Rusko sa zmieta v ekonomickej búrke, no Putin zvyšuje mzdy či dôchodky

Známy miliardár George Soros v utorok povedal, že by mohla byť ruská invázia na Ukrajinu začiatkom tretej svetovej vojny. Najlepší spôsob, ako môže Západ udržať slobodnú civilizáciu, je porážka síl ruského prezidenta Vladimira Putina, podotkol.

„Invázia by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny a naša civilizácia ju nemusí prežiť,“ povedal Soros. „Prímerie je nedosiahnuteľné, pretože mu nie je možné veriť,“ povedal. „Čím slabším sa Putin stáva, tým je viac nepredvídateľný,“ dodal.

Podľa ukrajinských úradov bolo za tri mesiace od začiatku ruskej invázie nahlásených približne 20.000 prípadov podozrení z vojnových zločinov. Len policajní vyšetrovatelia evidujú 13.500 takýchto prípadov. V utorok v televízii to povedal ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

Toto sledovanie online sme ukončili.

22:00 Rusko zvýši minimálnu mzdu, dôchodky a žoldy, nariadil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu oznámil desaťpercentné zvýšenie minimálnej mzdy a penzií v nasledujúcich týždňoch. Tento krok prichádza v čase, keď ruská ekonomika čelí nebývalej vlne medzinárodných sankcií, vyvolaných inváziou Ruska na Ukrajine. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AP.

Putin na zasadnutí vlády povedal, že minimálne životné náklady stúpnu od 1. júna o desať percent a minimálna mzda a štátne dôchodky sa zvýšia o desať percent od 1. júla. Tento nárast bude znamenať, že minimálna mzda sa zvýši na približne 240 eur mesačne a priemerný dôchodok na vyše 300 eur, ako napísala ruská tlačová agentúra Interfax.

„Našou kľúčovou a nemennou prioritou je zvýšiť blaho a kvalitu života občanov,“ uviedol Putin na zasadnutí.

Prezident poveril predstaviteľov vlády aj úlohou, aby zvýšili žold ruským vojakom slúžiacim v zahraničí. Príkaz vydal v čase, keď vojna Ruska na Ukrajine, Kremľom nazývaná „špeciálna vojenská operácia“, vstupuje do štvrtého mesiaca. (TASR)

20:58 Kuleba: NATO nerobí nič pre to, aby zastavilo Rusko

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba obvinil v stredu Severoatlantickú alianciu z toho, že „nerobí doslova nič“ vo svetle ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Zároveň však vyzdvihol „revolučné“ rozhodnutie Európskej únie podporiť Kyjev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„NATO je ako aliancia a ako inštitúcia úplne vedľajšia a nerobí doslova nič. Je mi ľúto, že to hovorím,“ vyhlásil Kuleba na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Zároveň však vyzdvihol Brusel za jeho „revolučné a prevratné rozhodnutia“, ktoré podľa Kulebu ani samotný Brusel neočakával, že príjme.

Kuleba tiež uviedol, že po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, verejnosť predpokladala, že Ukrajine na pomoc príde NATO a nie Európska únia.

„Na začiatku vojny prevládala verejná mienka, že NATO je mocná sila a EÚ je schopná iba vyjadriť rôzne stupne znepokojenia. No vojna je vždy testom, ktorý strháva masky,“ pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Agentúra AFP však upozorňuje, že Kuleba svoje vyjadrenie objasnil a dodal, že niektorí spojenci NATO pomáhajú Ukrajine.

Kyjev sa pritom dlhodobo sťažuje na nejasné vyjadrenia NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do tejto vojenskej aliancie. Proti tomuto kroku pritom ostro protestovalo Rusko, pripomína AFP.

Európska únia v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu zaviedla proti Rusku niekoľko balíkov sankcií, pričom v súčasnosti sa snaží dosiahnuť dohodu aj v súvislosti s embargom na ruskú ropu. (TASR)

20:03 Ruské bombardovanie zabilo dvoch ľudí v Charkivskej oblasti

Dvoch ľudí zabilo ruské bombardovanie mesta Balakleja na východe Ukrajiny neďaleko Charkiva. Uviedli to regionálni predstavitelia. Natalia Popova, poradkyňa šéfa Regionálnej rady Charkivskej oblasti, povedala, že pri stredajšom bombardovaní ďalší siedmi ľudia utrpeli zranenia. Je medzi nimi jedno dieťa, ktoré je v kritickom stave. Mesto Balakleja sa nachádza severozápadne od Izjumu, ktorý okupujú ruské sily a stal sa ich platformou pre útoky smerom na juh do Doneckého regiónu. Informuje o tom spravodajský portál cnn.com. (SITA)

