Saška študuje v Londýne interiérový dizajn: Na Slovensku si myslia, že len vyberáme nábytok a koberce (ROZHOVOR)
- Alexandra Miškufová už tretí rok študuje interiérový dizajn v Londýne, a to na prestížnej univerzite Kingston School of Art
- Prečo sa rozhodnúť pre štúdium v zahraničí a či je v Londýne viac možností na rozvíjanie sa v tejto oblasti nám povedala Saška v rozhovore
- Alexandra Miškufová už tretí rok študuje interiérový dizajn v Londýne, a to na prestížnej univerzite Kingston School of Art
- Prečo sa rozhodnúť pre štúdium v zahraničí a či je v Londýne viac možností na rozvíjanie sa v tejto oblasti nám povedala Saška v rozhovore
Hovorí, že študovanie v zahraničí je úžasná možnosť, no aj veľké rozhodnutie a aj finančný záväzok. Tak ako ju lákal život za hranicami Slovenska, tak samozrejme dúfala, že nadobudne vedomosti a skúsenosti trochu iného druhu ako u nás.
Nakoľko univerzita je už niekoľký rok po sebe na prvom mieste v obore interiérové dizajnu, tak voľba bola jasná.
Odporučila by si štúdium v zahraničí Slovákom?
Určite. Je to úžasná možnosť ako sa naučiť veľa o svete, o ľuďoch ale aj o sebe. Získať skúsenosti, nových priateľov a zážitky.
Prečo by sa mali preň rozhodnúť?
Ak po tom niekto túži a má takú možnosť, určite by to mal skúsiť, dá sa tým iba získať. Je to perfektná príležitosť ako sa osamostatniť a spoznať sám seba a inú krajinu, a najmä v tomto veku je jednoduché nadväzovať priateľstvá a cestovať. Je to ten najlepší čas na cestovanie a skúšanie niečoho nového.
Ak by som sa dnes rozhodovala, čo by si mi poradila?
Určite odporúčam krajinu do ktorej chceš ísť najprv navštíviť, aj keď žiť niekde a prísť tam iba na výlet je dosť odlišné, tak je dobré vedieť do čoho ideš. Ešte by som odporučila ísť sa pozrieť na školu, ktorá ťa láka a opýtať sa študentov, ktorých tam stretneš na to, čo ťa zaujíma, poprípade sa zúčastni dňa otvorených dverí.
To som urobila aj ja, išla som sa tam pozrieť, opýtať sa študentov. Dokonca som našla štúdio môjho odboru a opýtala som sa či sa môžem chvíľu pozerať. Profesorka, ktorá so mnou vtedy komunikovala, ma na nasledujúci rok učila.
Študovanie v zahraničí je úžasná možnosť, no aj veľké rozhodnutie a aj finančný záväzok, no ak by sa ti nepáčilo, vždy sa môžeš vrátiť domov, to ma vždy upokojovalo. Je dôležité si zistiť všetky podmienky. Bohužiaľ teraz neviem ako je to so štúdiom vo Veľkej Británii kvôli Brexitu.
Zrejme sa študentské pôžičky rušia a študenti z Európskej únie o ne nebudú môcť požiadať a budú musieť platiť vyššie školné v hodnote international students čo je niekedy až 15 000 libier ročne. Takisto sa ruší program Erazmus +. Je to veľká škoda pre nás študentov ale aj pre anglické školy, keďže tým prídu o rôznorodosť a často tých najlepších študentov.
Rozmýšľala si aj nad štúdiom na Slovensku?
Úprimne som ani nerozmýšľala nad štúdiom na Slovensku. Mala som to šťastie, že som mala podporu a možnosť ísť študovať do zahraničia, tak to pre mňa bola jasná voľba.
Aké výhody vidíš v štúdiu za hranicami?
Hlavné výhody sú v zažití inej kultúry, získate iný spôsob zmýšľania, získate priateľov a kontakty z celého sveta. Je to perfektná skúsenosť.
Všetko má však dobré aj zlé stránky.
Čo sa týka môjho odboru, mám obavy z návratu naspať na Slovensko a z toho že nepoznám tunajšiu dizajnérsku scénu až tak dobre, a nemám tu také kontakty. Občas je tá diaľka nepríjemná, tento aspekt zmenila hlavne pandémia, ktorá skomplikovala cestovanie, no to nikto nemohol čakať.
Tvoj odbor je naozaj špecifický. Vedela by si nám ho trochu viac priblížiť?
Áno je to celkom špecifický odbor, myslím, že to, čo si ľudia pod týmto pojmom predstavujú je však veľmi vzdialené tomu čo naozaj študujem. Niekedy zadania projektov prekvapia aj mňa. Ľudia si pod tým predstavujú vyberanie závesov, kobercov a dekorácií, to však nerobíme. Môj odbor je veľmi interdisciplinárny, väčšinou pracujeme s existujúcimi budovami, takže občas ich analyzujeme ako architekti, s ktorými to aj konzultujeme.
Potom pracujeme s interiérom priestoru, s rôznymi materiálmi a ich aplikáciou, niekedy ideme ešte do väčších detailov a dizajnujeme nábytok či produkty ale aj inštalácie v priestore. Aspoň na mojej škole, Kingston School of Art, si môžeme v jednom odbore vyskúšať takmer všetko.
Pracovali sme na projektoch ako škôlka v nákupnom centre, divadlo v starom kostole či pop up obchod na vlakovej stanici. Všetky projekty musia však mať aj nejakú pridanú hodnotu, vrátane tej estetickej. V každom projekte sa venujeme udržateľnosti a hodnote projektu pre jeho okolie a spoločnosť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Prečo si sa rozhodla práve pre štúdium v Londýne?
Londýn som si zamilovala už v detstve, často sme tam chodili za rodinou, ktorú tam mám. A keďže som chodila na bilingválne gymnázium dávalo mi zmysel ísť študovať do zahraničia a Londýn bol môj sen, tak som sa snažila splniť si ho.
A samozrejme Londýn má úžasné kultúrne a umelecké inštitúcie, lákalo ma byť v centre diania.
A prečo interiérový dizajn?
Interiérový dizajn som si vybrala pretože ma tvorenie a umelecké aktivity vždy bavili, no chcela som robiť niečo viac priestorové. Keď som objavila tento odbor, vedela som že to je pre mňa.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čím sa podľa teba slovenské poňatie interiérového dizajnu líši od toho londýnskeho?
Myslím, že na Slovensku je interiérový dizajn stále chápaný ako vyberanie kobercov a nábytku, to by v Anglicku nazvali skôr ako “Interior decoration”, čo sa tiež dá študovať. Na Slovensku prácu interiérového dizajnéra robí architekt, čo je pochopiteľné, tieto profesie sa v mnohom prelínajú a na Slovensku rola interiérového dizajnéra, ako ju poznám z Londýna nie je tak rozvinutá či chápaná tak ako v zahraničí.
Zrejme je to aj tým, že je náročné definovať jej hranice. Ja sama sa pri niektorých zadaniach niekedy pýtam či neštudujem architektúru. Tieto odbory sa naozaj veľmi prelínajú. Neviem či mám právo hodnotiť stav dizajnu na Slovensku, nemám ešte toľko skúseností, ale je niekoľko Slovenských ateliérov, ktoré veľmi obdivujem a sú vážne na svetovej úrovni v architektúre aj v interiérovom dizajne.
Dizajn často nie je priorita pre bežných ľudí a teda si na to ani neobjednávajú “odborníka” a často si to robia po svojom.
Široká slovenská verejnosť dizajn ešte nevie pochopiť a vnímať ho tak, ako sa to deje v zahraničí. No sme na dobrej ceste, hlavne mladšia generácia jasne ukazuje po akom dizajne túži a to sa premieta v práci architektov a dizajnérov. Na čom by sme mali rozhodne viac popracovať, je udržateľnosť v dizajne a architektúre, myslím že v tom máme ešte medzery oproti mojim skúsenostiam z Londýna.
