Rusko sa rozpadne, predpovedalo cez 70 expertov. Putin má strach z týchto ľudí, tvrdí disident
- Rusko sa rozpadne v nasledujúce dekáde, verí takmer polovica expertov oslovených známym think tankom
- Ruský disident Leonid Gozman tvrdí, že nebezpečenstvo prichádza od ruskej elity
- Rusko sa rozpadne v nasledujúce dekáde, verí takmer polovica expertov oslovených známym think tankom
- Ruský disident Leonid Gozman tvrdí, že nebezpečenstvo prichádza od ruskej elity
O rozpade Ruskej federácie sa hovorí už nejaký čas. Najväčšiu pozornosť vyvolal americký generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý varoval, že sa na rozpad Ruska sa musíme pripraviť, aby nás nezaskočil ako rozpad Sovietskeho zväzu.
Bývalý generál ale nie je sám, ukazuje prieskum medzi expertami a analytikmi oslovenými vplyvným think tankom Atlantic Council. Organizácia oslovila 167 expertov z celého sveta, väčšinu z nich tvoria Američania, nasledujú Európania.
Takmer polovica (46 %) si myslí, že Rusko sa rozpadne do roku 2033 alebo sa z neho stane nefungujúci štát.
Viac ako pätina (21 %) považuje Rusko za najpravdepodobnejšiu krajinu, ktorá sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov stane nefungujúcim štátom, čo je viac ako dvojnásobok percenta pre ďalšiu najčastejšiu voľbu, Afganistan.
Až 40 % respondentov očakáva, že sa Rusko do roku 2033 rozpadne z dôvodu revolúcie, občianskej vojny, politického rozpadu alebo z nejakého iného dôvodu.
Viac veria v rozpad Ruska Európania. 49 % z nich si myslí, že táto udalosť nastane, v porovnaní s 36 % Američanov.
Experti sú ale skeptickí, pokiaľ ide o vieru, že Rusko sa stane demokraciou. Na otázku, ktorá krajina sa stane demokraciou v najbližších 10 rokoch, označilo Rusko len 6 % všetkých expertov. Tí, ktorí veria, že Rusko sa rozpadne, si vyberali túto možnosť častejšie – 10 %.
Putin sa bojí nálady elít, nie obyčajných ľudí
Ruský disident Leonid Gozman na podujatí Atlantic Council uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin si je vedomý nebezpečenstva, ale obavy neprichádzajú od obyčajných ľudí, ale elít.
„Putin nemá problém s obyčajnými Rusmi. Ľudia, ktorí ho podporujú, veria, že nás NATO pod vedením Spojených štátov napadlo a chce nás zničiť. A my sa úspešne bránime,“ uviedol Gozman, ktorý pôsobil ako ruský politik, politológ a publicista. Ešte v roku 2014 vystúpil voči okupácii Ukrajiny Ruskou federáciou.
Koncom augusta bol zadržaný ruskou políciou za dva roky starý status na Facebooku. Písal v ňom, že sovietsky vodca Josif Stalin bol horší než Adolf Hitler a sovietska tajná služba NKVD bola horšia než nemecká SS.
Po tom, čo si Gozman odsedel 15 dní, bol opäť zadržaný pri odchode z väznice. Odsúdili ho na ďalších 15 dní väzenia, a to za článok z roku 2013, v ktorom kritizoval televízny seriál o jednotkách osobitného určenia sovietskej vojenskej kontrarozviedky, známych aj ako SMERŠ. Potom ako sa dostal z väzenia, opustil Rusko.
„Ľudia v Rusku o ničom nerozhodujú. Nie sme demokracia, ale diktatúra. Samozrejme, (Putin) chápe, že v Rusku je skupina ľudí, ktorá ho nemá veľmi rada. Ide o vzdelaných alebo mladých ľudí z veľkých miest, ktorí ale nemajú kapacitu zorganizovať revolúciu alebo protest, ktorý by bol dôležitý pre zmenu režimu,“ vysvetlil disident.
Čoho sa naozaj Putin bojí, sú elity, ktoré v Rusku neraz stáli za pučmi alebo šachovaním na cárskom dvore.
„Čo je však dôležité, je nálada elít, špeciálne prvých desaťtisíc. Oni sú z neho sklamaní. Nie preto, že ich zatiahol do zločinu, bude to znieť cynicky, ale preto, lebo prehráva,“ uviedol Gozman.
Ruský prezident buduje paralelný štát po ceste Ivana Hrozného, tvrdí Gozman
Putin sa preto snaží obrátiť verejnú mienku a prezentuje každý úspech na bojisku, aj ten čiastočný. Ruský politik varuje, že ak by Putin vojnu na Ukrajine vyhral, stal by sa ešte nebezpečnejším a upevnil by svoju pozíciu medzi elitami. Nateraz ale buduje paralelný štát a obklopuje sa postavami, ktoré nemajú oficiálne funkcie a prichádzajú do sporu s oficiálnymi predstaviteľmi vlády.
„Putin chápe nebezpečenstvo od elít, preto buduje paralelný štát po ceste Ivana Hrozného – takzvanú Opričninu (systém, ktorý mal plniť funkciu osobných strážcov cára, neskôr ale slúžil na prenasledovanie, vraždenie elít a nepriateľov pozn. red.). V nej Ramzan Kadyrov (vodca Čečenska) a Jevgenij Prigožin (vodca Wagnerovej skupiny) žijú podľa odlišných zákonov a v odlišnom štáte. Toto je Putinov odkaz pre jeho blízkych spoločníkov: ,Pozrite chalani, mám týchto ohavných ľudí pri sebe, buďte opatrní’,“ vysvetľuje Gozman.
Ak by aj napriek Putinovej opatrnosti došlo k jeho odstráneniu, disident neverí, že pôjde o revolúciu a ani o slobodné voľby.
„Mohol by to byť puč. To by bol jediný dobrý scenár. Kto príde ďalší, na tom nezáleží. Pretože tento človek, alebo skupina ľudí, bude mať ako hlavný cieľ hľadať ospravedlnenie pre seba. Nezáleží im na Ukrajine, nezáleží im na Rusku, záleží im jedine na sebe a ich miliardách, ktoré nakradli počas Putinovej kariéry,“ predpovedá politológ.
Hrozba jadrových zbraní sa preceňuje, tvrdí ruský disent
U mnohých vyvoláva obavy možnosť, že prehra Ruska by mohla vyústiť do použitia jadrových zbraní.
14 % percent expertov oslovených Atlantic Council verí, že Rusko pravdepodobne použije jadrovú zbraň v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Spomedzi tých, ktorí očakávajú, že krajina v nadchádzajúcom desaťročí zažije rozpad, 22 % verí, že Rusko použije jadrové zbrane.
„Možnosť, že Putin použije jadrové zbrane, sa trochu preceňuje. Samozrejme, že nie je nulová, ale nie je taká vysoká, ako sa zdá. Pretože ak bude prehrávať, jeho vlastní spoločníci mu to nedovolia urobiť, pretože nechcú zomrieť spolu s ním. Podporujú ho, pokiaľ vyhráva, ale nebudú ho podporovať, keď bude loser,“ verí Gozman.
Ruský disident tvrdí, že Putinovo víťazstvo by viedlo k veľkým hrozbám. Rovnako ako Hitlerovi nestačili Sudety a Rakúsko, Putin sa nezastaví s Ukrajinou. Jeho cieľom nie je len Ukrajina, ale všetky krajiny, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Navyše chce oslabiť Západ a zmeniť rovnováhu moci vo svete.
„Putin je existenčná hrozba pre Západnú civilizáciu, nemôžeme ho zastaviť, len poraziť,“ dodal.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Atlantic Council, TASR