19:21 Zacharovová: Taliansky mierový plán pre Ukrajinu je „odtrhnutý od reality“

Mierový plán pre Ukrajinu, ktorý vypracovalo Taliansko, je odtrhnutý od reality, vyhlásila v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Nemôžete na jednej strane dodávať Ukrajine zbrane a na druhej strane predložiť plán pre mierové vyriešenie situácie,“ uviedla Zacharovová na tlačovej konferencii.

Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio minulý týždeň načrtol obsah spomínaného mierového plánu a zároveň uviedol, že ho predložil generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniovi Guterresovi počas návštevy New Yorku.

Mierový plán podľa Di Maia vyzýva na zastavenie paľby v oblastiach, kde sa bojuje, aby bolo možné evakuovať civilistov cez tzv. humanitárne koridory. Žiada tiež o vytvorenie podmienok potrebných na prímerie na celom území Ukrajiny, ktoré by viedlo k „dlhotrvajúcemu mieru“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Kremľu nebola táto iniciatíva ešte predložená, avšak dúfa, že sa k nemu čoskoro dostane prostredníctvom diplomatických kanálov.

„Ak si myslia, že Ruská federácia sa chopí akéhokoľvek plánu Západu, tak veľa nepochopili,“ dodala Zacharovová.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie okrem toho v stredu na tlačovej konferencii informovala, že Moskva pripravuje opatrenia zamerané proti anglickojazyčným médiám pôsobiacim v Rusku. Podľa Zacharovovej ide o reakciu na „nepriateľské kroky“, ktoré podnikli zahraničné vlády proti ruským médiám. (TASR)

18:39 Rusko vzalo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z krížnika Moskva, tvrdí ukrajinská rozviedka

Rusko pozbieralo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z potopeného krížnika Moskva. Referuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinských spravodajských služieb Vadyma Skibického.

Ten tvrdí, že ruská operácia na krížniku Moskva, ktorý po potopení odtiahli do Sevastopoľa na Kryme, trvala najmenej dva týždne. „Zapojilo sa do toho päť až sedem lodí, ktoré odniesli telá, vzali všetko vybavenie a vyčistili krížnik,“ poznamenal Skibickyj.

Potopenie krížnika Moskva je jednou z doterajších významných udalostí vojny na Ukrajine. Loď sa potopila v polovici po výbuchu a požiari, ktorý podľa Kyjiva spôsobil ich zásah raketami. Rusko zase tvrdí, že na lodi vybuchla munícia. (SITA)

18:00 Kuleba: Potrebujeme raketomety a to ASAP

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vo švajčiarskom Davose uviedol, že potreby jeho krajiny sa dajú zhrnúť do dvoch anglických skratiek MLRS a ASAP, znamenajúcich salvové raketomety a ich čo najskoršie doručenie. Informuje o tom agentúra AP.

Kuleba ďalej povedal, že situácia v Donbase na východe Ukrajiny je momentálne „mimoriadne zlá“. Dodanie zmienených raketových systémov by podľa jeho slov mohlo ukrajinským vojakom pomôcť pri pokusoch o opätovné získanie kontroly nad mestami, ako napríklad juhoukrajinským Chersonom, ktoré ovláda Rusko.

Kuleba, ktorý je v Davose na zasadnutí Svetového ekonomického fóra, uviedol, že tam absolvoval už približne desiatku bilaterálnych stretnutí s lídrami krajín, ktoré majú takéto raketové systémy. „Reakcia, s ktorou sa stretávam je… Už vám ich dali Američania?“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. „Takže toto je bremeno toho, byť lídrom. Všetci sa na vás pozerajú. Washington teda musí dodržať svoj sľub a čo najskôr nám poskytnúť salvové raketomety. Ostatní ho potom budú nasledovať,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie.

