Ružový sneh v Alpách je obrovským výstražným signálom. Vedci sa obávajú najhoršieho

Ružový sneh, ktorý sa nazýva aj „melónový sneh,“ sa objavil pri vrchole Presena na severnom Taliansku. Ako uvádza Cnet, nie je neobvyklé, že talianske Alpy sú v lete krásne ružové, vedci z tohto úkazu však nie sú veľmi nadšení. Sú pri tomto jave viac a viac opatrní.

Vplyv na klimatické zmeny

Výskumník Di Mauro, ktorý pôsobí na Institute of Polar Sicences a v národnej výskumnej rade v Taliansku, si myslí, že nedostatok snehových zrážok v roku 2020 a vyššie teploty sa postarali o rast rastlín, ktoré spôsobujú tento jav.

Tieto riasy prispievajú k rýchlejšiemu topeniu ľadu. Ide podľa všetkého o Chlamydomonas novalis, čiže snehové rastliny: riasy. Ružová farba  zvyšuje možnosť a absorpciu slnečného žiarenia do snehu. To znamená, že sa ľad topí skôr a tým sa zhoršuje vplyv na klimatické zmeny.

https://twitter.com/sgascoin/status/1279872774559973376

Gizmodo píše, že ružový sneh je zvyčajne jarný a letný jav, ktorý si vyžaduje správne množstvo svetla, tepla a vody. Zvyčajne sú riasy neaktívne, keď sú pod snehom a ľadom, ale akonáhle dôjde k topeniu, začne sa objavovať aj ich farba.

 Je to preto, že čím je sneh belší, tým účinnejšie odráža slnečné lúče naspäť do vesmíru a situácia tak ostáva v poriadku. Avšak globálne otepľovanie už v alarmujúcej miere poškodzuje polárne a horské oblasti bez spomínaných rias, ktoré môžu situáciu zhoršiť.

Grónsko či Antarktída

Štúdia uverejnená minulý rok ukázala, že až polovica ľadovcov terajších Álp by mohla zmiznúť v tomto storočí, a to najmä kvôli nárastu teploty. Chce to však väčší výskum, ktorý by zistil hlbší význam týchto dopadov na ľadovce a sneh, takisto ako aj dopad rias a kvetov, ktoré sa začali viac a viac objavovať.

Kvety týchto rastlín sa vyskytujú nielen v Alpách, ale aj V Grónsku či v na Antarktíde.

Na druhej strane sveta koncom mája objavili na Antarktíde zelený sneh, ktorý bol taktiež spôsobený podobnou riasou. Hoci šlo o veľmi mikroskopické zelené kvety, boli viditeľné satelitmi.

Vedci tvrdia, že síce ešte nie je dokázaná súvislosť, no podľa všetkého to môže súvisieť s vplyvom otepľovania podnebia.

„Je to klasická pripomienka toho, že neistota nie je našim priateľom,“ povedal Doktor Michael E. Mann, profesor skúmania atmosféry na Penn State University.

„V tomto prípade vidíme silnú spätnú väzbu. Biologické sfarbenie (v dôsledku rastu rias na povrchu topiaceho sa ľadu), vedie k väčšej absorpcii slnečného žiarenia ľadom a k rýchlejšiemu topeniu. Nie je na tom nič pozitívne. Odráža to proces, ktorý vedie k rýchlejšiemu topeniu ľadovcov ako sme sa  zrejme domnievali.“

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko