Ruský poslanec sa bez hanby opýtal ľudí, či by Rusko malo zhodiť atómovú bombu

Poslanec ruskej Štátnej dumy Michail Dielagin zverejnil na sociálnej sieti prieskum, v ktorom sa pýtal, či by Rusko malo zhodiť atómovú bombu na jednu z krajín, ktoré vyjadrili podporu Ukrajine. O prípade informuje kanál NEXTA. Poslanec sa opýtal, či by jadrová bomba mala spadnúť na Azerbajdžan.

„Poslanec za Dumu Michail Dielagin zverejnil prieskum, v ktorom sa pýta, či by Rusko malo použiť taktické jadrové zbrane proti azerbajdžanskému priemyslu kvôli jeho podpore Ukrajine,“ píše NEXTA na Twitteri.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa azerbajdžanské úrady o konflikte vyjadrovali negatívne. Začiatkom marca azerbajdžanské ministerstvo energetiky dokonca uviedlo, že krajina má dostatočné zásoby plynu na zásobovanie Európy a v prípade potreby môže zvýšiť dodávky plynu do susedných krajín.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi už pricestoval na Ukrajinu. Rokovať tu chce s vysokými vládnymi predstaviteľmi o „naliehavej technickej pomoci“ pre zaistenie bezpečnosti nukleárnych zariadení.

Súčasťou pomoci bude vyslanie expertov MAAE do „prioritných zariadení“ a poskytnutie „životne dôležitých“ dodávok vrátane monitorovacieho a núdzového vybavenia. Grossi má tento týždeň navštíviť aj jednu z ukrajinských jadrových elektrární. Ktorá to bude, MAAE nešpecifikovala.

Ukrajina má pätnásť jadrových reaktorov v štyroch aktívnych elektrárňach. Nachádza sa tam aj vyradená Černobyľská elektráreň, ktorá bola v roku 1986 dejiskom jadrovej katastrofy. Ruské sily prevzali kontrolu nad Černobyľom, ako aj nad najväčšou aktívnou elektrárňou v Záporoží.

Lídri G7 v ich spoločnom vyhlásení už pred časom varovali Rusko pred použitím chemických, biologických alebo jadrových zbraní pri invázii na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Varujeme pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických a jadrových zbraní alebo súvisiacich materiálov,“ napísali lídri po stretnutí v Bruseli.

Odsúdili tiež pokusy Ruska o dezinformácie naznačujúce, že Ukrajina sa pripravuje na použitie chemickej alebo jadrovej zbrane. „Kategoricky odsudzujeme zákernú a úplne nepodloženú dezinformačnú kampaň Ruska proti Ukrajine. Vyjadrujeme znepokojenie nad ďalšími krajinami a aktérmi, ktorí zosilnili ruskú dezinformačnú kampaň,“ napísali lídri.

zdroj: Atómovým výbuchom 17. marca 1953 v Yucca Flat v Nevade zasiahol rodinný dom ,Wikimedia/Ministerstvo obrany USA

Bez toho, aby zaujali explicitný postoj k účasti Ruska v G20, lídri uviedli, že „medzinárodné organizácie a multilaterálne fóra by už nemali vykonávať svoje aktivity s Ruskom obvyklým spôsobom“.

Nelogická a barbarská vojna

Zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana vyhlásil, že „barbarská vojna“ ruského prezidenta Vladimira Putina proti Ukrajine je vojnou, v ktorej nemôže vyhrať.

V rozhovore pre tlačovú agentúru The Associated Press bývalý rumunský minister zahraničia a veľvyslanec v USA dodal, že Severoatlantická aliancia by bola „nútená prijať primerané opatrenia“ v prípade chemického alebo jadrového útoku. Odmietol však povedať, aké opatrenia by to boli.

„NATO je obrannou alianciou, ale je aj jadrovou aliancio. Ak proti Ukrajine použijú chemické zbrane alebo iný druh sofistikovanejších systémov, od základu by to zmenilo povahu vojny, ktorú Putin vedie proti Ukrajine. Môžem garantovať, že NATO je pripravené odpovedať proporcionálne,“ dodal Geoana.

Geoana uviedol, že útok na divadlo v meste Mariupol, ktorý podľa ukrajinských úradov zabil približne 300 civilistov, je ďalším dôkazom, že Putinova vojna je vojnou, ktorá je „nevyprovokovaná, nelogická a tiež barbarská“.

Brutálna vojna, ktorú Rusko vedie od 24. februára, však má opačný vplyv, ako Putin dúfal, a zjednotila západné štáty a posilnila NATO, tvrdí Geoana.