Ak Ukrajine nebudú takéto raketové systémy doručené čo najskôr, situácia v Donbase sa podľa jeho slov bude ešte viac zhoršovať. „Každý deň, ktorý niekto len tak presedí vo Washingtone, Berlíne, Paríži a ďalších hlavných mestách uvažovaním o tom, či by mal alebo nemal niečo urobiť, nás stojí životy a územie,“ dodal Kuleba. (TASR)

17:27 Poliaci vnímajú vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre bezpečnosť Poľska, ukázal prieskum

Približne 73 percent Poliakov je presvedčených, že vojna Ruska na Ukrajine predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Poľska. Ukázal to prieskum Centra pre výskum verejnej mienky (CBOS), ktoré zverejnilo výsledky v stredu. Správu priniesla tlačová agentúra PAP.

Z týchto ľudí 29 percent uviedlo, že vojna je určite hrozbou, a 44 percent odpovedalo, že je pravdepodobne hrozbou. Okolo 18 percent respondentov povedalo, že vojna pravdepodobne nie je pre Poľsko hrozbou, a tri percentá opýtaných sú presvedčené, že vôbec nie je hrozbou. Šesť percent opýtaných nemalo na túto záležitosť názor.

Podobný prieskum uskutočnený koncom februára a začiatkom marca, čoskoro po napadnutí Ukrajiny Ruskom, však ukázal, že až 85 percent opýtaných vníma inváziu Kremľa ako nebezpečnú pre Poľsko. O mesiac neskôr tento údaj klesol na 79 percent.

Spomínaný nový prieskum urobilo CBOS na vzorke 1087 Poliakov v období 2. – 12. mája 2022. (TASR)

17:05 Putin navštívil vojakov zranených počas vojny na Ukrajine. Po prvý raz od začiatku „špeciálnej operácie“

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu navštívil jednu z moskovských vojenských nemocníc a stretol sa s vojakmi, ktorí boli zranení počas bojov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na videozáznam odvysielaný v ruskej štátnej televízii.

„Prezident neustále kontroluje podmienky zaobchádzania s tými, ktorí boli zranení počas špeciálnej vojenskej operácie. V stredu sa mohol ísť na tieto podmienky pozrieť osobne,“ povedal o návšteve zdravotníckeho zariadenia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Všetci účastníci špeciálnej vojenskej operácie na ochranu Donbasu sú hrdinovia a malo by sa s nimi ako s hrdinami zaobchádzať,“ uviedol Putin.

Podľa televízie Rossija-24 Putin navštívil ranených v Ústrednej vojenskej nemocnici P. V. Mandryka v Moskve. Agentúra DPA pripomenula, že šéf Kremľa v sprievode ruského ministra obrany Sergeja Šojgua navštívil zranených vojakov po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára.

Ruský silový rezort bilanciu obetí naposledy zverejnil koncom marca. Vtedy priznal, že na Ukrajine prišlo o život 1351 ruských vojakov. Podľa Kyjeva je však toto číslo omnoho vyššie. Ukrajinská armáda hovorí, že o život prišlo zhruba 30.000 vojakov z Ruska. Tieto údaje však nebolo možné nezávisle overiť. (TASR)

16:30 Poľský arcibiskup navštívil Buču: „Ľudstvo sa z vojen nepoučilo“

Najvyšší predstaviteľ poľskej katolíckej cirkvi arcibiskup Stanislaw Gadecki v stredu vyhlásil, že jeho nedávna návšteva na miestach masového vraždenia na Ukrajine ho doviedla k záveru, že ľudia sa nepoučili z predchádzajúcich krvavých vojen, ale iba zlepšili svoje metódy zabíjania. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Arcibiskup Gadecki, predseda Konferencie biskupov Poľska, povedal, že keď sa minulý týždeň modlil nad hromadnými hrobmi nájdenými po stiahnutí ruských vojakov z ukrajinského mesta Buča, napadla mu „smutná myšlienka, že ľudská civilizácia nerobí v kľúčových záležitostiach žiadny skutočný pokrok“.

„Za posledné desaťročia sme už počuli toľko vyhlásení a zaprisahávaní, že takéto zločiny sa vzhľadom na súčasnú úroveň civilizácie už nemôžu stať, ale ukázalo sa, že vraždenie ľudí je teraz možné práve tak ako predtým,“ povedal Gadecki pre poľskú katolícku tlačovú agentúru KAI v rozhovore, zverejnenom tento týždeň.

„Nevidíme žiaden pokrok ľudskosti vo svete, iba technický pokrok, ktorý umožňuje vraždenie ľudí vo väčšom meradle,“ uviedol arcibiskup Gadecki. (TASR)

15:47 Bielorusko dodáva zbrane Rusku, potvrdil premiér Golovčenko

Bieloruský premiér Roman Golovčenko potvrdil, že jeho krajina dodáva zbrane Rusku. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Golovčenko povedal, že po bieloruských zbraniach je dopyt nielen doma, ale aj v Rusku, pričom obe krajiny vytvorili spoločný systém, aby dokázali fungovať pod vplyvom západných sankcií, ktoré komplikujú predaj zbraní.

„Obmedzenia týkajúce sa dovozu sú veľmi veľké. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme používali západné komponenty,“ povedal Golovčenko. Dodal, že Bielorusko nečelí sankciám prvý rok, a preto krajina posilnila väzby s ruskými výrobcami.

15:04 Ruský parlament schválil zrušenie vekového limitu pre vstup do armády

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, zahlasovali v stredu v troch čítaniach za nový zákon, ktorý zruší hornú vekovú hranicu pre profesionálnych vojakov v armáde. TASR prevzala správu z agentúry AP. Podľa ruského zákona sa môžu v súčasnosti na vojenskú službu v Rusku dobrovoľne prihlásiť ruskí občania vo veku 18 až 40 rokov a cudzinci vo veku 18 až 30 rokov.

Predseda obranného výboru ruského parlamentu Andrej Kartapolov uviedol, že toto opatrenie uľahčí najať špecializovaných vojakov. „Pre používanie veľmi presných zbraní a obsluhovanie zbraní a vojenskej techniky sú potrební špecialisti na vysoko profesionálnej úrovni. Prax nám ukazuje, že nimi sa ľudia stanú vo veku 40 – 45 rokov,“ vysvetľuje sa v návrhu zákona.

Z návrhu zverejneného na webstránke parlamentu vyplýva, že starší vojaci by mohli obsluhovať presne navádzané zbrane alebo zastávať ženijné či medicínske funkcie. AP pripomína, že ruskí predstavitelia tvrdia, že do bojov na Ukrajine posielajú len dobrovoľných profesionálnych vojakov.

Moskva však priznala, že v začiatkoch invázie boli omylom nasadení aj branci. V dôsledku veľkých strát ruskej armády na Ukrajine západní vojenskí analytici usudzujú, že Rusko nevyhnutne potrebuje zmobilizovať viac vojakov. 

14:20 RUSKO: Zmierňujú pravidlá pre získanie občianstva pre obyvateľov južnej Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin vydal nariadenie na zjednodušenie udeľovania ruského občianstva obyvateľom Zaporižžskej a Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Cherson je prvé a jediné veľké ukrajinské mesto, ktoré okupuje Rusko. Zaporižžia je stále pod kontrolou Ukrajiny, ale mnohé okolité oblasti okupujú Rusi.

zdroj: TASR/AP/ Alexander Nemenov

12:48 EK navrhla konfiškáciu majetku sankcionovaných ruských oligarchov

Európska komisia v stredu predstavila nové pravidlá, ktoré by ruským oligarchom sťažili vyhýbanie sa sankciám. Otvorili by tiež cestu ku konfiškácii ich finančných aktív, ktoré by mohli byť následne použité na obnovu Ukrajiny. TASR o tom informovala na základe informácie od agentúry AFP.

12:10 Zelenskyj kritizoval nejednotný postoj Západu voči Ukrajine, spomenul Maďarsko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že krajiny Západu nie sú jednotné, čo sa týka rozsahu podpory pre Ukrajinu. Konkrétne v tejto súvislosti spomenul Maďarsko, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj uviedol, že je vďačný za podporu od amerického prezidenta Joea Bidena; nedostatočné odhodlanie k pomoci Ukrajine je však podľa vlastných slov evidentné v rámci Európy. Ako konkrétny príklad menoval Maďarsko, ktoré nesúhlasí napríklad so zavedením embarga EÚ na ruskú ropu.

„Maďarsko nemá jednotný postoj s ostatnými krajinami EÚ,“ povedal Zelenskyj počas panelovej diskusie na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. „Sme na európskom kontinente a potrebujeme podporu zjednotenej Európy,“ apeloval ukrajinský líder.

Táto jednota by sa mala týkať aj dodávok zbraní Kyjevu a Západ podľa jeho slov v tejto otázke jednotný nie je. „Našou obrovskou výhodou voči Rusku by bolo, ak by sme boli (my v Európe) skutočne zjednotení,“ zdôraznil.

