Rusko sa vyhráža Slovensku: „Budeme to považovať za zapojenie sa do vojny. Podnikneme kroky“

Len prednedávnom ruský prezident Vladimir Putin chválil slovenského premiéra Roberta Fica, no teraz sa predstavitelia Ruskej federácie znova vyhrážajú našej krajine.

Dôvodom sú konšpiračné teórie hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej. Hovorkyňa nepodložene tvrdí, že stíhačky F-16, ktoré by mala Ukrajina dostať budúci rok, môžu vzlietať z krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Podľa Zacharovovej by mali stíhačky štartovať z krajín, ktoré susedia s Ukrajinou, vrátane Slovenska.

„Vzhľadom na zničenie významnej časti infraštruktúry letísk na území Ukrajiny existuje vysoká pravdepodobnosť, že lietadlá F-16 odovzdané ukrajinským ozbrojeným silám členskými štátmi NATO budú prevádzkovať lety z leteckých základní v Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku,“ uviedla nedávno hovorkyňa, ktorá je známa svojimi vyhrážkami smerom k európskym krajinám.

Netrvalo dlho a na Zacharovovej slová nadviazal aj vysokopostavený ruský diplomat Konstantin Gavrilov na plenárnom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni.

 „Použitie taktických stíhačiek F-16 na území vyššie uvedených štátov bude Moskva považovať za účasť týchto krajín na konflikte na Ukrajine a prinúti Rusko podniknúť príslušné kroky,“ uviedol diplomat.

Jeho stanovisko neskôr zverejnilo ruské veľvyslanectvo v Rumunsku.

Unikli tajné plány Rusov: Stanovili termín, dokedy chcú zabrať viac územia na Ukrajine, bez pomoci Kyjev padne

Konšpirácie Zacharovovej sú nepravdepodobné, Slovensku chýba infraštruktúra

Chýbajúca infraštruktúra pre stíhačky F-16 na Ukrajine, bola jeden z argumentov, prečo rozhodnutie darovať Kyjevu stíhačky prišlo pomerne neskoro. Moderné západné stíhačky potrebujú náročnejšiu infraštruktúru ako staršie lietadlá, s ktorými Kyjev doteraz lietal. Hlavolamom pre ukrajinské vzdušné sily tiež bude, ako tieto stíhačky skryť, aby sa nestali ľahkým cieľom pre ruské riadené strely s dlhým doletom.

Je však nepravdepodobné, že by stíhačky štartovali a boli umiestnené na letiskách krajín NATO. Žiadna krajina by zrejme neriskovala priame zapojenie do konfliktu, alebo fakt, že by sa mohla stať terčom ruských útokov.

Navyše, na Slovensku je toto riešenie zrejme aj technicky nemožné. Zatiaľ nemáme vytvorené ani podmienky pre vlastné lietadlá F-16, ktoré máme dostať budúci rok. Letisko v Sliači sa nestihlo zrekonštruovať, a tak sa uvažuje, že stíhačky budú dočasne umiestnené na letisko Kuchyňa. Tam by mali dokázať krátkodobo fungovať.

zdroj: U.S. Air National Guard/Class Tylon Chapma

Ukončenie celkovej obnovy letiska Sliač sa plánuje koncom roka 2025, pričom prvé tri stíhačky majú dodať v prvom štvrťroku 2024 a ostatných 11 v druhom štvrťroku 2025. Pre TASR to potvrdil komunikačný odbor MO SR.

„Dočasné umiestnenie stíhacích lietadiel F-16 Block 70 na letisku Kuchyňa patrí k jednej zo zvažovaných alternatív,“ skonštatoval rezort. Oneskorenie rekonštrukcie Sliač zdôvodňuje nedostatočným zvládnutím procesných a legislatívnych krokov spojených s prípravou infraštruktúry letiska Sliač zo strany vedenia ministerstva obrany v danom čase.

Rekonštrukciu letiska Sliač odsúhlasila vláda ešte v roku 2019 za ministra Petra Gajdoša (SNS). Náklady pôvodne odhadovali na 55 miliónov eur.

Gajdošov nástupca Jaroslav Naď (vtedy OĽANO) po nástupe do funkcie upozornil, že výdavky budú vyššie. V apríli 2023 priblížil, že obnova letiska sa realizuje v rámci 33 projektov v celkovej hodnote asi 200 miliónov eur. Pripustil, že nie všetky budú dokončené v čase dodania stíhačiek a jednou z alternatív je využitie letiska Kuchyňa. Svojich predchodcov kritizoval za nepripravenosť projektu.

Okrem Slovenska, Poľska a Rumunska sa Rusko vyhráža aj Fínsku. Hrozby severskej krajine adresoval ruský prezident Vladimir Putin. Podľa expertov značia Putinove výroky budúcu hrozbu vojny Ruska a NATO.

Viac si prečítaš na nasledujúcej strane.

Putin sa pripravuje na „potenciálnu rozsiahlu budúcu vojnu proti NATO,“ uviedol v súvislosti s Putinovým nedeľňajším interview pre ruskú štátnu televíznu Rossija 1 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

Snažil sa rozptýliť obavy, no urobil opak 

Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.

Podľa ISW sa Putin v rámci interview usilovať poprieť reálnosť varovania amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko v prípade svojho víťazstva vo vojne na Ukrajine napadne niektorý z členských štátov NATO.

Svoje vyjadrenia Putin doplnil obvinením, že krajiny NATO vyvolali konflikt medzi Ruskom a Fínskom a „zatiahli“ Fínsko do Aliancie, cituje Sky News.

„Putin uviedol, že s Fínskom ,budú problémy‘ a pristúpenie Fínska do NATO podnietilo ruských predstaviteľov, aby začali formovať Leningradský vojenský okruh a sústreďovať vojenské jednotky na severozápade Ruska,“ uvádza ISW.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Rusko sa pripravuje na potencionálnu vojnu s NATO, tvrdia experti 

Inštitút ďalej vysvetľuje, že Rusko v súčasnosti prerozdeľuje Západný vojenský okruh, pričom znovuvytvára Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Tento krok je súčasťou dlhodobého reštrukturalizačného a expanzívneho úsilia, ktorého cieľom je „pripraviť Rusko na potenciálnu budúcu rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO“, upozorňuje inštitút.

Západný vojenský okruh je zodpovedný za ochranu oblastí Ruska ležiacich pri hraniciach s členskými štátmi NATO Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom, ale veľká časť jeho síl sa zapojila do bojov na Ukrajine, kde utrpela značné straty.

Obnova Leningradského a Moskovského vojenského okruhu má podľa inštitútu pravdepodobne vyvážiť operačné požiadavky spojené s vojnou na Ukrajine so zaisťovaním pozícií pozdĺž ruských hraníc s NATO.

Putin sa cíti ako víťaz na Ukrajine, čoskoro to môže byť realita, šokuje uznávaná expertka

Putinovo zdôvodnenie vytvorenia leningradského okruhu, ktorý bude zodpovedný za oblasť hraničiacu s Fínskom, Švédskom a Arktídou, naznačuje, že tento krok vníma ako vojenskú odpoveď na problémy vyvolané už zrealizovaným, alebo budúcim členstvom škandinávskych krajín v Aliancii, uzatvára ISW.

Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári podniklo inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k Aliancii oficiálne pripojilo v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie