Potopenie ruského krížnika Moskva zasiahlo do vývoja invázie. Ukrajina už včera vyhlásila, že za útok na loď čakajú odplatu. Rusko vyhlásilo, že odplatou bude obnovenie raketových útokov na Kyiv. V noci podľa správ z Ukrajiny niektoré z útokov už začali.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Rusko by mohlo zo zúfalstva použiť jadrové zbrane, keďže jeho vojenská invázia na Ukrajinu zlyháva.  Volodymyr Zelenskyj zopakoval vyjadrenia riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa.

Moskva zaslala Spojeným štátom diplomatickú nótu, v ktorej varovala, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať „nepredvídateľné“ bezpečnostné dôsledky. TASR správu prevzala zo spravodajskej televízie Sky News. Rusko sa teda začalo vyhrážať nielen Ukrajine, ale prakticky celému západnému svetu.

Horkokrvnú reakciu však priniesla jedna z popredných Putinových „hlásnych trúb“ Olga Skabajevová. V živom vysielaní vyhlásila, že potopenie Moskvy vystupňovalo „špeciálnu vojenskú operáciu“ na novú úroveň. Zásah lode podľa nej ukázal, že „Rusko odteraz bojuje proti infraštruktúre NATO, ak nie rovno proti aliancii samotnej. A tiež proti USA,“ dodala. „Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine sa stala tým, čo môžeme smelo nazvať treťou svetovou vojnou.“

Dnešný online prenos sme ukončili.

Aktuálne udalosti môžeš sledovať v novom článku:

Ukrajina vyplnila dotazník pre vstup do EÚ, členské krajiny mali súhlasiť

22:00 Vyčistili sme Mariupol, chvália sa Rusi. Správu Ukrajina zatiaľ nepotvrdila

Podľa agentúry RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na hovorcu ruského rezortu obrany Igora Konašenkova, sa ruským jednotkám podarilo „vyčistiť“ Mariupol od militantov. Kyjev sa k správe ruského ministerstva zatiaľ nevyjadril a správa tak nie je potvrdená. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval, že ak Mariupol padne, znamená to koniec rokovaní s Ruskom.

Konašenkov uviedol, že vojaci sa majú vzdať, aby si zachránili životy. Má ísť o „nacistické formácie Azov, Aidar a Pravý sektor“, ďalej policajné jednotky a pohraničníkov či legionárov. „Celkovo šlo o približne 8 100 ľudí,“ priblížil hovorca.

21:15 Rusko prišlo o najmenej siedmeho generála

Major generál Vladimir Frolov, veliteľ 8. jednotky zahynul počas „špeciálnej vojenskej operácie“ a dnes mal v Petrohrade pohreb. Uviedla to ruská agentúra TASS. Ide tak o siedmeho vysoko postaveného veliteľa ruských jednotiek, ktorý prišiel o život počas invázie. Rusko pritom má v operácii nasadených 20 generálov.

Ukrajinské správy hovoria už o ôsmich generáloch zabitých v boji. Správu o úmrtí generála Andreja Mordvičeva sa však nepodarilo nezávisle potvrdiť a dokonca sa objavili videá, na ktorých je živý. Potvrdených je tak sedem úmrtí ruských generálov.

20:50 Ukrajina potrebuje zbrane. Teraz hneď, vyzýva EÚ podoľak

Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. „EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali,“ napísal v sobotu na Twitteri poradca prezidenta Mychajlo Podoľak.

Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. „Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz,“ cituje Podoľakov tvít agentúra DPA.

Ukrajina sa ruským útokom bráni už viac ako sedem týždňov. Minulý týždeň EÚ oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur.

Tieto peniaze majú byť použité na nákup osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a pohonných hmôt, ako aj zbraní na obranné účely. Kyjev od Západu žiada dodanie ťažkých zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, protivzdušná obrana a lietadlá. (TASR)

19:30 Španielska dedina sa zo solidarity premenovala na Ukrajinu

Dedina Fuentes de Andalucía na juhu Španielska sa premenovala na Ukrajinu (po španielsky Ucraniu), aby tak prejavila svoju solidaritu s rovnomennou vojnou zmietanou krajinou, ktorú napadlo Rusko. Informuje o tom v sobotu agentúra Reuters.

Zmenu názvu hlása značka pri vstupe do dediny. Pri novom názve je tiež namaľovaná ukrajinská modro-žltá zástava. Premenované boli aj tamojšie ulice, ktoré sa po novom volajú Kyjev, Odesa či Mariupol.

„Hlavným cieľom je zvyšovať povedomie o konflikte na Ukrajine, ale tiež ukázať, kde (na ktorej strane) vo vojne krajiny stoja,“ povedal agentúre Reuters starosta tejto dediny Francisco Martínez stojac na ulici nazvanej Mesto Kyjev (Cuidad de Kiev).

Martínez uviedol, že zmena názvu dediny je viac než len symbolickým gestom. Dodal pritom, že tamojší obyvatelia vyzbierali len v priebehu dvoch dní 3 500 eur určených na stavbu plánovaného utečeneckého centra. Dedina chce podľa jeho slov ponúknuť domov 25 ukrajinským utečencov, a to buď prostredníctvom ubytovania v zmienenom centre či u miestnych obyvateľov.

Jeden z miestnych dôchodcov agentúre Reuters povedal, že vo svojom domove plánuje prichýliť ukrajinský pár. „Obyvatelia Fuentes sú veľmi hrdí na to, čo robíme …  Žijem sám a mám veľký dom, tak mi napadlo, že na nejaký čas si k sebe vezmem ukrajinský pár,“ uviedol 68-ročný Rafael.

Zmienená dedina má len niečo vyše 7 100 obyvateľov, leží východne od mesta Sevilla, a od Ukrajiny je vzdialená viac ako 4000 kilometrov. (TASR)

19:10 Vysokopostavení predstavitelia Ukrajiny budú na jarnom zasadaní MMF

Ukrajina pošle na budúci týždeň do Washingtonu vysokopostavených predstaviteľov na jarné zasadanie Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, na ktorých sa bude diskutovať hlavne o ruskej invázii na Ukrajinu a jej vplyve na globálnu ekonomiku. Na zasadanie pocestuje ukrajinský premiér Denys Šmyhal, minister financií Serhij Marčenko a guvernér centrálnej banky Kyrylo Ševčenko. Uviedol to predstaviteľ Svetovej banky, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, pretože návštevu ešte oficiálne neoznámili. (SITA)

18:15 Zelenskyj: Ak padne Mariupol, bude to znamenať koniec rokovaní s Ruskom

„Eliminácia našich jednotiek, našich mužov (v Mariupole) ukončí všetky rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Ukrajinskú Pravdu. 

Ukrajinské jednotky v Mariupole odolávajú veľkému tlaku a už pred pár dňami sa lúčili so svetom. Mesto však stále nepadlo.

„Bude to slepá ulička. Lebo neobchodujeme s územím ani s našimi ľuďmi. A čím viac Boroďanok, tým ťažšie to bude,“ narážal Zelenskyj na masaker, ktorý sa odohral v dedine Boroďanka neďaleko Kyjeva.

17:45 VIDEO: Vojnou zničený Mariupol

Ukrajinský vicepremiér Mychailo Fedorov ukázal video zo zbombardovaného Mariupolu. „Mariupol – žiarivý príklad takzvaného „ruského sveta“. Od začiatku marca je okupovaný Rusmi. Výsledkom je humanitárna katastrofa, tisíce mŕtvych civilistov a zničená krajina. Pozrite sa. Rusko je vinné. Haag čaká,“ dodal.

17:00 Varovanie pred deepfake

Ukajinská Rada má varovať, že Rusko pripravuje tzv. deepfake video s Volodymyrom Zelenským, v ktorom sa má nelichotivo vyjadrovať o ukrajinských mestách vrátane Mariupolu.

Rusko už takéto video nechalo kolovať, falošný Zelenskyj v ňom mal priznať kapituláciu Ukrajiny.

16:35 Slovenská prezidentka „naložila“ Putinovi

„Vladimir Putin, vydajte svojim jednotkám rozkaz, aby prestali ubližovať nevinným civilistom na Ukrajine. Povedzte svojim vojakom, aby prestali znásilňovať ženy a deti. Vojnové právo stále platí. Ubližovanie bezbranným ukazuje vašu slabosť. Zastavte sexuálne násilie,“ uviedla prezidentka na Twitteri v angličtine. 

16:20 Ukrajinský miliardár chce vybudovať Mariupol nanovo

Najbohatší Ukrajinec, magnát Rinat Achmetov sa podľa Agentúry Reuters pripravuje podať pomocnú ruku zbombardovanému Mariupolu. Mesto chce vybudovať odznova. Achmetovovi v oblasti patria dve veľké oceliarne a sám má k tomuto mestu blízky vzťah.

Jeho spoločnosť Metinvest však trpí už od roku 2014, od obsadenia Donbasu proruskými separatistami a inváziou sa všetko ešte niekoľkonásobne zhoršilo. „Mariupol je globálna tragédia a globálny príklad hrdinstva. Pre mňa mariupol bol, je a vždy bude ukrajinským mestom,“ cituje Achmetova Reuters.

„Verím, že naši udatní vojaci ubránia mesto, aj keď rozumiem, že je to pre nich veľmi ťažké,“ pokračuje s tým, že je v kontakte s manažmentom Metinvestu, ktorí prevádzkujú oceliareň Azovstal a oceliareň Illič v Mariupole. Upozornil však, že produkcia je kvôli invázii pozastavená a počas ruskej okupácie ani fungovať nebude.

Reuters pripomína, že o Achmetovovi sa hovorilo ako o „zradcovi“, ktorý chce so svojou skupinou zvrhnúť prezidenta Volodymyra Zelenského. Biznismen to označil za absolútnu lož. Naopak, Zelenského pochválil za odvahu a profesionalitu.

Miliardár ktorého majetok Forbes odhaduje na necelé 4 miliardy dolárov, hovorí, že Ukrajina bude po vojne potrebovať niečo ako „Marshallov plán pre Ukrajinu.“ Má ambíciu ju vybudovať nanovo. „Mojim úmyslom je vrátiť sa do Mariupolu a znovu tu rozbehnúť výrobu, ktorá bude konkurencieschopná v celom svete, ako kedysi,“ povedal. „Verím, že všetci spolu znovu vybudujeme slobodnú, európsku, demokratickú a úspešnú Ukrajinu po výhre v tejto vojne,“ zakončil

15:50 Rusko sa vyhráža Česku. Prestaňte dodávať bývalú sovietsku techniku Ukrajine, inak…

Rusko upozornilo formou nóty Českú republiku na to, že bez jeho súhlasu nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietsku techniku. Oznámil to v sobotu český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého však ide o nezmysel a české ministerstvo na nótu nebude reagovať. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Lipavský uviedol, že na takýto materiál „reexportná doložka neexistuje“ a zo strany Ruska ide o vecný nezmysel. Jeho slová pre portál iDNES.cz potvrdila aj hovorkyňa rezortu diplomacie Lenka Do. „Na nótu sme nereagovali, pretože je to nezmysel,“ dodala.

Rusko tento týždeň diplomatickou nótou formálne varovalo USA aj ďalšie západné štáty, že ich dodávky zbraní na Ukrajinu podnecujú tamojší konflikt a mohli by mať „nepredvídateľné dôsledky“.

Minister Lipavský uviedol, že ruská nóta voči ČR predstavuje ďalší spôsob, ako sa Rusko klamstvom domáha zastavenia českej podpory Ukrajine. Vojenská a ďalšia pomoc Ukrajine je však podľa jeho slov jednoznačne v strategickom záujme Česka.

„Ruský veľvyslanec na začiatku marca oznámil námestníkovi MZV ČR, že Rusko očakáva na Ukrajine teroristické útoky proti konvojom so západnými zbraňami. To jasne interpretujeme ako vyhrážky, že Rusko samo chystalo a chystá sabotážne akcie,“ uviedol Lipavský.

Podobné odkazy pritom podľa jeho slov dostávali od Ruskov aj ďalšie členské krajiny EÚ či NATO. Český minister dodal, že Rusko sa od začiatku svojej agresie snaží vo všeobecnosti odradiť krajiny EÚ a NATO od pomoci Ukrajine.

Česko poskytuje Ukrajine zbrane aj ďalší vojenský materiál. Celková hodnota materiálu, ktorý ČR darovala Ukrajine, predstavovala k 6. aprílu 1,1 miliardy českých korún (45 miliónov eur). Český rezort obrany však z bezpečnostných dôvodov už dlhšie neuvádza, aký konkrétny vojenský materiál Ukrajine posiela.

Podľa serveru Echo24.cz poslalo Česko na Ukrajinu aj samohybné húfnice Dana a salvové raketomety RM-70 Grad československej výroby. Denník The Wall Street Journal minulý utorok zase napísal, že Česko poslalo na Ukrajinu viac ako desiatku modernizovaných tankov sovietskej výroby T-72M. (TASR)

15:02 Kyjev je opäť pod paľbou. Starosta hovorí, že je to odplata za potopenú loď

Najmenej jeden človek prišiel v sobotu o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v sobotu ráno zasiahol ukrajinskú metropolu Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala stanica Sky News.

Záchranári teraz podľa Klička bojujú o životy zranených. „Kyjev bol a zostáva cieľom agresora,“ dodal starosta. Na sociálnej sieti Telegram kyjevský starosta tiež uviedol, že ruskí generáli sa už dlhšie vyhrážajú raketovými útokmi na hlavné mesto. Tamojšia protivzdušná obrana sa podľa jeho slov snaží ľudí ochrániť, avšak „nepriateľ je nemilosrdný“.

Kyjevský starosta už predtým uviedol, že v meste a jeho okolí došlo v noci na sobotu k niekoľkým explóziám, okrem iného vo štvrti Darnyckyj na juhovýchode Kyjeva. Zároveň vyzval Kyjevčanov, aby neignorovali letecké poplachy a aby sa po zaznení sirén vždy uchýlili do krytov. Apeloval tiež na obyvateľov, ktorí v predchádzajúcich týždňoch z Kyjeva utiekli, aby sa do mesta zatiaľ nevracali.

Ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany už skôr potvrdili, že Rusko podniklo v sobotu ráno raketový útok na vojenskú továreň v Kyjeve. „Vysokopresné, zo vzduchu odpálené zbrane dlhého doletu zničili výrobné budovy zbrojárskej továrne v Kyjeve,“ napísalo v sobotu ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

K podobnému útoku došlo v Kyjeve – neďaleko miestneho medzinárodného letiska – už noci zo štvrtka na piatok. Podľa Moskvy bola pri ňom zničená továreň Vizar neďaleko Kyjeva, kde sa vyrábajú protilodné rakety typu R-360 Neptún. Práve takéto rakety boli podľa Kyjeva použité štvrtkovom potopení ruského raketového krížnika Moskva.

Útoky na Kyjev z posledných dní sú podľa ukrajinských úradov odplatou za potopenie krížnika, ktoré pre Kremeľ predstavuje veľký symbolický úder. Samotná Moskva oficiálne popiera, že by plavidlo potopili Ukrajinci a tvrdí, že išlo o dôsledok výbuchu munície a následného požiaru na palube a tiež zlých poveternostných podmienok.

Ruské ministerstvo obrany však zároveň v piatok avizovalo, že zintenzívni raketové útoky na Kyjev, ak bude Ukrajina podnikať bližšie bližšie nešpecifikované „teroristické útoky alebo sabotáže“. (TASR)

14:16 OSN zaznamenala na Ukrajine už vyše 1900 zabitých civilistov

Organizácia Spojených národov (OSN) zaevidovala na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už viac ako 1900 prípadov zabitia civilistov. Zároveň však upozornila, že „skutočný“ počet obetí je zrejme oveľa vyšší, informovala v sobotu stanica BBC.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) zaznamenal medzi 24. februárom a 14. aprílom 1982 zabitých civilistov vrátane 162 detí. Zranených bolo v tomto období podľa jeho údajov najmenej ďalších 2651 civilistov vrátane 256 detí. Väčšinu z týchto úmrtí a zranení zapríčinilo ostreľovanie či nálety, spresňuje OHCHR.