Zelenskyj tiež poukázal na nedostatočný konsenzus, čo sa týka žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie. S týmto bezprecedentným krokom oboch severských krajín totiž nesúhlasí Turecko.

12:03 ZELENSKYJ: S Putinom môžem hovoriť, keď vystúpi zo svojej bubliny alternatívnej reality

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že s Vladimirom Putinom môže rokovať, až keď sa ruský prezident vráti do „skutočného sveta“. Referuje o tom spravodajský web CNN. „Keď bude prezident pripravený opustiť svoju bublinu tejto alternatívnej reality, vrátiť sa do skutočného sveta a porozprávať sa s nami, uvedomí si, že bolo zabitých mnoho ľudí vrátane civilistov, možno potom pochopí, že by sme mali začať hovoriť o konci tejto vojny, ktorú rozpútal a ktorú vedie jeho krajina proti nám,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Nebolo to prvý raz, čo niektorý zo svetových lídrov obvinil Putina, že je mimo reality, čo sa týka jeho motívov pre vojnu na Ukrajine. Putin tvrdí, že cieľom invázie Kremľa je chrániť rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine pred genocídou a „neonacistami“. Tieto tvrdenia však dosiaľ nepodložil žiadnym konkrétnym dôkazom. Americká rozviedka ešte v marci vyhlásila, že Putinovi poradcovia ho riadne neinformovali o vývoji vojny vrátane neúspechov Ruska na bojisku v počiatočných fázach konfliktu.

11:35 Rusko je pripravené vytvoriť koridory pre lode prevážajúce potraviny z Ukrajiny

Rusko je pripravené vytvoriť humanitárne koridory pre plavidlá prevážajúce potraviny, aby mohli opustiť Ukrajinu. Moskva však na odvrátenie potravinovej krízy požaduje zrušenie medzinárodných sankcií uvalených na Rusko za vojenskú inváziu na Ukrajinu. V stredu to oznámil námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko, píše agentúra Reuters citujúc ruský Interfax.

„Vyriešenie potravinovej krízy vyžaduje komplexný prístup vrátane odstránenia sankcií uvalených na ruský vývoz a na obchodné transakcie,“ uviedol Rudenko. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej vojenskej invázie zastavil.

Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín určených najmä pre severnú Afriku a Áziu – z nich veľkú časť v prístave v Odese. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz ukrajinských obilnín.

zdroj: Unsplash/Polina Rytova

11:20 Rakety zasiahli mesto Zaporižžia

Dve oblasti v juhoukrajinskom meste Zaporižžia v stredu ráno zasiahli ruské rakety. Jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia, informujú ukrajinské úrady. Pri útoku, ktorý je vnímaný ako prvý svojho druhu na mesto, leteli na mesto krátko po 5:00 miestneho času štyri rakety. Jednu zachytil systém protivzdušnej obrany.

Regionálna administratíva uviedla, že pri útoku bolo poškodené nákupné centrum a najmenej 62 domov. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Väčšina ruskej ofenzívy sa sústreďuje na východnú Ukrajinu. Ruské sily majú pod kontrolou časť Zaporižžskej oblasti vrátane jadrovej elektrárne, ktorá leží na južnom brehu rieky Dneper. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Rusko zoskupilo tri svoje práporové taktické skupiny vo Vasylivke zhruba 50 kilometrov južne od Zaporižžia, ale zatiaľ nie je jasné, či plánujú na mesto spustiť ofenzívu.

10:08 Rusko zrejme smeruje do platobnej neschopnosti

Rusko zrejme smeruje do platobnej neschopnosti. USA totiž zakázali, aby Moskva hradila splátky dlhopisov cez americké banky, čo výrazne zvýšilo riziko jej defaultu.

Americké ministerstvo financií nepredĺžilo výnimku, ktorá umožňovala Rusku uhrádzať splátky štátnych dlhopisov americkým investorom. Výnimka prestala platiť od stredy rána 6.01 h SELČ.

To znamená, že banky a jednotlivci v USA už nemôžu prijať splátky dlhopisov od ruskej vlády. Moskve sa doteraz vďaka spomínanej výnimke darilo plniť svoje záväzky aj napriek západným sankciám, ktoré zakazujú transakcie s ruským ministerstvom financií, centrálnou bankou alebo ruským štátnym investičným fondom.

