S minimálnou mzdou porastú aj iné mzdové nároky: Pozri si, koľko zarobí zdravotná sestra či účtovník

Minimálna hrubá mzda sa na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýši zo 700 eur na 750 eur. V pondelok (21. 8.) sa na tom na rokovaní tripartity dohodli zamestnávatelia, odborári a členovia vlády. Suma 750 eur však bude predstavovať len základnú úroveň minimálnej mzdy zodpovedajúcu najnižšiemu stupňu náročnosti práce. 

Zákonník práce totiž definuje tzv. minimálne mzdové nároky zamestnancov. Vzťahujú sa na zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Títo zamestnávatelia sú povinní svojim zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Pracovný kódex pozná šesť stupňov náročnosti práce, pričom minimálny mzdový nárok na najnižšom stupni je rovný zákonom určenej minimálnej mzde. Stupeň náročnosti práce určuje zamestnávateľ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Nárast minimálnych mzdových nárokov je od roku 2021 naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy. Suma tak rastie o rozdiel medzi jednotlivými kalendárnymi rokmi. Keďže základná suma minimálnej mzdy sa od začiatku budúceho roka zvýši o 50 eur, takisto o 50 eur stúpne minimálna mzda v druhom až šiestom stupni náročnosti práce.

Prvý stupeň náročnosti práce spočíva vo výkone pomocných, prípravných alebo manipulačných prác. Ide napríklad o prácu upratovačky, chyžnej či skladníka s minimálnym mzdovým nárokom na rok 2024 v sume 750 eur. Do druhého stupňa náročnosti práce zaraďujeme napríklad prácu pokladníka či pomocnej kuchárky.

V budúcom roku musí hrubý zárobok pri tomto stupni náročnosti práce predstavovať najmenej 866 eur. Tretí stupeň náročnosti práce spĺňa práca zdravotnej sestry, hlavného kuchára a účtovníka. Ich hrubá mzda musí od 1. januára budúceho roka dosiahnuť aspoň 982 eur.

Prichádza veľká zmena počasia. Vieme, ktoré regióny ovplyvní (PREDPOVEĎ)

Pozícia hlavného účtovníka alebo napríklad aj inštruktora autoškoly spadá pod štvrtý stupeň náročnosti práce s hrubou mzdou od budúceho roka najmenej 1 098 eur. Do piateho stupňa patrí napríklad práca lekára alebo manažéra výroby. Od začiatku budúceho roka musia zarábať v hrubom minimálne 1 214 eur.

Šiesty, najvyšší stupeň náročnosti práce zodpovedá práci primára alebo generálneho riaditeľa. Ich minimálny mzdový nárok na rok 2024 predstavuje 1 330 eur.

Do mzdy vo forme minimálneho mzdového nároku sa pritom nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Príklad pre politikov

„Táto dohoda by mohla byť príkladom aj pre politikov,“ povedala ministerka práce a sociálnych vecí Soňa Gaborčáková. Podľa nej by sa nová vláda mala zaoberať tým, ako nastaviť systém tak, aby ľudia s minimálnou mzdou zarobili v čistom viac. „Slovensko stojí po rokoch pred veľkou výzvou utriediť si, čo chceme, kam chceme smerovať a ako chceme odmeňovať ľudí,“ povedala.

Škrtnutím zápalky môžeš prísť až o 1 500 eur. Bežnú chybu napriek tomu robí polovica národa

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský poukázal na to, že treba vždy sledovať aj spokojnosť zamestnancov, aj konkurencieschopnosť danej firmy. „Druhýkrát sme sa snažili nájsť dohodu a som veľmi rád, že dohoda nastala,“ povedal. Suma 750 eur je podľa neho štedrá ponuka vzhľadom na krízy, ktoré zamestnávateľov postihujú.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev zdôraznil, že problémom na Slovensku nie je podhodnotená minimálna mzda, ale príplatky za prácu v noci či cez víkend, ktoré sa opäť naviazali na minimálnu mzdu.

„Tým, že sme naviazali príplatky späť na minimálnu mzdu, priemysel to bude v budúcom roku stáť 180 miliónov eur, z toho si štát vezme polovicu,“ povedal. Sumu 180 miliónov eur by mal štát podľa neho dať radšej pracujúcim.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy