Samit, ktorý rozhodne o ďalšom osude sveta: Biden chce stabilitu, Putin sa vyžíva v chaose a rozklade

V stredu 16. júna sa uskutoční avizovaný samit medzi americkým prezidentom Joe Bidenom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Samit sa bude konať v Ženeve.

Putin chce obnoviť dialóg 

Obaja svetoví lídri sa zhodli, že vzťahy Spojených štátov a Ruska sa nachádzajú na najnižšom bode za posledné roky. Biden uviedol, že s Ruskom nechce „konflikt“ a jeho administratíva opakuje vetu, ktorá sa stala už mantrou o „predvídateľných a stabilných vzťahoch“.

zdroj: TASR/AP, Alexei Druzhinin

Spolupráci a zlepšeniu vzťahov sa nebráni ani Putin. „(Je potrebné) obnoviť naše osobné kontakty, vzťahy, nadviazať priamy dialóg, vytvoriť skutočne fungujúce mechanizmy interakcie v tých oblastiach spoločného záujmu,“ uviedol Putin v televízii Rossija-1, uvádza TASR.

Otázka je, ako zlepšenie vzťahov či prípadné „predvídateľné a stabilné vzťahy“ dosiahnuť.

Prechádzajúci americkí prezidenti Putinovi naleteli 

Skúsenosť s Putinom majú viacerí americkí prezidenti, ktorí postupovali do značnej miery naivne vo vzťahu k Putinovi a jeho Rusku.

George Bush mladší v ňom videl spolubojovníka proti terorizmu, ktorého pozval na svoj ranč v Texase či do sídla jeho otca Georga Busha staršieho do Maine, kde spolu chytali ryby. Legendárny je aj Bushov výrok, ktorý je doteraz označovaný za veľmi naivný.  „Pozrel som sa tomu mužovi do očí. Zistil som, že je veľmi priamy a dôveryhodný…. Dokázal som vidieť do jeho duše,“ uviedol Bush na samite v roku 2001, ktorý sa konal v Slovinsku.

zdroj: TASR/AP, Vladimir Rodionov. Bývalý americký prezident George Bush starší (vľavo), ruský prezident Vladimír Putin (uprostred) a americký prezident George W. Bush (vpravo) na uvítaní prezidenta Putina v rodinnom sídle Bushovcov Walker´s Point v Kennenbunkporte v štáte Maine 1.júla 2007.

Neskôr sa ukázalo, že do duše mu nevidel, a ich vzťahy sa výrazne zhoršili po ruskej invázii do susedného Gruzínska v roku 2008.

Rovnaký scenár sa opakoval s administratívou prezidenta Baracka Obama. Prezident a jeho ministerka zahraničia Hillary Clinton vynaložili nemalé úsilie na „reset” americko-ruských vzťahov s prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Ten bol prezidentom v rokoch 2008 – 2012, kým bol Putin premiérom Ruska.

zdroj: TASR/AP, Carolyn Kaster

Počiatočné mierne zlepšenie vzťahov veľmocí hneď zhatil návrat Putina do prezidentského kresla a anexia Krymu v roku 2014.

Prekvapivo stabilné vzťahy mal Donald Trump s Putinom, New York Times ich opísal dokonca ako „bizarné.“ Trump ruského prezidenta neraz bránil a rozhodol sa ignorovať aj správy tajných služieb, ktoré potvrdili, že Putin zasahoval do volieb v roku 2016. „Veľa šťastia Bidenovi pri rokovaniach s prezidentom Putinom, počas stretnutia nezaspi a prosím, pozdravuj ho!“ odkázal Trump Bidenovi podľa Washington Post.

Biden sa môže zo zlyhaní svojich predchodcov poučiť

Biden má na rozdiel od svojich predchodcov jednu veľkú výhodu, zhodujú sa analytici. V politike je celý svoj život a z neúspechov svojich predchodcov vo vzťahu s Putinom sa môže poučiť. Taktiež je voči Putinovi viac skeptický.

S ruským prezidentom sa navyše aj osobne pozná. Tam, kde Bush videl do Putinovej duše, súčasný prezident, naopak, žiadnu dušu nevidel. „Pán premiér, pozerám sa vám do očí a nemyslím si, že máte dušu,“ mal uviesť Biden pri stretnutí s Putinom v roku 2011, keď bol Biden viceprezident Obamu a Putin premiérom Ruska.

zdroj: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Putin v rozhovore pre NBC News uviedol, že si nepamätá túto časť rozhovoru.

Bidenovi môže pomôcť aj väčšia znalosť regiónu. „Bidenove znalosti regiónu môžu byť lepšie ako kohokoľvek, kto túto prácu zastával,“ uviedol pre Washington Post, Michael McFaul, bývalý veľvyslanec USA v Rusku, ktorý sa zúčastnil schôdzky Putin-Biden v roku 2011.

„Biden strávil čas v Gruzínsku. Veľa času strávil na Ukrajine. Cestoval som s ním do Moldavska a strávil veľa času vo východných častiach aliancie NATO. Bol na týchto miestach a na vlastnej koži počul o ruskej agresii a ruskej hrozbe. … Vytvoril jedinečnú súčasť vlastnej analýzy Putina, ktorú iní prezidenti nemali. “

Americký prezident chce otvoriť aj kontroverzné témy 

Očakáva sa, že Biden otvorí niektoré kontroverzné témy ako zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí USA ako sú ovplyvňovanie prezidentských volieb, hackerské útoky na kritickú infraštruktúru štátu či útoky prostredníctvom softvéru Solarwind.  

Nedotknutá nezostane ani zahraničná politika, kde sa očakáva téma Ukrajiny, Bieloruska, Sýrie ale aj záškodnej činnosti Ruska v Európe, ako je sabotáž v muničných skladov v českej obci Vrbětice. Na pretras sa má dostať aj tajomný Havana syndróm, ktorý má trápiť amerických diplomatov i vojakov a podozriví sú práve ruskí agenti GRU a mikrovlnné žiarenie.

Biden už avizoval, že otvorí aj otázku ľudských práv, zásahy voči ruským disidentom či väznenie kritika Kremľu Alexeja Navaľného.

Aká bude odpoveď na túto tému zo strany Putina už stihol naznačiť rozhovor pre NBC News, kde uviedol, že 500 zatknutých z útoku na Kapitol, ktorí sú podozriví z výtržníctva sú vystavení „perzekúcii za politické názory“. Útok na Kapitol pritom viacerí politici, dokonca aj príslušníci tajných služieb označujú za „teroristický útok“ na demokraciu. 

Vytýčenie červených čiar 

Biden ale naznačil svoje odhodlanie zaujať pevný postoj na stredajšom stretnutí s Putinom. Sľúbil, že vytýči „červené čiary“. Uviedol to po skončení pondelňajšieho summitu šéfov štátov a vlád NATO v Bruseli.

zdroj: SITA/AP, Evan Vucci

Biden uznal, že v stredu bude vo švajčiarskej Ženeve čeliť ťažkému súperovi. „Je bystrý, je tvrdý a zistil som, že je, ako sa hovorí, dôstojným protivníkom,“ povedal na adresu Putina. „Nehľadám konflikt s Ruskom, ale budeme reagovať, ak bude Rusko pokračovať v škodlivých činnostiach“ uviedol. Zdôraznil, že v otázkach, na ktorých sa Washington a Moskva nedohodnú, „vyjasní, aké sú červené čiary“.

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psaki tiež novinárom prezradila, že Biden sa „nebude držať nakrátko“ pri žiadnej téme.

Analytici sú skeptickí ohľadom výsledku samitu 

Analytici, politickí komentátori a ani politológovia nečakajú od samitu výrazné výsledky. Stretnutie Bidena a Putina môže priniesť pozitívne výsledky len v obmedzenej miere. Pre TASR to uviedol profesor z Kolumbijskej univerzity Robert Y. Shapiro.

Podľa odborníka môže schôdzka priniesť isté pozitívne výsledky v prípade, ak sa Bidenovi podarí zmierniť nepriateľské vzťahy s Ruskom a zlepšiť spoluprácu v oblastiach spoločných záujmov. „Ide najmä o jadrové zbrane,“ povedal analytik.

zdroj: TASR/AP, Alex Brandon, Alexei Druzhinin

Skeptický je aj republikánsky senátor Jim Risch z Idaho, ktorý vo svojom komentári pre Washington Post uviedol, že Putin „túži po chaose“. Podľa senátora je samit zbytočný, pretože Putin netúži po tom, aby sa vzťahy zlepšili. „Dialóg kvôli dialógu poskytne Putinovi iba uznanie, po ktorom túži. K čestnému dialógu nemôže dôjsť, kým Putinovo konanie nepreukáže jeho vôľu zapojiť sa do diplomacie v dobrej viere,“ vysvetlil Risch v komentári.

Jediné, čo Putin chce, je rozvrátiť Západ 

Veľké výsledky nemôžeme očakávať ani podľa Georgea Beebeho, viceprezidenta Centra pre národný záujem. „Nie je reálne očakávať, že tento samit prinesie akékoľvek veľké dohody alebo objavy, ktoré by mohli zmeniť bilaterálne vzťahy,“ uviedol Beebe pre Los Angeles Times a dodal:„ Ale verím, že musíme hovoriť s našimi konkurentmi a súpermi, ako aj s našimi priateľmi a partnermi.“

Problémom pre Bidena môže byť aj to, že práve on navrhol samit a očakáva sa, že s riešeniami alebo ponukami prídu práve Spojené štáty. „S ľuďmi ako Erdogan, Xi alebo Severokórejčan (Kim Čong-un) mal Biden pocit, že máme niečo, čo chcú,“ uviedla Ellehuus Rachel Ellehuusová, zástupkyňa riaditeľa programu Európa, Rusko a Eurázia v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie pre Washington Post. „Biden už dávno uznal, že jediné, čo Putin v skutočnosti chce, je podkopať USA, rozdeliť NATO a rozložiť EÚ. Biden vie, že s Putinom je málo spoločného, ​​kde by sa dalo pracovať. “