Ruský plyn definitívne končí, Európa sa bez neho zaobíde. Slovensko má viac možností (ANALÝZA)
- Ruský plyn v Európe zažíva svoj definitívny koniec
- No Európa ho takmer vôbec nepotrebuje, znie od odborníkov
- Ruský plyn v Európe zažíva svoj definitívny koniec
- No Európa ho takmer vôbec nepotrebuje, znie od odborníkov
Slovensko sa opäť objavilo v centre dôležitej témy prestížneho magazínu Politico. Tentokrát nepíše o Robertovi Ficovi a jeho pôsobení na čele vlády, ani o žiadnom z jeho ministrov. Témou včerajška – stredy 9. októbra – sa stal ruský plyn. Európa môže v súčasnosti s pokojom skonštatovať, že väčšina jej krajín si bez neho poradí.
Výnimkou sú najmä tri krajiny. Ako uvádza magazín vo svojej analýze, ide o Rakúsko, Maďarsko a Slovensko. Kým ostatné štáty EÚ sa na plyn od agresora na Ukrajine pozerajú doslova ako na toxický, pri nás a našich dvoch susedoch to úplne neplatí.
Ruský plyn sem bude prúdiť ešte do konca tohto roka a údaje dokazujú, že Európska únia sa bez neho zaobíde. Zoženie si plyn z iných zdrojov. Pre Viedeň, Budapešť a Bratislavu ale ide o poriadne drahú dilemu. A o hľadanie alternatív.
Európska energia sa mení
Po začiatku ruskej nevyprovokovanej invázie na Ukrajinu sa všetko začalo obracať. Rusi na čas prerušili dodávky cez potrubia Nord Stream aj Jamal-Europa, no starý kontinent dokázal reagovať skutočne rýchlo.
Pobrežné krajiny vybudovali kapacity na privádzanie skvapalneného zemného plynu (LNG). Ten sa dováža napríklad zo Spojených štátov, no zároveň sa vypracovali aj ďalšie nové zmluvy. Do roku 2023 tvoril ruský plynovod už len 8 percent dovozu energie do Európskej únie. V porovnaní s rokom 2021 šlo o vyše 40-percentný pokles.
K nám z Ruska ďalej prúdil plyn vďaka zmluvám uzavretým v predvojnovom období. Keď sa na tieto dodávky pozeráme z pohľadu EÚ, ide o zanedbateľné množstvo. Pre krajiny v strednej a východnej Európe však nie. Potrubie z Ruska cez Ukrajinu až do našej oblasti sa tu totiž považuje za kľúčové, vysvetľuje Samantha Grossová, riaditeľka iniciatívy pre energetickú bezpečnosť a klímu v Brookings Institution.
Závislosť od Ruska
Rakúsko vo februári tohto roku oznámilo, že stále je až na 98 percent závislé od ruského plynu. A väčšina k nemu prichádza cez Ukrajinu. Slovensko na svoje územie dostalo týmto potrubím niekoľko miliárd metrov kubických a Maďarsko je príbeh sám osebe. To síce poberá menej ruského plynu cez Ukrajinu než jeho dvaja susedia, no celkovo je na moskovskej energetike úplne závislé.
Medzinárodná energetická agentúra minulý týždeň varovala, že potenciálny zánik ukrajinského ropovodu predstavuje pre Európu túto zimu „kľúčovú neistotu“. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ pritom tento týždeň už po niekoľkýkrát zopakoval, že Kyjev s Moskvou túto tranzitnú zmluvu nepredĺži. Koniec tohto roka bude teda definitívnym koncom funkčného ukrajinského plynovodu, píše TASR.
Problém je, že ruský plyn je lacný. Keď oň Slovensko a susedia prídu, nebude podľa Grossovej problém s nedostatkom plynu, skôr s jeho cenou. Napojiť sa totiž môžeme na súčasné dodávky do zvyšku Európy, no už nebudeme na začiatku plynovej trasy, ale na jej konci. Plyn pôjde zo západu na východ, nie z východu na západ.
A to je problém, píše Politico. Musia sa na to uzavrieť nové zmluvy, postaviť nové potrubia a všetko to bude niečo stáť.
Hľadajú sa lacnejšie riešenia
Slovensko aj Rakúsko sa už dali do reči s inými okolitými krajinami, trebárs s Tureckom. Zástupcovia našej vlády prezentovali aj ponuky z Azerbajdžanu. V takom prípade by mohlo dokonca ďalej fungovať ukrajinské potrubie, len by už jednoducho nebralo plyn z Ruska.
Budapešť však potvrdzuje Orbánovu lásku k Moskve a vyzerá to tak, že sa ruského plynu nezbaví. Nakupovať ho môže cez Srbsko. Ani jedno z týchto riešení nebude zdarma, no istotou zostáva, že bez plynu nezostaneme.
Zdroje: Politico, TASR, SIU