pre agentúru DELFI.lt uviedol, že jeho priateľ koncom pracovného týždňa odišiel do Poľska, aby mu nemohli doručiť predvolanie a nemusel slúžiť v armáde. „Boja sa, najmä mladí ľudia do 27 rokov,“ spresnil Raman.
Podľa DELFI.lt však v Bielorusku teraz nechcú zostať ani starší muži. Časť z nich je zamestnaná v Litve, čo je podľa nich podľa zákona legálna možnosť, ako vycestovať z Bieloruska vyhnúť sa povinnosti ísť do vojny, ktorú nepodporujú.
„Jedna vec je brániť sa, druhá útočiť. To sú dve rôzne veci. A najmä: proti komu útočiť? Proti susedovi?“ povedal Bielorus Iľja, podľa ktorého „vojna nie je riešenie“.
Artur, ktorý sa tiež rozhodol pre odchod z Bieloruska, upozornil, že vyhnúť sa záväzku ísť bojovať môže byť ťažké.
„Ak ste podpísali, že ste sa oboznámili s predvolaním a nedostavíte sa na vojenskú správu, vznikne trestnoprávna zodpovednosť – polícia vás zapíše do zoznamu hľadaných,“ vysvetlil.
Viacerí muži sa preto vyjadrili, že ak počas pobytu v Litve zistia, že sa im niekto snaží doručiť predvolanie z vojenskej správy, do Bieloruska sa nevrátia, kým bude vojna na Ukrajine.
Opýtaní Bielorusi súčasne pripomenuli, že zástancov politiky Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka a tých, ktorí ospravedlňujú útok Vladimira Putina na Ukrajinu, je v ich vlasti „tiež dosť“.
18:41 Krajiny NATO môžu poskytnúť Ukrajine stíhačky
Krajiny NATO môžu poslať Ukrajine stíhačky. „Dostali zelenú“, uviedol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v rozhovore pre „Face the Nation“. Dodal, že lietadlá zrejme dodá Poľsko. „V skutočnosti rokujeme s našimi poľskými priateľmi práve v tejto chvíli. Mohli by sme byť schopní zabezpečiť ich potreby, ak sa rozhodnú poskytnúť svoje stíhačky Ukrajincom,“ povedal Blinken, ktorého cituje CBS.
Biely dom dodal, že Bidenov kabinet posudzuje, či je schopný poskytnúť lietadlá Poľsku v prípade, že sa táto európska krajina rozhodne presunúť svoje prostriedky na Ukrajinu. Hovorkyňa však upozornila, že z tohto rozhodnutia tiež vyplývajú určité otázky, napríklad to, ako dostať stíhačky z Poľska na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vo videopríhovore prosil o vytvorenie no-fly zóny, alebo aspoň o pomoc vo forme bojových stíhačiek. Práve vzdušné sily sú článkom, v ktorom má Rusko prevahu.
Ruská armáda varovala susedné krajiny pred umiestnením ukrajinských bojových lietadiel na ich území. Ak by totiž ukrajinské lietadlá štartovali z ich územia, mohla by ich vraj Moskva považovať na súčasť konfliktu.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v nedeľu uviedol, že niektoré ukrajinské bojové lietadlá premiestnili do Rumunska a do iných susedných krajín, ktoré nemenoval. Varoval pritom, že ak by tieto lietadlá zaútočili na ruské sily z územia týchto krajín, „mohlo by to byť považované za účasť týchto krajín v ozbrojenom konflikte“. (SITA)
18:32 Rusko varuje Rumunsko a ďalšie štáty pred pomocou Ukrajine
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu. Podľa agentúry AP na to dnes na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.
Ruské ministerstvo obrany má podľa neho „spoľahlivé informácie o ukrajinských bojových lietadlách, ktoré predtým odleteli do Rumunska a iných krajín“ susediacich s Ukrajinou.
Konašenkov v mene Ruska upozornil, že „využitie siete letísk týchto krajín na odstavenie ukrajinských vojenských lietadiel s ich následným nasadením proti ruským ozbrojeným silám bude možné považovať za zapojenie sa týchto štátov do ozbrojeného konfliktu.“
Televízia Sky News poznamenala, že toto varovanie prichádza práve v čase, keď Poľsko uvažuje o dodávke svojich bojových lietadiel na Ukrajinu.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina „veľmi aktívne hovorí“ o poskytnutí vojenských lietadiel Poľsku ako rezervy v prípade, že Varšava pošle svoje lietadlá na Ukrajinu.
Konašenkov tiež na brífingu tvrdil, že ruské sily pri svojich zásahoch vyradili „prakticky všetky“ bojové lietadlá Ukrajiny.
CNN pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada, aby západné mocnosti vyhlásili nad Ukrajinou bezletovú zónu, aby tak zabránili ďalším ruským útokom.
Ruský prezident Vladimir Putin medzičasom v súvislosti s tým varoval, že Moskva bude považovať každú krajinu, ktorá nad Ukrajinou zavedie bezletovú zónu, za účastníka prebiehajúceho vojenského konfliktu.
18:05 USA majú „dôveryhodné informácie“ o zámerných útokoch na civilistov na Ukrajine
Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých viac ako 360 civilistov, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo vyhlásení zverejnenom dnes.
Podľa televízie CNN sa vo vyhlásení konštatuje, že počas 11 dní trvania konfliktu na Ukrajine bolo zranených 1123 civilistov, pričom 364 z nich utrpelo smrteľné zranenia.
OHCHR vo svojej bilancii pripustil, že skutočné počty obetí i zranených sú pravdepodobne „podstatne vyššie“ a to najmä na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, odkiaľ sa údaje o obetiach nepodarilo získať do uzávierky pred zverejnením daného materiálu.
Väčšina zaznamenaných zranení civilistov bola spôsobená použitím „výbušných zbraní so širokou oblasťou dopadu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Použité boli zrejme ťažké delostrelectvo, salvové raketomety a raketové a letecké útoky.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu uviedol, že USA získali „veľmi dôveryhodné správy o úmyselných útokoch na civilistov“ na Ukrajine, ktoré by mohli byť považované za vojnový zločin. Dodal, že USA majú k dispozícii aj „veľmi dôveryhodné správy o použití určitých zbraní.“
Blinken dodal, že tieto podozrenia sa dokumentujú, sumarizujú a analyzujú a príslušné organizácie a inštitúcie vyšetrujú, „či boli alebo sú páchané vojnové zločiny.“
Blinkenove tvrdenia v televíznom programe State of the Union nasledujú po minulotýždňových komentároch amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko sa pri útokoch na Ukrajinu úmyselne zameriavalo na civilistov.
Obvinenie voči Rusku vzniesol aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý tvrdí, že Rusko na Ukrajine použilo kazetovú muníciu a vákuové bomby – zbrane, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v nedeľu odsúdila útoky na zdravotníckych pracovníkov na Ukrajine a uviedla, že overila najmenej šesť takýchto útokov, pri ktorých zahynulo šesť ľudí a ďalších 11 bolo zranených.
Útoky na zdravotníckych pracovníkov sú porušením medzinárodného humanitárneho práva, upozornil na Twitteri generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Svetový potravinový program OSN (WFP) varoval pred blížiacou sa hladovou krízou na Ukrajine, ktorá je pritom hlavným globálnym dodávateľom pšenice. Upozornil, že milióny ľudí budú potrebovať potravinovú pomoc okamžite.
Rusko, ktoré popiera, že by útočilo na civilné ciele, označuje svoje vojenské aktivity na ukrajinskom území za „špeciálnu vojenskú operáciu,“ pričom tvrdí, že neplánuje okupáciu Ukrajiny.
17:55 New York Times: Obe strany šíria propagandu či rovno klamstvá. Kremeľ ale oveľa viac
Niektorí ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie šíria neoverené príbehy, prikrášlené historky či informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa New York Times (NYT) neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa zas týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy, ktorej cieľom je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni. (TASR)
17:40 Bielorusi už mali byť na Ukrajine. Svojho suseda však odmietajú napadnúť
Každý rátal s tým, že je len otázkou času, kedy na Ukrajinu vstúpia aj bieloruské vojská. „K ruskej vojenskej invázii sa má čoskoro pridať aj Bielorusko,“ uviedol na základe správ tajných služieb aj hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky Štefan Zemanovič – to bolo ešte v pondelok.
Odvtedy sa však nič také neudialo a na povrch postupne prenikajú informácie o dezercii a odmietnutí rozkazov zo strany bieloruskej armády.
„Toto nie je naša vojna. Nájdite spôsob, ako neuposlúchnuť zločinecké rozkazy. Najväčšiu odvahu si občas vyžaduje schopnosť povedať nie,“ prihovára sa vo videu vojakom bývalý podplukovník Bielorusov Valerij Sťapanavič Sachasčyk.
„Podľa Putinovho plánu mali bieloruské jednotky vstúpiť na Ukrajinu pred týždňom. Niečo sa však pokazilo. Niektorí dôstojníci odstúpili, niektorí utiekli z Bieloruska a kontaktovali nás.
Branci masívne utekajú. Niektorí generáli sa zrejme postavili proti účasti Bieloruska vo vojne,“ okomentoval včera večer situáciu poradca bieloruskej líderky Sviatlany Cichanovskej Franak Viačorka:
Na internete sa dokonca objavilo zopár Bielorusov bojujúcich na ukrajinskej strane, ktorí vyzvali ostatných, aby sa pridali „na tú správnu stranu.“
17:15 Rusov v Chersone vraj vítajú. Videá však hovoria niečo iné
Ruské médiá a proruské stránky pochopiteľne oslavovali dobytie Chersonu ruskými jednotkami – ide o prvé väčšie mesto Ukrajiny, ktoré Rusi získali. Tieto správy sa nezaobišli bez toho, ako ich tam ľudia vítajú.
Už druhý deň sa však z tohto mesta objavujú videá, ktoré hovoria niečo iné:
17:10 V Kazachstane pokračujú veľké demonštrácie na podporu Ukrajiny
Pripomeňme si, že v tejto postsovietskej krajine prebiehali veľké protivládne nepokoje na začiatku tohto roka, ktoré napokon – na žiadosť vládnych predstaviteľov – prišli pomôcť upokojiť výsadkári z Ruska.
Dnes sú ľudia tejto krajiny pravidelne v uliciach opäť, tentokrát hlavne preto, aby vyjadrili podporu Ukrajincom.
16:48 Ruské úrady zablokovali prístup k webu Mediazona. Desiatky novinárov už opustili krajinu
Redakcia webu Mediazona vo svojom vyhlásení upozornila, že Rusko v posledných dňoch zaviedlo „vojenskú cenzúru a v krajine už nie sú takmer žiadne nezávislé médiá.“
Dodala, že rozhodnutie Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovať ich web prišlo pre to, lebo Mediazona informovala o tom, „čo sa deje na Ukrajine a nazýva inváziu inváziou a vojnu vojnou.“
Mediazona prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej práci a naďalej písať o vojne na Ukrajine, a to na alternatívnej webovej stránke, ktorú novinári vytvorili.
Mediazona je nezávislý web, ktorý okrem iného píše o súdnych kauzách či zneužívaní práv väzňov.
Založili ho v roku 2014 členky zoskupenia Pussy Riot, Nadežda Tolokonnikovová a Marija Aľochinová, po tom, čo si odpykali trest za punkovú modlitbu zosmiešňujúcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorú predviedli v pravoslávnom chráme.
Agentúra Reuters vo svojej správe pripomína, že odkedy Putin vydal 24. februára ruským jednotkám rozkaz na vstup na územie Ukrajiny, ruské úrady ešte viac zintenzívnili svoj tlak proti médiám.
Začiatkom tohto týždňa tak skončilo vysielanie rozhlasovej stanice Echo Moskvy i televízneho kanála Dožď. Roskomnadzor ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že informácie zverejňované týmito médiami „obsahujú výzvy na extrémizmus, násilie voči občanom Ruskej federácie, masové porušovanie verejného poriadku a bezpečnosti… a násilné zvrhnutie ústavného poriadku.“
Obe tieto médiá tiež „cielene a systematicky publikujú“ zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov v rámci „špeciálnej operácie“ na Ukrajine.
Nezávislý denník Novaja gazeta, ktorého šéfredaktor Dmitrij Muratov dostal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier, v piatok oznámil, že v snahe vyhnúť sa osudu Dožďa a Echa Moskvy zo svojej webovej stránky odstráni spravodajské materiál o vojenských akciách Ruska na Ukrajine.
Redakcia tento svoj krok vysvetlila tým, že „nemôže ohroziť slobodu svojich zamestnancov“ a ani čitateľov, ktorí by mohli byť stíhaní za šírenie materiálov nepohodlných pre ruské vedenie.
Reuters pripomenul, že v dôsledku prenasledovania a represií už z Ruska emigrovali desiatky nezávislých novinárov a redaktorov. Mnohí jednotlivci i médiá sú okrem toho úradmi označení za zahraničných agentov.
16:36 Štátna ruská televízia vytvorila pre deti propagandistickú rozprávku
Rusko sa snaží vychovávať vo svojej pravde už malé deti, ktorým púšťa rozprávky, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani nacistický minister propagandy Joseph Goebbels.
Na internete sa nedávno objavila preložená jedna z nich, ktorá hovorí o dvoch kamarátoch – Váni a Kolji – teda Rusko o Ukrajina, no ukrajinský chlapec sa začne kamarátiť s inými chlapcami – s chlapcom v americkom tričku.
Potom začne byť agresívny, biť ostatných, na čo musí jeho bývalý dobrý kamarát zareagovať. Hneď ako mu Rus chytí palicu, ktorou bije ostatných, začne celý svet neprávom obviňovať ruského chlapca, že to on je ten zlý a agresívny.
Podobných rozprávok sa vraj v ruskej televízii už odvysielalo niekoľko.
16:10 Putin: Za provokáciu v záporožskej jadrovej elektrárni je zodpovedná Ukrajina
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu opäť telefonoval so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Oznámil to v nedeľu Elyzejský palác s tým, že rozhovor sa konal z iniciatívy francúzskeho prezidenta a trval od poludnia do 13.45 h SEČ. Informovala o tom televízia BFM.
Macron počas rozhovoru tlmočil znepokojenie európskej verejnosti, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární na území Ukrajiny.
Putin ho v tejto súvislosti podrobne informoval o „provokácii organizovanej ukrajinskými radikálmi“ v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, do ktorej sa – podľa Putina – zapojila aj sabotážna skupina.
Televízia Sky News uviedla, že Putin zo zodpovednosti za túto „provokáciu“ obvinil Ukrajinu.
Kremeľ neskôr vo svojom vyhlásení poznamenal, že „pokusy presunúť zodpovednosť za tento incident na ruskú armádu sú súčasťou cynickej propagandistickej kampane.“
15:18 Mariupol sa nepodarilo evakuovať ani na druhý pokus
Druhý pokus evakuovať civilistov z obliehaného Mariupolu zlyhal, pretože ruská armáda údajne nedodržala dohodnuté prímerie a toto ukrajinské mesto stále ostreľuje. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinského ministerstva vnútra Antona Geraščenka.
Plánované evakuácie civilného obyvateľstva cez dohodnuté humanitárne koridory nie sú momentálne možné v dôsledku ruských útokov, napísal Geraščenko prostredníctvom aplikácie Telegram.
Podľa predstaviteľa separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republiky však dohodnuté prímerie porušujú ukrajinské bezpečnostné zložky, informovala medzičasom stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax.
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol, momentálne obkľúčené ruskými jednotkami, v nedeľu oznámilo, že sa znovu pokúsi o evakuáciu svojho civilného obyvateľstva, keďže predošlý podobný sobotný pokus sa v dôsledku porušenia prímeria nepodaril. (TASR)
15:00 Ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia na strednej Ukrajine
Ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia na strednej Ukrajine, uviedol v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Práve som bol informovaný o raketovom útoku na Vinnyciu. Osem rakiet… Letisko bolo úplne zničené,“ povedal Zelenskyj. (TASR)
14:48 Naliehavá správa od Zelenského
„Opakujeme to každý deň: uzavrite nebo nad Ukrajinou. Uzavrite ho pre všetky ruské rakety, bojové lietadlá, všetkých teroristov. Vytvorte humanitárny vzdušný priestor. Bez rakiet a leteckých bômb. Sme predsa ľudia. A toto je vaša humanitárna povinnosť. Vyjadrite ochranu nás, ľudí. Môžete to urobiť.
Ak to nespravíte, ak nám nedáte aspoň lietadlá na našu ochranu, znamená to iba jedno: aj vy si želáte, aby sme umierali. Je to tiež zodpovednosť svetových politikov a lídrov Západu. Oddnes až navždy,“ povedal ukrajinský prezident.
Video s jeho výzvou zverejnila Ukrajinská pravda.
14:20 Putin zo svojich požiadaviek neuhne ani na milimeter, vyslovil jedinú podmienku ukončenia konfliktu
„Špeciálna operácia“ na Ukrajine ide podľa plánu, uvádza Kremeľ. Ruský prezident Vladimir Putin hodinu telefonoval s tureckým prezidentom Erdoganom, hovorili o situácii na Ukrajine, píše Reuters.