BBC pripomína, že Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyjadrila už skôr zdesenie v súvislosti so správami a fotografiami zachytávajúcimi zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča ležiacom neďaleko metropoly Kyjev.

Komisárka uviedla, že tieto informácie „vyvolávajú závažné a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch“ a vyzvala príslušné úrady na zabezpečenie dôkazov. (TASR)

13:45 V sobotu má byť na Ukrajine otvorených deväť humanitárnych koridorov

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v sobotu by malo byť na Ukrajine otvorených celkovo deväť humanitárnych koridorov určených na evakuáciu civilistov.

Informovala o tom spravodajská stanica Sky News. Jeden z koridorov by mal podľa vicepremiérky viesť aj z obliehaného Mariupola, ktorý čelí už od začiatku invázie neustálym ruským útokom.

Vereščuková v tejto súvislosti uviedla, že civilistom, ktorí sa ešte stále nachádzajú v tomto juhoukrajinskom prístavnom meste, by v sobotu malo byť umožnené odpustiť ho súkromnými autami. Päť z deviatich koridorov má viesť z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktorá podľa miestnych predstaviteľov momentálne čelí intenzívnemu ostreľovaniu. (TASR)

13:14 Heger pre CNN: Rokujeme s Ukrajinou o dodávke našich MiGov aj predaji húfnic Zuzana

Premiér Slovenska Eduard Heger v piatok vystúpil v živom vysielaní CNN. Témou bola vojna na Ukrajine a pomoc Slovenska. Heger prezradil, že s Ukrajinou rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29, no zároveň podotkol, že čakáme na dodávku stíhačiek F-16 a tiež rokujeme so susednými štátmi o ochrane nášho vzdušného priestoru. MiGy budeme musieť podľa Hegera tak či tak jedného dňa vyradiť a kvôli sankciám ich nemôžeme udržiavať bojaschopné, tak prečo ich neposkytnúť susedovi, ktorý ich potrebuje.

„Systém S-300 sme už na Ukrajinu doručili. Práve prebiehajú rokovania o nákupe samohybných húfnic Zuzana,“ prezradil Heger. V prípade húfnic má ísť podľa premiéra o predaj, Ukrajina o ne prejavila záujem. Stíhačky Ukrajine dodáme, ak o ne sama požiada. Ukrajina však od Slovenska žiada najmä opravu techniky.

Moderátorka sa o pýtala aj na závislosť Slovenska od ruského plynu. Heger vyjadril poľutovanie, že sa Slovensko v minulosti nepokúšalo závislosť na dodávkach energií z Ruska aspoň zmierniť. „Spolu s partnermi EÚ intenzívne hľadáme riešenie, ako sa závislosti na ruskom plyne a rope zbaviť. Je to však otázka mesiacov, ak nie rokov,“ povedal.

Rusko sa včera vyjadrilo, že vyzbrojovanie Ukrajiny bude mať „nepredvídateľné dôsledky“ a zazneli už aj obavy z použitia jadrových zbraní. Eduard Heger však na margo toho uviedol, že Rusko sa okrem konvenčnej vojny snaží viesť aj psychologickú. „Snažia sa rozvrátiť jednotu, ktorú máme ako demokratický svet. To nesmieme dopustiť. Nesmieme sa zľaknúť. Vedomí si nebezpečenstva, ale odvážni, musíme pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné. Je dobrou správou, že ukrajinským jednotkám sa podarilo dobyť späť niektoré územia. Sme bezprostredný sused, je aj v našom záujme pomôcť im dostať ruské jednotky z krajiny,“ dodal.

12:15 Vladimir Putin zarobil za rok 2021 menej ako Čaputová či Zeman

Rusko v piatok zverejnilo platy svojich najväčších politických špičiek. Medzi nimi nechýba ani ruský prezident Vladimir Putin. Zarazí fakt, že podľa oficiálnych čísel mu za rok 2021 na účet „natieklo“ menej rubľov ako napríklad jeho hovorcovi či premiérovi Ruska.

Vladimir Putin zarobil za rok 2021 menej ako Čaputová či Zeman

12:00 Ukrajinský „Hačikó“ čakal vyše mesiaca na svojich pánov

Akita inu je verná a tvrdohlavá psia rasa. Najznámejším predstaviteľom tohto plemena je pes Hačikó z Japonska, ktorý na svojho zosnulého pána tvrdohlavo čakal až do svojej vlastnej smrti. 

Podobný príbeh sa odohral aj dnes na Ukrajine. Majitelia fenky menom Rini z ukrajinského mesta Marakiv zahynuli počas invázie. České Novinky s odvolaním sa na televíziu Sky News uvádzajú, že majiteľ narukoval do boja, kde padol. Jeho partnerka Tatyana mala zomrieť počas invázie tiež, podľa nepotvrdených informácií ju ruskí vojaci znásilnili a dobodali.

Rini ich každý deň čakala pred domom a odmietala sa odtiaľ pohnúť, aj keď miestna komunita sa ju snažila umiestniť do útulku. Bola však ochotná sa aspoň najesť. Podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil poradca ukrajinskej vlády Anton Geraščenko, Rini už je v novom domove u príbuzných Tatyany. 

11:50 Rusko zakázalo vstup Borisovi Johnsonovi aj Therese Mayovej

Rusko zakázalo vstup na svoje územie britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, oznámilo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zákaz sa vzťahuje aj na šéfku britskej diplomacie Liz Trussovú, ministra obrany Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády, plus bývalú premiérku Theresu May. TASR informáciu prevzalo z agentúry AFP a stanice Sky News.

„Tento krok bol podniknutý v reakcii na bezuzdnú informačnú a politickú kampaň, ktorej cieľom je medzinárodná izolácia Ruska… a priškrtenie ruskej ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Londýn podľa neho podniká voči Moskve „bezprecedentné nepriateľské kroky“, za ktoré možno považovať predovšetkým sankcie voči popredným predstaviteľom ruského režimu a dodávky smrtiacich zbraní Kyjevu.

Johnson po vypuknutí vojny na Ukrajine zaujal nekompromisný postoj voči Rusku, pričom sa v spolupráci s ďalšími západnými spojencami zasadzuje za zvyšovanie sankčného tlaku na Kremeľ a poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Minulý týždeň absolvoval aj návštevu Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)

11:29 Aktuálne ruské straty, ktoré reportuje Ukrajina

Rusko podľa Ukrajiny prišlo už o 20 100 vojakov, 8 lodí, 762 tankov či 163 lietadiel.

10:40 Rusko zaútočilo na ďalšiu vojenskú továreň v Kyjeve

Rusko podniklo v sobotu ráno raketový útok na vojenskú továreň v ukrajinskej metropole Kyjev. Informoval o to reportér agentúry AFP a útok následne potvrdili aj ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko uviedol, že v meste a jeho okolí došlo v noci na sobotu k niekoľkým explóziám, okrem iného vo štvrti Darnyckyj na juhovýchode metropoly. Počet prípadných obetí alebo zranených nebol bezprostredne známy.

Starosta zároveň vyzval Kyjevčanov, aby neignorovali letecké poplachy a aby sa po zaznení sirén vždy uchýlili do krytov. Apeloval tiež na obyvateľov, ktorí v predchádzajúcich týždňoch z Kyjeva utiekli, aby sa do mesta zatiaľ nevracali.

„Vysokopresné, zo vzduchu odpálené zbrane dlhého doletu zničili výrobné budovy zbrojárskej továrne v Kyjeve,“ napísalo v sobotu ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

K podobnému útoku došlo v Kyjeve – neďaleko miestneho medzinárodného letiska – už noci zo štvrtka na piatok. Podľa Moskvy bola pri ňom zničená továreň Vizar neďaleko Kyjeva, kde sa vyrábajú protilodné rakety typu R-360 Neptún. Práve takéto rakety boli podľa Kyjeva použité štvrtkovom potopení ruského raketového krížnika Moskva. Útoky na Kyjev z posledných dní sú podľa ukrajinských úradov odplatou za potopenie krížnika, ktoré pre Kremeľ predstavuje veľký symbolický úder. (TASR)

10:10 Nemecký minister: Dodávky tankov Ukrajine by nezmanenali vstup do vojny

Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní  by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA.

Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu – liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu. „Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu,“ povedal Buschmann pre nedeľník Welt am Sonntag.

Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok.

Berlín tak reagoval na kritiku zo strany Kyjeva EÚ, že Nemecko Ukrajine dostatočne vojensky nepomáha. Ukrajinská vláda žiada nemeckú vládu aj o dodávky ťažkých zbraní. (TASR)

9:45 Nemecko uvoľní na vojenskú pomoc Ukrajine miliardu eur

Nemecká vláda zverejnila plány na uvoľnenie 1 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine. Nemecký minister financií Christian Lindner potvrdil, že vláda rozhodla o zvýšení zahraničnej pomoci v obrannom sektore na 2 miliardy eur, pričom polovica z tejto sumy bude určená pre Ukrajinu. Informuje o tom portál news.sky.com. (SITA)

9:02 Pri ostreľovaní Charkova zomrelo najmenej 10 ľudí

Pri ruskom ostreľovaní mesta Charkov na východe Ukrajiny zomrelo v piatok najmenej desať ľudí, píše agentúra DPA s odvolaním sa na tamojšiu krajskú prokuratúru.

Najmenej 35 ďalších ľudí bolo pri útokoch údajne zranených. Vo vyhlásení prokuratúry sa ďalej uvádza, že poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných domov na východnom predmestí Charkova. Podľa DPA informácie nebolo možné nezávisle overiť. (TASR)

8:50 Ramzan Kadyrov ako fejkový influencer

Do boja sa vybral v topánkach Prada za vyše 1 000 eur a na TikToku sa chváli svojimi vojenskými úspechmi na Ukrajine. V skutočnosti je však doma a na front nikdy nevkročil.

Diabol, ktorý nosí Pradu. TikTokový bojovník Kadyrov je „fejkový influencer“

8:42 Vojna podľa Zelenského skončí, keď Západ sprísni sankcie

Terajšie sankcie proti Rusku sú „bolestivé“, ale ešte nie sú dostatočné na to, aby zastavili ruskú armádu. Povedal to v piatok v nočnom videopríhovore k národu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzval „demokratický svet“, aby zakázal nákupy ruskej ropy.

„Demokratický svet musí akceptovať, že ruské peniaze za energetické zdroje sú v skutočnosti peniazmi na deštrukciu demokracie,“ povedal ukrajinský prezident. „Čím skôr demokratický svet uzná, že ropné embargo proti Rusku a úplná blokáda jeho bankového sektora sú nevyhnutnými krokmi smerom k mieru, tým skôr sa vojna skončí,“ vyhlásil Zelenskyj. (SITA)

8:00 Zelenskyj pre CNN: Podľa odhadov doteraz zahynulo do 3000 ukrajinských vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že podľa odhadov Ukrajiny vo vojne s Ruskom doteraz zahynulo približne 2500 až 3000 ukrajinských vojakov. Informovala o tom agentúra DPA.

V úryvkoch rozhovoru, ktoré boli zverejnené v piatok, Zelenskyj dodal, že približne ďalších 10.000 ukrajinských vojakov bolo zranených a je „ťažké povedať, koľko z nich prežije“.

Počet obetí ruskej armády Ukrajina podľa Zelenského odhaduje na 19,000 až 20,000. Na otázku o tohtotýždňových videách dokumentujúcich smrť a devastáciu na Ukrajine vrátane ženy, ktorá našla telo svojho mŕtveho syna v studni, Zelenskyj odpovedal, že je to pre neho „veľká bolesť“.

„Nemôžem sa na to pozerať ako otec už len preto, že všetko, čo po tomto chcete, je pomsta a zabíjanie. Musím sa na to pozerať ako prezident štátu, kde mnoho ľudí zomiera a stráca svojich blízkych,“ poznamenal.

„Všetci chceme bojovať. Ale všetci musíme urobiť všetko pre to, aby táto vojna nebola nekonečná. Čím dlhšia bude, tým viac by sme stratili. Všetky tieto straty budú ako tá jedna,“ dodal Zelenskyj. (TASR)