Ružová daň za ženskosť, platia vyššie ceny aj Slovenky?
- Ženy často platia vyššie ceny za tie isté produkty a to len kvôli farbe
- Neférovému systému sa dá vyhnúť ľahko, sledujte ceny a zvážte kúpu pánskej verzie
- Ženy často platia vyššie ceny za tie isté produkty a to len kvôli farbe
- Neférovému systému sa dá vyhnúť ľahko, sledujte ceny a zvážte kúpu pánskej verzie
Okrem toho, že ženy zarábajú menej ako muži a stretávajú sa s množstvom sexistických predsudkov, poškodzuje ich aj vyššia daň za produkty, ktorá sa vo svete nazýva ružová. Aj to je dôvod, prečo majú ženy v peňaženke možno menej peňazí akoby mohli mať, poprípade si môžu dovoliť menej.
Ide o celosvetový fenomén. Muži za rovnaké produkty platia menej ako ženy a to výrazne. Dôvodom je len farba produktu (väčšinou ružová). Od toho je odvodený pojem „ružová daň,“ ktorá je v skutočnosti tichou cenovou diskrimináciou.
Ženy znevýhodnené ceny najčastejšie zasahujú v drogistickom sortimente. Vyššiu cenu oproti mužskej verzii má takmer všetko, od žiletiek po deodoranty či šampóny. A to len preto, že sú určené pre ženy. Ceny sú neférové aj pri topánkach či športovej výstroji, napr. prilbách. Informoval o tom web CNN.
Údajne tu nejde o nejakú nenávisť voči ženám, je to len marketigová stratégia. Marketéri počítajú s tým, že ženy sa o seba viac starajú a záleží im na dizajne – preto dvíhajú ceny, aby ich čo najviac vyžmýkali.
Štúdia oddelenia spotrebiteľských záležitostí v New Yorku z roku 2015 zistila, že ženy platia priemerne o 7 percent viac ako muži vo viacerých kategóriách. Výrobky osobnej starostlivosti však priniesli najväčšie cenové rozdiely, s priemerom 13 percent. Najväčšiu cenovú prirážku za ženské pohlavie si účtujú firmy za produkty na starostlivosť o vlasy (šampón, kondicionér ale aj sprchový gél) – zaplatíš zaň o 60 percent viac ako za ten istý produkt v pánskom variante. Za ružové žiletky si ženy v priemere priplatili o 11 percent viac.
Firmy sa spoliehajú aj na to, že ženy si v obchode prezerajú len produkty/regály určené pre ženy a cenové rozdiely si tak vlastne ani nevšimnú. Ďalšou súčasťou stratégie je maskovanie. Aj keď predajca určí rovnakú cenu za pánsky aj dámsky produkt, ten pánsky má väčšinou väčší objem a podobne.
Obľúbenou výhovorkou neférových firiem je to, že mnohé pánske produkty sú unisex, takže ženy si za ružovú farbu musia priplatiť. Máloktorá zákazníčka to tak ale vníma, preto ide do regálu, ktorý „je pre ňu určený.“ Keby sme sa na ulici spýtali žien, či by si radšej kúpili žiletku v čiernej farbe za 10 eur alebo v ružovej za 15 eur, asi by nevyhral kus ružového plastu.
Pozreli sme sa na ceny v Bratislave
Urobili sme námatkový výjazd a porovnali pár produktov v drogérii a v športových potrebách. Zistenie môže byť pre Slovenky potešujúce. Väčšina porovnateľných alebo tých istých produktov mala rovnakú cenu.
Našli sme však aj vyššie ceny pre „ružové“ produkty pri jednej nemenovanej značke. Napríklad dámska žiletka, 1 kus bez žiadnej násady, stála 3,49 eur. Pánska žiletka od tej istej značky, 1 kus + 2 násady v cene + 2 násady grátis, stála 2,49 eur. Cenový rozdiel pri tej istej značke bol aj pri holiacich penách. Páni majú k dispozícii 300 ml za 1,69 eur a dámy len 150 ml za 1,39 eur. Teda polovičný objem, ale nie polovičná cena.
Nešlo o žiaden veľký prieskum, len rýchly prehľad na lokálnom trhu, takže neférovosť cien nemožno vylúčiť aj pri iných produktoch, ale zároveň to nie je ani príliš očividným pravidlom. Dôležitou radou pre ženy je, aby si pri nákupe všímali aj ceny za podobné pánske produkty. Je možné, že takto dokážu ušetriť pomerne dosť peňazí. Podľa toho, čo sme zistili, si treba dávať pozor najmä v zahraničí.
Cenová diskriminácia je niekedy ale oveľa zriedkavejšie zneužívaná aj na úkor mužov. Robia to napríklad niektoré nočné kluby. Ženy pustia zadarmo, aby tam nalákali mužov, ktorí si ale musia zaplatiť vstup. Ale aspoň tak dokážu lepšie pochopiť, aké to je byť diskriminovaný.
Mali by sme mať na mysli, že dopyt určuje ponuku. Ak nás teda poškodzuje nejaký výrobca neférovými cenami alebo horšou kvalitou, stačí, keď u neho nebudeme nakupovať a donútime ho k zmenám. Tak to urobili napríklad Íri, keď im reťazce začali ponúkať minimum domácich výrobkov. Jednoducho tam žiaden Ír nešiel a obchody po čase prispôsobili svoju ponuku.
Zdroj: CNN