Ruský útok hrozí Európe oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Ostávať nám môžu dva roky mieru, ukazuje tajná správa

Tajná správa nemeckej rozviedky, ku ktorej sa dostali nemeckí novinári, prináša znepokojivé závery. Nemci si myslia, že Európu môžu čakať len dva roky mieru. Rusko podľa správy môže zaútočiť na krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), ako sú Litva, Lotyšsko, Estónsko alebo Fínsko, už v roku 2026.

Ukrajinská pravda uvádza, že nemecká rozviedka prišla k záveru, že Rusko sa aktívne pripravuje na vojenský stret s Alianciou.

Svedčiť o tom má reorganizácia ruskej armády, presuny vojsk a rozmiestnenie rakiet v západnej časti krajiny, ako aj rozšírenie ruskej zbrojárskej výroby. Rusku sa aj napriek veľkým stratám v oblasti ľudských zdrojov či techniky darí navyšovať výrobné kapacity a rekonštruovať svoje sily.

Ruská federácia je „pripravená pokračovať v zintenzívnení výroby v kľúčových oblastiach“ vrátane výroby nových tankov, obrnených vozidiel, potulujúcej sa munície, bezpilotných lietadiel, delostreleckej munície a kĺzavých bômb, uvádza Daily Mail. 

Správa uvádza, že Rusko v priebehu nasledujúcich piatich rokov dokáže zdvojnásobiť svoju vojenskú silu v porovnaní so súčasnosťou. To sa týka hlavne konvenčných zbraní. Tento rok sa má tiež mierne zvýšiť produkcia striel dlhého doletu.

„Už sa to nedá vylúčiť,“ píše sa v správe nemeckej rozviedky na adresu ruského útoku.

Správa nemeckej rozviedky potvrdzuje zistenia poľskej spravodajskej služby. Poliaci tiež tvrdili, že Európe ostávajú najviac tri roky, aby sa pripravila na ruskú agresiu v Európe.

Leyenová tvrdí, že hrozba vojny nie je bezprostredná, no ani nemožná 

Horizonty ruskej hrozby sa však líšia. Niektoré krajiny si myslia, že Rusko sa najskôr musí „vyliečiť“ zo strát, ktoré mu spôsobila agresia na Ukrajine. Americké spravodajské služby tvrdia, že pravdepodobnosť, že ruský útok na NATO príde v strednodobom horizonte, je nízka.

V USA si myslia, že Rusi potrebujú päť až osem rokov na obnovenie svojich síl. Tento časový horizont v minulosti komunikovalo aj nemecké ministerstvo obrany.

Alarmujúce vyhlásenia v poslednej dobe znejú od viacerých európskych predstaviteľov aj predstaviteľov Aliancie. Viacerí vysokopostavení generáli, experti či politici sa vyjadrili, že sa musíme pripraviť na hrozbu ruského útoku.

„Hrozba vojny nemusí byť bezprostredná, ale nie je nemožná,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenovová v Štrasburgu. Šéfka Komisie pritom v minulosti pôsobila práve ako nemecká ministerka obrany.

„Ak by Rusko napadlo Slovensko, je otázne, či by naši vojaci vôbec dostali príkaz brániť sa,“ šokujú experti

Leyenová vyzvala Európanov, aby prebrala zodpovednosť za svoju obranu. Budíčkom pre európske krajiny je tiež možný návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Bývalý americký prezident viackrát spochybnil článok 5 spoločnej obrany a tvrdil, že by „neplatičov“ nebránil. Myslel tým členské krajiny NATO, ktoré na svoju obranu neprispievajú 2 % HDP.  V roku 2023 dosiahlo túto úroveň len desať členských štátov NATO.

Európske krajiny sú momentálne závislé od americkej vojenskej pomoci v prípade, že by členské krajiny napadlo napríklad Rusko. Európa hľadá cesty, ako sa tejto závislosti zbaviť. Niektoré krajiny, ako Poľsko, ohlásili veľké investície do obrany, v ďalších, ako je Belgicko, sa uvažuje o návrate záložníkov.

Rusi zaútočia, len ak vycítia slabosť, tvrdí expert

„Problémom je Rusko. A ak nebudeme mať odhodlanie ho odradiť, potom zaútočí znova,“ povedal pre El País William Alberque, ktorý pôsobí na Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie (IISS).

Bezpečnostní analytici naprieč starým kontinentom sa ale zhodujú, že to, či Rusko v budúcnosti zaútočí na štáty NATO, záleží hlavne na výsledku vojny na Ukrajine.

Momentálne má väčšinu dostupných síl na Ukrajine, a tak v tomto momente nie je schopné viesť nejakú väčšiu ofenzívu voči štátu Aliancie.

zdroj: DVISHUB/Keith Anderson

Ak by sa Rusku vojensky darilo na Ukrajine a podarilo by sa mu stabilizovať situáciu na fronte, prípadne ovládnuť aj ďalšie územie nášho suseda, zvýšila by sa aj pravdepodobnosť ďalšieho útoku v Európe. Trvalo by však roky, kým by Rusko bolo schopné prebudovať svoju štruktúru. A tu je pravdepodobnejší odhad piatich až ôsmich rokov.

Alberque je ale presvedčený, že k žiadnemu útoku nemusí dôjsť, ak sa Európa skutočne spamätá a bude brať svoju obranu vážne, a to v dlhodobom horizonte. „Ak budú Európania brať otázku obrany vážne, Rusko nezaútočí. Rusko útočí tam, kde cíti slabosť, nie tam, kde vníma silu,“ hovorí expert, ktorý bol riaditeľom inciatívy NATO pre kontrolu zbraní a odzbrojenie.

Alberque však varuje, že s výhrou Trumpa sa riziko ruského útoku zvýši.