Výnimka umožňovala, aby ruská centrálna banka uhrádzala splátky majiteľom ruských dlhopisov cez americké a medzinárodné banky. Podľa banky JPMorgan Chase má Rusko 23. a 24. júna uhradiť splátky v celkovej výške takmer 400 miliónov USD (373,13 milióna eur) z dlhopisov denominovaných v dolároch.

Stratég firmy BlueBay Asset Management Timothy Ash uviedol pre CNBC, že Úrad pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií (OFAC), ktoré uplatňuje ekonomické a obchodné sankcie, môže kedykoľvek zabrániť západným finančným inštitútom, aby spracovali ruské splátky dlhopisov. „OFAC môže kedykoľvek dotlačiť Rusko do platobnej neschopnosti,“ uviedol Ash.

Zatiaľ nie je jasné, či to bude stačiť na to, aby sa Moskva dostala do defaultu. Rusko totiž zrejme bude schopné naďalej uhrádzať splátky majiteľom dlhopisov mimo USA. A keďže väčšina z nich je v Európe, podľa jednej z najväčších moskovských brokerských spoločností ITI Capital sa ich nenájde dostatok na vyhlásenie platobnej neschopnosti. Tradične je tento prah stanovený na úrovni 25 % z nesplatených dlhopisov.

Rusko má v piatok (27. 5.) uhradiť splátky vo výške 100 miliónov USD zo zahraničných dlhopisov. Moskva si bola vedomá, že sa zrejme skončí spomínaná výnimka, preto začala s prevodom peňazí už minulý týždeň.

8:30 Zelenskyj: Ukrajina potrebuje ešte viac ťažkých zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že Moskva sa snaží zničiť priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny, kde aktuálne prebiehajú intenzívne boje. TASR tieto informácie prevzala z denníka The Guardian a agentúry AP.

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore zopakoval, že „situácia v Donbase je mimoriadne zložitá“ s tým, že všetka zostávajúca sila ruskej armády je teraz sústredená na tento región. Skutočnosť, že Ukrajina dokáže už tri mesiace odolávať ruskej vojenskej agresii, je podľa jeho slov prekvapením a zdrojom inšpirácie pre celý svet.

Zelenskyj zároveň povedal, že dodávanie ťažkých zbraní na Ukrajinu je najlepšia investícia na udržanie stability vo svete a „zabránenie mnohým vážnym krízam, ktoré Rusko stále plánuje alebo už vyprovokovalo“.

Zelenskyj zároveň požiadal Západ o ďalšie ťažké zbrane vrátane tankov. Okrem toho sa vysmial utorkovému vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby poskytlo obyvateľom obkľúčených miest čas na evakuáciu. Spomalenie ruského postupu je podľa Zelenského dôsledkom toho, že ukrajinskí obrancovia kladú Rusom veľmi tvrdý odpor.

zdroj: TASR/AP/Ukrainian Presidential Press Office

7:55 Ruský parlament predbežne schválil návrh zákona o manažmente zahraničných spoločností

Ruský parlament v utorok predbežne schválil návrh zákona, ktorý umožní vláde menovať nový manažment zahraničných firiem, ktoré sa stiahli z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Zákon by podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry Tass previedol kontrolu nad spoločnosťami, ktoré opustili Rusko nie z ekonomických dôvodov, ale z dôvodu protiruských nálad v Európe a USA.

Zahraniční majitelia budú môcť obnoviť svoje operácie v Rusku alebo predať ich podiely, uvádza tiež agentúra. V Rusku zastavilo svoje operácie mnoho zahraničných spoločností, niektoré aj napriek veľkým investíciám odišli úplne. Štátna duma, dolná komora parlamentu, v utorok schválila návrh v prvom z troch čítaní. Po konečnom schválení sa mu bude venovať horná komora a aby vstúpil do platnosti, musí ho podpísať ešte prezident Vladimir Putin.

6:55 V Mariupoli zomrelo najmenej 22-tisíc obyvateľov, tvrdí poradca starostu

Počas trojmesačného ruského útoku na ukrajinské mesto Mariupoľ zomrelo pravdepodobne najmenej 22-tisíc jeho obyvateľov. Poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko uviedol, že tento počet sa zakladá na mnohých kontaktoch, ktoré s ďalšími predstaviteľmi radnice majú s funkcionármi, ktorí v meste uviazli. Podľa neho by však skutočný počet mohol byť oveľa vyšší. Tieto informácie sa nedali nezávisle overiť, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

zdroj: TASR/AP Photo/Alexei Alexandrov