Sami sme sa nakazili vírusom fašizmu, hovorí Ruska, ktorá prežila obliehanie Leningradu

Trvalo to hrozných 872 dní. Počas obliehania Leningradu zomrelo približne milión ľudí. Od hladu, chladu, ale aj následkom bojov. Taká bola totiž Hitlerova taktika. Nemíňať zdroje a radšej mesto nechať vyhladovať, aby sa maximálne do dvoch mesiacov vzdalo samo.

Mesto bolo obkľúčené zo všetkých strán a Hitlerov príkaz znel, aby ho neopustil ani jeden človek. Zakázané bolo aj brať zajatcov. Každý deň tak v dnešnom Petrohrade zomrelo viac ako 700 ľudí.

Rusko použije jadrové zbrane iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny

Obyvatelia sa však nemienili vzdať a v katastrofických podmienkach, ktoré boli na hranici prežitia, vytrvali viac ako dva a pol roka. Až po skončení bojov sa svet dozvedel o tom, že v dôsledku prežitia sa mnohí ľudia uchýlili ku kanibalizmu.

Jedinou spojkou s okolitým svetom bolo Ladošské jazero. V lete cezeň pomoc prúdila po vode, začiatkom zimy pomocou saní a počas tuhých mrazov po ňom dokázali prejsť aj nákladné autá. Táto trasa sa však nepoužívala iba na zásobovanie, ale evakuovali sa ňou aj ľudia von z mesta. Aj keď sa takouto cestou podarilo zachrániť viac ako jeden a pol milióna ľudí, mnohí takéto šťastie nemali.

Prišla o matku, sestru aj otca

Vie o tom svoje aj Anna Klementyeva, ktorej matka spolu so sestrou boli zabité pri pokuse opustiť mesto, keď na ich auto spadla nemecká strela. Otec jej zhynul pri bránení mesta a ona tak ostala jediná z rodiny.

Dôchodkyňa, ktorá dnes žije v Španielsku, bola pritom jedným z posledných ľudí, ktorí sa dostali do mesta pred jeho uzatvorením.

„Ukázalo sa, že náš vlak vstúpil do Leningradu ako posledný. Kruh sa uzavrel a začala sa blokáda,“ napísala v liste pre Rádio Slobodná Európa.

Keďže celú jej rodinu zabilo nacistické besnenie v Európe, dnes len z hrôzou sleduje, že v rétorike boja proti fašizmu Rusko koná rovnaké zverstvá.

„S hrôzou chápem, aký živý je vírus fašizmu. Porazili sme ho, ale sami sme boli nakazení. Áno, robia to znova,“ píše vojnová veteránka. „Vojna sa začala a ja preklínam tých, ktorí ju začali. A viem, ako sa to skončí. Dievča, ktoré má teraz 9 rokov, zopakuje moje slová, keď bude mať 90. Buď prekliaty. Nie, ty si už zatratený.“

Mnohí chodia na demonštrácie aj napriek vyššiemu veku

Anna Klementyeva nie je sama, kto má takýto názor. Rádiu slobodná Európa sa ozvala aj ďalšia preživšia, ktorá sa v obliehanom meste narodila. Ani vyšší vek jej však nebráni, aby sa zúčastnila protestov. Už druhý deň vojny ju však na demonštrácii v Petrohrade zadržala polícia.

„Keď ma zadržali, požiadali ma o pas a ja som povedala: Pozrite sa, kedy a kde som sa narodila. Pozreli sa a boli trochu nervózni. Neskôr ma odviezli domov vlastným autom a dokonca prišli dnu na návštevu. Na druhý deň mi povedali, že ma nikdy nezadržali a že mi len ponúkli odvoz domov.  Akoby sa nič nestalo,“ opisuje konfrontáciu s políciou dôchodkyňa.

Druhýkrát však už na protest nešla sama, ale s vnučkou a vnukom, ktorí sú obaja dospelí. Opäť ich všetkých zatkli. Policajti jej ponúkli prepustenie, avšak odmietla odísť bez vnúčat. Nakoniec bolo domov spolu s ňou prepustená jej vnučka.

The amazing story of an 80-year-old Russian survivor of the Leningrad Siege still protesting to this day.

“ Liudmila Nikolaevna Vasilyeva” https://t.co/1wm1zDor9m pic.twitter.com/C1pS6s5s9e

— Irineo Cruz (@TheOneIrineo) March 2, 2022

Zatknutá bola aj tretíkrát, začiatkom marca, avšak polícia ju aj tak neskôr prepustila, aj keď trvali na tom, aby podpísala papiere o zadržaní. To Vasiljevová odmietla.

„Neverím, že na Ukrajine sú nacisti,“ povedala v rozhovore pre The Russian Reader. „Ľudia tam chcú slobodu, zatiaľ čo Putin chce obnoviť impérium. Bolí ma srdce kvôli všetkým. Kvôli našim chlapcom, ktorí boli poslaní bojovať, aj kvôli Ukrajincom. Ako som mohla neísť na demonštráciu?“

Plagáty si robila sama

Ešte v začiatkoch vojny sa stalo virálnym video, ako dôchodkyňu s plagátmi v Petrohrade rovnako odváža polícia. Jelena Osipopová je v meste známa ako aktivistka a umelkyňa. Neskôr sa na sociálnych sieťach opäť objavili fotografie, ako s vlastnoručne vyrobenými plagátmi stojí v uliciach Petrohradu. Podobne ako Vasiljevová, aj ona ako dieťa prežila blokádu Leningradu. Táto tematika sa neskôr odrazila aj v jej dielach.

„Vojak, odhoď zbraň a budeš skutočný hrdina,“ znel odkaz z jej transparentov. Na námestiach Petersburgu ju vidieť často, aj napriek tomu, že s plagátmi tam stojí väčšinou už sama. 

Her name is Yelena Osipova. Remember her dignity and courage. https://t.co/8oZ1K8wmrR

— roland barbar (@offzrecord) March 11, 2022

Is there any hope?

Watch the incredibly brave artist and activist Yelena Osipova, who survived the siege of Leningrad, protesting publicly against the war in St Petersburg with banners painted by herself.

She is a real Russian hero, standing peacefully against the angry crowd. https://t.co/BEb47FfNBR

— Mikhail Khodorkovsky (English) (@mbk_center) March 24, 2022

Prežila Leningrad, dnes zažíva bombardovanie v Charkove

Agentúra Reuters tiež priniesla rozhovor s jednou z preživších Leningradu – Margaritou Morozovou. V čase začiatku blokády mala sedem rokov. Teraz žije v Charkove, meste, ktoré čelí masívnemu bombardovaniu a ostreľovaniu ruskými jednotkami.

„Ako dieťa som sa pred bombardovaním skrývala na chodbe. Ukryli sme sa v starých budovách. A tak je to aj teraz,“ povedala pre agentúru Reuters Morozová. Vojnu označuje ako katastrofu pre obe strany, keďže ruskí vojaci podľa nej zomierajú kvôli ničomu.

„Počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo jasné, že sme bojovali s fašistami. Ale tu sú to priateľskí ľudia. Máme spoločné a blízke kultúry. Jazyky sú si blízke. Ako je možné, že sa stalo toto nešťastie?“ hovorí.

Kharkiv resident Margarita Morozova lived through the World War Two siege of Leningrad. Now the 87-year-old retired librarian is once more in a city under attack. ‘I could never imagine that a new war would start in my old age,’ she told Reuters https://t.co/CGKEfjtk0J pic.twitter.com/MtX2VDSNjV

— Reuters (@Reuters) March 20, 2022

Dnes sa príbeh Leningradu spája často s takmer už zničeným prístavným mestom Mariupol, ktoré čelí humanitárnej katastrofe. Ľudia nemajú jedlo, vodu a ani kúrenie. Mŕtvych pochovávajú v masových hroboch a väčšina nemocníc je zbombardovaná.

O tom, že Mariupol sa môže premeniť na druhý Leningrad, varoval prezident Volodymyr Zelenskyj, ale aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken na tlačovej besede.

„Toto obliehanie zasiahlo milióny ruských rodín, vrátane prezidenta Putina, ktorého ročný brat bol jednou z mnohých obetí. Teraz Rusko necháva hladovať mestá ako Mariupol. Je to hanebné,“ povedal minister na tlačovej besede.