Kremeľ vo vyhlásení po telefonáte uviedol, že jediný spôsob, akým sa môže tento konflikt skončiť, je že Ukrajina prestane bojovať a splní všetky požiadavky Moskvy. Tými sú podľa Kremľa denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny a tiež vyhlásenie jej neutrality.
Recep Tayyip Erdogan zase informoval, že požaduje okamžité prímerie a pokoj zbraní. Putina nazval „priateľom“, no požiadal ho, aby okamžite podpísal mierovú dohodu s Kyjevom.
14:00 Slovensko je rozdelené. Väčšina je za členstvo v NATO, pre mnohých sú problémom americkí vojaci
Nasledujúce prieskumy agentúry Focus dnes zverejnila televízia Markíza vo svojej relácii Na telo:
13:55 INFOSECURITY: Najväčším problémom Slovenska v hybridnej vojne sú dezinformácie a propaganda
Najväčším problémom Slovenska v hybridnej vojne sú dezinformácie a propaganda. Pre agentúru SITA to povedal Matej Spišák z projektu Infosecurity. Proruské dezinformácie a propaganda na Slovensku cielia napríklad k podrývaniu dôvery v inštitúcie, v demokraciu, zahraničnopolitickú orientáciu, a teda útočia aj na členstvo Slovenska v NATO a Európskej únii. Dezinformácie sa zameriavajú na trhliny, ktoré v spoločnosti už existujú, za účelom ho ešte väčšieho polarizovania.
Na Slovensku sa v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu šíria hlavne tri kľúčové dezinformačné informácie. „Tím prvým bolo tvrdenie, že za zvyšovanie napätia je zodpovedné NATO a USA. Druhý naratív bol spojený s nelegitímnou vládou v Kyjeve a celkovo útokmi na ukrajinskú štátnosť. Posledný sa dal vidieť ako možná zámienka na vojnu, napríklad tvrdenia o genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine,“ vysvetlil Spišák.
Ako doplnil, niektorí dezinformátori vojnu priamo nepodporujú, prípadne ju dokonca odsúdili, snažia sa však vinu z Ruska preniesť na USA a Západ, prípadne používajú takzvaný „whataboutizmus“ a upriamujú pozornosť na iné vojny, do ktorých boli zapojené napríklad Spojené štáty americké.
V súčasnosti sú stále sociálne siete tím najlepším miestom na šírenie problematického obsahu. Nezmenilo sa to ani vojnou na Ukrajine. Podľa Spišiaka sociálne siete stále „neuveriteľne“ zlyhávajú pri monitorovaní a blokovaní hoaxov.
13:55 V Rusku polícia zadržala ďalších 1100 protivojnových demonštrantov
Ruská polícia zadržala v nedeľu vo viacerých mestách dokopy viac ako 1100 ľudí, ktorí protestovali proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ľudskoprávnu skupinu OVD-Info.
Už do 14.20 h moskovského času (12.20 h SEČ) bolo vo viac ako 35 mestách zadržaných dokopy 1103 demonštrantov, vyplýva z údajov OVD-Info.
Odkedy ruské vojska 24. februára zaútočili na Ukrajinu, ruská polícia podľa tejto skupiny zadržala už 9472 ľudí, ktorí protestovali proti útoku na ich západného suseda.
V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Moskovské úrady v piatok zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie.
Pripomíname, že Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za „napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny“ s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta, najnovšie dokonca väzenie. V krajine taktiež vypli Facebook a Twitter.
13:28 Vlaky s pomocou Ukrajine uviazli na Slovensku, brzdia ich úradné záležitosti
V Košiciach a v ich okolí zostali dnes stáť dva vlaky, ktoré vezú humanitárnu pomoc (zdravotnícky materiál, drogériu, trvanlivé potraviny, spacáky…) Ukrajine z Českej republiky. Následne mali odviezť stovky Ukrajincov do Česka.
„Dôvodom ich odstavenia je administratívna chyba súvisiaca s odbavením. Humanitárna pomoc musí ísť cez iný prechod,“ informuje portál idnes.cz.
Vlaky mali namierené do ukrajinského Čopu. O prieťažoch informoval zakladateľ iniciatívy Železnice pomáha Albert Fikáček. Na odvoz podľa neho čakajú už stovky Ukrajincov, možno aj cez tisícku.
„Problém spočíva v administratívnom nedopatrení a dúfame, že bude čo najskôr odstránený, najlepšie v rámci hodín,“ uviedol Fikáček.
Jedným z problémov je, že slovenská strana nemá dostatok pohraničných zamestnancov, aby na železničnom priechode z Čopu odbavili tento vlak. Doteraz títo ľudia jazdili do Českej republiky, kde boli odbavení. Z analýzy ale vyplynulo, že je to mimo legálneho rámca a toho dôvodu bude potrebné odbaviť týchto ľudí ešte na slovenskom území.
Fikáček dodal, že problém nespôsobila zlá vôľa niektorej zo strán. „Napriek tomu je ale dôsledok rovnaký, teda tisíce ľudí sa nedostanú do bezpečia a zdravotnícky materiál k potrebným ľuďom,“ vzdychol si. Podľa Fikáčka by to mohlo vyriešiť vyslanie českých pracovníkov na slovenské hranice, vec ale musia riešiť ministerstvá vnútra oboch krajín.
Podľa správ priamo z Čopu sa v medzičase na tamojšej stanici zhromaždilo zhruba tisíc ľudí, ktorí tak budú musieť prenocovať na stanici.
13:18 Matovič: SR môže minúť v dôsledku vojny jednu až dve miliardy eur
Náklady, ktoré bude mať Slovensko v dôsledku vojny na Ukrajine, môžu dosiahnuť výšku jednej až dvoch miliárd eur. Vyhlásil to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) v diskusnej relácii TA3 V politike. Avizuje obrovské ekonomické škody pre Slovensko i Európu. Poprosil ľudí, aby nepodliehali panike, keďže naše európske spoločenstvo je podľa neho silné a zomknuté.
„Odhadujem, že celkové náklady, priame a nepriame, ktoré bude mať SR s Putinovou vojnou, môžu dosiahnuť výšku niekde medzi jednou až dvomi miliardami eur,“ povedal minister s tým, že vojna bude za tento rok stáť jedného slovenského zamestnanca približne 500 až 1000 eur.
Matovič si myslí, že na náklady Slovenska napríklad s prijatím utečencov, ich ubytovaním, poskytovaním zdravotnej starostlivosti či dávok v hmotnej núdzi zatiaľ nebude stačiť balík európskych peňazí. EÚ bude musieť podľa neho vytvoriť výraznejšie balíky pomoci voči krajinám ako Poľsko, Slovensko či Rumunsko, ktoré zažívajú nápor utečencov. „Budeme sa snažiť získať všetko, čo sa bude dať z príspevkov z Európy, ale určite nás to vyjde výrazne viac,“ dodal.
Inflácia podľa Matoviča klesať nebude. „Všetci sme žili v tom, že inflácia nám začne klesať. Na základe toho, čo Putin urobil, je dosť možné, že v Európe môže vystreliť inflácia na 15 percent,“ informoval.
Minister financií skonštatoval, že vojna na Ukrajine zasiahla aj do debát o kompenzácii zvýšených cien a energií. „Prostriedky, ktoré sme chceli použiť na valorizácie či na preplácanie vyšších cien energií, nedokážeme teraz použiť na tento účel,“ pripomenul.
Za reálnu hrozbu označil uzavretie prívodov plynu a ropy do Európy vzhľadom na to, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol snažiť prinútiť Európu nepomáhať Ukrajine.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
13:10 Matovič: Obce vyplatia ubytovacie príspevky, keď ich dostanú od štátu
Príspevok za ubytovanie utečencov budú vyplácať obce po tom, čo dostanú prostriedky od štátu. Majú ich mať k dispozícii v nasledujúcom mesiaci po ubytovaní utečencov. Príspevok sa bude dostávať len za tých ľudí, ktorí majú vybavené dočasné útočisko. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO).
„Obce a mestá budú príspevky vyplácať z prostriedkov, ktoré dostanú v podstate z ministerstva financií cez ministerstvo vnútra. V momente, keď dostanú prostriedky, vyplácajú ich, nikto nemusí vyplácať nič z rezervných fondov,“ priblížil Matovič spôsob poskytovania príspevku za ubytovanie utečencov.
Vysvetlil tiež, že obce si budú viesť evidenciu počtu utečencov v jednotlivej domácnosti, a teda kontrolovať, či nedochádza k podvodom. Malo by sa im podľa neho predchádzať zavedením limitu podľa veľkosti bytu.
Obce budú podľa Matoviča posielať výkazy na ministerstvo vnútra, ktoré bude preverovať, či si napríklad na jedného utečenca neuplatňujú nárok dve obce. „Keď sa to prekontroluje, obciam sa posielajú peniaze. V priebehu nasledujúceho mesiaca po ubytovaní by mali mať obce k dispozícii peniaze, aby ich mohli vyplatiť,“ dodal.
Podpora vo výške sedem eur na dospelú osobu za deň a tri a pol eura za dieťa na deň bude rovnaká pre osoby, ktoré poskytnú svoje súkromné ubytovanie, ako aj pre penzióny či hotely.
Návrh je podľa Matoviča spracovaný a musí prejsť parlamentom. Ministerstvo dopravy bude mať podľa neho na starosti ubytovanie, ktoré poskytujú penzióny, hotely či ubytovne. Pod rezort vnútra budú spadať obce, ktoré budú mať na starosti vyplácanie nákladov pre ľudí, ktorí ubytujú utečencov.
Vyplácanie má podľa neho zatiaľ fungovať do konca júna, no myslí si, že treba pomáhať, dokedy bude treba. Ten, kto už teraz poskytuje ubytovanie, dostane podľa Matoviča peniaze spätne.
12:55 Ukrajina upozorňuje, že Rusko sa chystá ostreľovať prístavné mesto Odesa
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes upozornil, že ruské jednotky sa chystajú ostreľovať ťažkými zbraňami Odesu, historické prístavné mesto na pobreží Čierneho mora.
„Chystajú sa ostreľovať Odesu. Odesu!,“ uviedol najvyšší ukrajinský predstaviteľ vo videoposolstve. „Rusi vždy chodievali do Odesy. A vždy v Odese pocítili len vrúcnosť. Len srdečnosť. A teraz? Bomby na Odesu? Delá na Odesu? Rakety na Odesu?,“ nechal sa počuť ukrajinský prezident.
„Bude to vojnový zločin. Bude to historický zločin,“ zdôraznil Zelenskyj.
Ruské vojská od začiatku svojej invázie z 24. februára úspešne postupujú po území južnej Ukrajiny, kde už zabrali mesto Cherson a obkľúčili prístavné mesto Mariupol, avšak Odesu doposiaľ pri svojom ťažení do veľkej miery obchádzali.
Odesa je kozmopolitné prístavné mesto na čiernomorskom pobreží južnej Ukrajiny. Má takmer milión obyvateľov hovoriacich po rusky i po ukrajinsky a žije tam aj bulharská či židovská menšina.
12:50 USA: Intenzívne pracujeme na dohode o dodávke stíhačiek z Poľska na Ukrajinu
Spojené štáty intenzívne pracujú na dosiahnutí dohody s Poľskom o dodávkach bojových lietadiel pre ukrajinskú armádu, povedal dnes amerických minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej pracovnej návštevy Moldavska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Neviem vám povedať konkrétny časový horizont, ale môžem povedať, že na tom pracujeme veľmi, veľmi aktívne,“ povedal Blinken novinárom v Moldavsku.
Viaceré americké médiá v sobotu uviedli, že americkí predstavitelia im povedali o možnej dohode, v rámci ktorej by Poľsko poslalo Ukrajine stíhačky sovietskej výroby výmenou za americké stíhačky typu F-16 od Washingtonu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada od východoeurópskych krajín, aby Ukrajine dodali svoje ruské stíhačky, na ktoré sú ukrajinskí vojenskí piloti zvyknutí, pripomína AFP.
Washington minulý týždeň schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 350 miliónov dolárov.
12:15 Paľba mala zasiahnuť evakuačné stanovisko neďaleko Kyjeva, zahynuli aj deti
Rusi v nedeľu ráno spustili paľbu na evakuačný priechod pre civilistov, ktorí sa snažia ujsť z mesta Irpiň západne od Kyjeva. Podľa médií, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste, zahynuli najmenej traja civilisti, vrátane dvoch detí. V čase, keď miesto zasiahla pravdepodobne delostrelecká paľba, nakrúcali zahraničné médiá a cez priechod prechádzal prúd civilistov.
12:00 Spoločnosť OMV opúšťa veľké projekty v Rusku
Rakúska energetická spoločnosť OMV oznámila, že sa rozhodla nepokračovať v žiadnych budúcich investíciách v Rusku a začína „strategickú revíziu“ svojho podielu v plynovom a ropnom poli Južno Russkoje, čo by malo viesť k jej postupnému odchodu.
OMV vo vyhlásení v sobotu neskoro večer uviedla, že „Rusko už nebude kľúčovým regiónom“ v jej biznise. Generálny riaditeľ Alfred Stern povedal, že „vojna na Ukrajine je tragická a nebezpečná situácia, ktorá mnohým spôsobuje veľké utrpenie a na ktorú sa pozeráme s maximálnym zdesením.“
OMV vlastní 24,99 % podiel v ložisku zemného plynu Južno Russkoje. Uviedla, že preskúmanie, ktoré sa teraz začalo, „zahŕňa všetky možnosti vrátane možností odpredaja alebo ukončenia.“
Spoločnosť tiež uviedla, že si vezme na seba náklady vo výške 987 miliónov eur v súvislosti s financovaním plynovodu Nord Stream 2, ktorého certifikáciu Nemecko minulý mesiac pozastavilo a ktorý v budúcnosti ani nemusí byť spustený.
OMV zároveň medzičasom ukončila rokovania s ruským Gazpromom o potenciálnej kúpe podielu v plynovom poli Urengoj na Sibíri. Správu priniesla SITA.
11:55 Babišov Agrofert: Od vypuknutia ukrajinského konfliktu do Ruska nič nedodávame
Česká spoločnosť Agrofert zo zvereneckého fondu Andreja Babiša odmieta obvinenie, že po vojenskej invázii na Ukrajinu obchoduje s Ruskom. Vo svojom vyhlásení reaguje na článok webového portálu Neovlivní, ktorý tvrdí opak.
Spoločnosť Agrofert vo svojom nedeľnom vyhlásení napísala, že sa proti klamlivému článku hodlá brániť právnou cestou. Agrofertu prekáža okrem iného aj tvrdenie, že „Spoločnosti bývalého (českého) premiéra dodávajú svoj tovar do Ruska a súčasne posielajú Putinovmu režimu platby za plyn.“ Sú to lživé informácie, píše Agrofert.
Agrofert si stojí aj za tým, že už pred vypuknutím vojnového konfliktu tvoril obrat so zákazníkmi sídliacimi v Rusku menej než jedno percento celkového konsolidovaného obratu celého koncernu.
Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine firma podľa svojho vedenia do Ruska nič nedodáva. Za plyn platí rovnako ako ostatné spoločnosti lokálnym distribútorom v Česku, Nemecku a na Slovensku a podobne vo všetkých ostatných krajinách, kde pôsobí.
Portál Neovlivní tvrdí, že firma naďalej s Ruskom obchoduje. Upozorňuje tiež na spoločnosti z koncernu, ktoré sú závislé od plynu vo výrobe: napríklad chemička Duslo Šaľa či SKW Piesteritz.
11:45 Medzinárodný menový fond: Ruská invázia a sankcie budú mať vážny dosah na globálnu ekonomiku
Medzinárodný menový fond (MMF) varuje pred veľkým negatívnym dosahom vojny a sankcií na globálnu ekonomiku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
„Situácia síce zostáva vysoko premenlivá a vyhliadky sú mimoriadne neisté, ekonomické následky sú už v tejto chvíli veľmi vážne,“ upozornil MMF.
Ceny potravín a energií v uplynulých dňoch prudko stúpli, čo ešte podporilo aj predtým vysoké inflačné tlaky, ktoré nedokázali centrálne banky a vlády utlmiť.
„Cenové šoky zasiahnu celý svet, predovšetkým chudobné domácnosti, pre ktoré sú potraviny a pohonné látky vyššou časťou výdavkov,“ uviedol MMF. „Ak by konflikt eskaloval, ekonomické škody budú o to viac devastujúce. Sankcie uvalené na Rusko budú mať tiež výrazný vplyv na globálnu ekonomiku a finančné trhy.“
Centrálne banky budú podľa MMF musieť „pozorne monitorovať prenesenie rastúcich medzinárodných cien do domácej inflácie, aby mohli primerane upraviť svoje reakcie.“ Vlády musia nájsť spôsob, ako pomôcť najzraniteľnejším domácnostiam vykompenzovať nárast životných nákladov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
11:30 OSN: Do okolitých krajín už z Ukrajiny ušlo viac ako 1,5 milióna ľudí
Z Ukrajiny za uplynulých 10 dní v dôsledku ruskej invázie do okolitých krajín ušlo viac ako 1,5 milióna ľudí. Ide o najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny, informoval o tom vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
11:15 „Prímerie bola lož, jedna strana nikdy neplánovala prestať strieľať,“ opisuje udalosti z Mariupolu 27-ročný Maxim
„Tak rýchlo, ako som len mohol, som pre mňa a mojich starých rodičov zbalil štyri tašky s teplým oblečením a jedlom, všetku zvyšnú vodu a naložil som si ich do auta.
Hneď, keď som bol pripravený jazdiť, ostreľovanie začalo znova. Počul som výbuchy blízko nás. Všetko som čo najrýchlejšie vyniesol späť hore do bytu. Odtiaľ som videl stúpať dym z mesta a dym stúpajúci z diaľnice do Záporoží, odkiaľ mali ľudia utekať.
Mnoho ľudí prišlo do centra mesta, pretože počuli, že je tam prímerie a autobusy ich odvezú a utečú pred ostreľovaním. Potom sa nemohli dostať späť do svojich úkrytov, keď to začalo znova. Takže sme do bytu zobrali veľa ľudí. Sú hlavne z ľavej strany mesta, vraj je zničené. Všetky domy horia a nikto nevie uhasiť požiare. Na uliciach leží veľa mŕtvych tiel a nikto ich nemôže odniesť
Došla nám voda vo fľašiach a sme pri vode, ktorú som napustil do vane predtým, ako zavreli kohútiky.
Polícia otvorila obchody a povedala ľuďom, aby si všetko zobrali, pretože ľudia tu nemajú čo jesť a piť. Naši susedia si stihli vziať nejaké sladkosti, nejaké ryby a nejaké bublinkové nápoje.
Prímerie bola lož, jedna strana nikdy neplánovala prestať strieľať. Ak povedia, že je ďalšie prímerie, budeme sa musieť pokúsiť odísť, ale nevieme, či to bude skutočné,“ opisuje situáciu 27-ročný IT vývojár Maxim, ktorý sa v Mariupole stará o svojich starých rodičov v ich byte na šiestom poschodí.
Odhaduje sa, že takto je v meste pod silným bombardovaním uväznených okolo 200 000 ľudí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
10:55 Rodičia v Rusku neveria vlastnej dcére v Charkove, že ich bombardujú
Rusko sa odstrihlo od zahraničných médií, dokonca zrušilo na svojom území Facebook a Twitter. Rusi tak vedia o vojne len to, čo im ponúknu štátom ovládané ruské stanice, ktoré samozrejme neukazujú zbombardované mestá a iné tragické následky vojny, dokonca tvrdia, že Ukrajinci ich vojakov vítajú kyticami.
Poburujúci je najnovšie príbeh mladej ženy z Charkova, ktorá má rodičov v Rusku. Keď im volala a opisovala, čo sa deje, nechceli jej uveriť – vlastnej dcére.
„Nechcela som rodičov vystrašiť, ale priamo som im povedala, že tu umierajú civilisti a deti. Ale aj keď sa o mňa boja, stále tvrdia, že to sa stalo zrejme omylom a že ruská armáda by nikdy necielila na civilistov. Že to sú Ukrajinci, ktorí zabíjajú vlastných ľudí,“ opisovala svoj telefonát s rodičmi v Rusku. Jej príbeh zverejnila BBC i viaceré médiá.
10:45 Mariupol sa na obed opäť pokúsi o odsun civilistov z mesta
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol, momentálne obkľúčené ruskými jednotkami, v nedeľu oznámilo, že sa znovu pokúsi o evakuáciu svojho civilného obyvateľstva, keďže predošlý podobný sobotný pokus sa v dôsledku porušenia prímeria nepodaril. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na spravodajstvo agentúry AFP.
„Od 12:00 h (11.00 h SEČ) sa začne evakuácia civilného obyvateľstva,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení. Avizovaný odsun civilistov je umožnený na základe prímeria dohodnutého s vojskami spadajúcimi pod ruské velenie, ktoré Mariupol držia v obkľúčení.
Zástupca mariupolského starostu Serhej Orlov pre rozhlasovú stanicu BBC uviedol, že humanitárne prímerie na evakuáciu civilistov z mesta netrvalo v sobotu viac ako 30 minút. Kým však Ukrajinci tvrdia, že prímerie porušili ruské jednotky, Moskva deklarovala, že „obyvateľstvo týchto miest je nacionalistickými formáciami využívané ako živý štít.“
Prímerie malo v sobotu trvať päť hodín a dohliadať naň mal Červený kríž. Orlov však vyhlásil, že jeho mesto bolo pod „neustálou paľbou“ už krátko po tom, čo prímerie malo začať platiť. Terčom útokov boli školy, škôlky i autobusy, ktoré mali slúžiť na evakuáciu civilistov.
Mariupolský starosta Vadym Bojčenko tvrdí, že jeho mesto čelí „humanitárnej blokáde.“ Ruské jednotky podľa neho prerušili všetkých 15 elektrických vedení do mesta a Mariupol je bez elektriny už päť dní.
10:30 Zostrelený ruský pilot má fotku s Putinom a Assadom
Včera sa Ukrajinci chválili zostrelenou ruskou stíhačkou a zajatým ruským pilotom, ktorého sa na videu pýtajú, či vie, že išiel bombardovať mesto s ľuďmi. Muž má obviazanú hlavu a zakrvavené tričko, tvár mu ale vidno dobre.
Zostrelenie sa pripisuje poštárovi, ktorý sa stal novým hrdinom, túto informáciu však z nášho pohľadu nemožno adekvátne overiť.
Neskôr vyšli na verejnosť zaujímavé fotografie, na ktorých má byť aj čerstvo zostrelený pilot. Na jednej pózuje spoločne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a sýrskym prezidentom Baššárom Assadom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
10:00 Ukrajina je nové Čečensko a Sýria, hovoria Briti
Britskí vojenskí predstavitelia v nedeľu prirovnali taktiky, ktoré využíva Rusko v Ukrajine k tým, ktoré použili v Čečensku a Sýrii, kde bombardovali a ničili mestá po tom, ako ruské sily narazili na nečakaný odpor od obrancov.
Sila ukrajinského odporu podľa britského ministerstva obrany Rusov aj naďalej prekvapuje a reagujú útokmi na obývané oblasti, vrátane miest ako Charkov, Černihiv alebo Mariupoľ.
„Pravdepodobne to predstavuje snahu zlomiť morálku Ukrajincov,“ uviedlo ministerstvo v pravidelnom dennom brífingu. „Rusko použilo podobné taktiky v roku 1999 v Čečensku a v roku 2016 v Sýrii,“ doplnili.
Postup Rusov podľa ministerstva spomalili útoky na jeho zásobovanie, dôsledkom čoho je reálna možnosť, že sa teraz Rusko v snahe znížiť straty pokúša zamaskovať svoje vozidlá s palivom. (SITA)
9:54 Do ukrajinskej armády sa prihlásilo 100 000 Ukrajincov a tisícky cudzincov
V Kyjeve sa zoraďujú davy mužov, aby sa pripojili k ukrajinskej armáde. Nariadenie ukrajinskej vlády zakázalo mužom vo veku od 18 do 60 rokov opustiť krajinu, aby boli k dispozícii na vojenskú službu.
„Vieme, prečo sme tu. Vieme, prečo bránime našu krajinu. A našich chlapcov, ktorí tam v skutočnosti stoja a bojujú proti ruským vojenským silám. Vieme, čo robíme, a preto vyhráme,“ povedal pre britskú Sky News Volodymyr Onysko.
Iní, ako veterán britskej armády Mark Ayres, cestovali na Ukrajinu, aby pomohli. Ayres povedal, že ukrajinský ľud je inšpiratívny a „všetkých to povzbudilo“. „Nemám žiadne ilúzie. Nemám žiadne romantické predstavy o vojne alebo že budem nejaký hrdina alebo niečo zmením. Ale to je to, čo robím,“ povedal Ayres.
Podľa ukrajinských médií sa do armády prihlásilo 100-tisíc Ukrajincov. Po ich boku chcú bojovať ďalšie tisícky dobrovoľníkov zo zahraničia, medzi nimi i približne tritisíc Američanov. (SITA)
9:53 Mesežnikov: Je veľmi nepravdepodobné, že sa Putin zastaví na Ukrajine, ak…
9:36 Slovenskú hranicu už prekročili tisícky ľudí
Hranicu Slovenska a Ukrajiny prekročilo od začiatku ruskej invázie 113 968 osôb. Ako informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová, za posledných 24 hodín policajti na hraničných priechodoch vybavili 12 438 ľudí.
Na hraničnom priechode Ubľa podľa Bárdyovej policajti vybavili 2 713 osôb, pričom aktuálna čakacia lehota je približne deväť hodín. Na priechode Vyšné Nemecké polícia za posledných 24 hodí vybavila 8 523 osôb. Čakacia doba na tomto priechode je približne dve hodiny. Pokiaľ ide o priechod Veľké Slemence, tam policajti vybavili 1 202 osôb. Na tomto hraničnom priechode je podľa polície vybavovací proces plynulý a bez čakania. (SITA)
8:52 Rádio Slobodná Európa v Rusku dočasne končí
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) pozastavuje svoju činnosť v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Vo vyhlásení toto rozhodnutie vysvetlili hroziacim bankrotom svojho ruského subjektu a tiež tlakom na ich redaktorov zo strany polície. Organizácia sa však bude ďalej snažiť informovať svoje ruské publikum s použitím „každej možnej platformy“.
V reakcii na schválenie zákona, na základe ktorého hrozí v Rusku až 15 rokov väzenia za šírenie informácií, ktoré tamojšie úrady označia za nepravdivé, už ohlásili prerušenie činnosti v krajine aj viaceré ďalšie zahraničné médiá, vrátane BBC alebo Bloomberg, nemeckých verejnoprávnych vysielateľov ARD a ZDF či talianskej verejnoprávnej Rai.
RFE/RL, ktoré vysielalo pre ruské publikum od roku 1953, plánuje pokračovať v informovaní o vojne na Ukrajine z územia mimo Ruska. (SITA)
8:45 Kde všade môžeš pomôcť Ukrajine?
8:40 Natália utiekla pred bombami z Kyjeva na západ Ukrajiny
„Ráno okolo 5:10 som sa zobudila na výbuch. Myslela som si, že to sú naše psy a snažila sa opäť zaspať. Potom prišli ďalšie výbuchy. Vstala som a uvidela manžela, ktorý stál pri okne na balkóne. Vtedy som pochopila, že sa asi začala vojna.“
8:00 Čína je proti „prilievaniu oleja do ohňa“
Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol v rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, že Čína je proti akýmkoľvek krokom, ktoré „prilievajú olej do ohňa“ na Ukrajine. Blinken reagoval, že svet sleduje, ktoré národy sa zasadzujú za princípy slobody a suverenity. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí štátnici spolu hovorili telefonicky v sobotu. Wang vyzval, aby sa bezprostredná kríza riešila na rokovaniach, a tiež, aby sa viedli rozhovory o vytvorení vyváženého európskeho bezpečnostného mechanizmu. Wang zdôraznil, že USA a Európa by mali venovať pozornosť negatívnemu vplyvu expanzie NATO na východ na bezpečnosť Ruska.
Podľa amerického ministerstva zahraničia Blinken zdôraznil, že svet v reakcii na ruskú agresiu koná jednotne a uistil, že Moskva zaplatí vysokú cenu. Čína nesúhlasí so sankciami uvalenými na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Tvrdí, že by sa síce mala rešpektovať suverenita a územná celistvosť všetkých národov, no sankcie vytvárajú nové problémy a narúšajú proces politického urovnania. (TASR)
Zdroje: TASR, SITA