V jednom z našich projektov sme počítali uhlíkovú stopu každého nášho zvoleného materiálu, čo bola naozaj oči otvárajúca skúsenosť aký efekt má “stavebný/ dizajn priemysel” na našu planétu. Učili sme sa, že priemerný interiér vydrží väčšinou 7 rokov, komerčné interiéry ako reštaurácie alebo obchody ešte menej…učíme sa ako dizajnovať tak, aby sa materiály dali znova využiť inde alebo používať materiály, ktoré nezaťažia našu planétu a vedia sa prirodzene rozložiť.
Je v Londýne viac možností na rozvíjanie sa v tejto oblasti?
Určite, Londýn je celkovo úžasné miesto pre dizajn, dá sa navštevovať nekonečno výstav, často chodíme na exkurzie, pozerať sa na rôzne budovy a interiéry. Je to veľmi inšpiratívne. Môžeme navštevovať prednášky s riaditeľmi popredných svetových ateliérov a diskutovať s nimi, niekedy dokonca prídu na naše prezentácie a dávajú nám hodnotenia a rady ako pokračovať s našimi projektami.
Sú to úžasné možnosti keď sa s vami riaditeľ ateliéru, ktorý obdivujete rozpráva ako so sebe rovným. To si veľmi vážim, tam sa nikto na nič nehrá, ľudia radi zdieľajú svoje poznatky a procesy, sú veľmi otvorení.
https://www.startitup.sk/studentka-astronomie-moj-odbor-som-na-slovensku-nenasla-ide-o-jednu-z-najprestiznejsich-skol-na-svete-rozhovor/
S akou víziou si sa hlásila na prestížnu univerzitu?
Je pravda že moja škola je už niekoľký rok po sebe na prvom mieste v mojom odbore, avšak nevnímam ju práve ako prestížnu. Lákal ma hlavne život v zahraničí a iný pohľad na štúdium a možnosť byť práve v takom otvorenom kreatívnom prostredí. No samozrejme dúfala som, že nadobudnem vedomosti a skúsenosti trochu iného druhu ako na Slovensku, a že sa mi otvorí viac možností.
Ako prebieha výučba aktuálne počas pandémie?
Momentálne naša výučba prebieha online, no teraz sa škola už opäť otvára keďže lockdown sa v Británii pomaly uvoľňuje. Zvyčajne máme prednášky online a potom individuálne konzultácie s profesormi. Pre náš kreatívny odbor je to obzvlášť náročné, pretože často pracujeme s modelmi a inými 3D pomôckami, ktoré sa ťažko ukazujú len cez kameru a hlavne nemáme prístup do workshopov s rôznymi strojmi a vybavením čo momentálne samozrejme veľmi chýba.
Berú podľa teba Slovákov v zahraničí ako druhotriedny tovar?
Nikdy som nemala tento pocit a nikdy som sa nestretla s predsudkami spojenými s tým odkiaľ pochádzam. Občas si ľudia pomýlia Slovensko a Slovinsko alebo si stále myslia, že sme Československo, ale to je pre mňa už bežné. Čo sa týka školy, všetci profesori sú maximálne profesionálni, milí a nápomocní, rozprávajú a diskutujú s nami ako so sebe rovnými bez rozdielu kto odkiaľ pochádza. Čo sa týka bežného života, v Londýne sú na multikulturalitu zvyknutí.
Nebolo ťažké zaradiť sa medzi spolužiakov a miestnych?
Ani nie. Mala som veľké šťastie na úžasných ľudí a kamarátov. Náš odbor je dosť multikultúrny, je rozdelený spravodlivo na tri časti- jednu tvoria domáci študenti, ďalšiu študenti z Ázie a ďalšiu študenti z Európy. Väčšina mojich kamarátov sú Európania alebo Angličania, tí si síce zvyčajne vytvoria svoje bubliny. Vďaka štruktúre nášho vyučovania spolu všetci trávime veľa času takže bolo celkom jednoduché nadviazať priateľstvá.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V čom sa líši tvoja škola od tých slovenských?
Nemám skúsenosť so slovenskou vysokou školou v mojom odbore takže neviem, či to viem objektívne zhodnotiť, no z toho čo som počula od kamarátov čo študujú architektúru či príbuzné odbory doma, tak sú slovenské školy na veľmi dobrej úrovni, fungujú celkom podobne ako tie v Londýne, no mám informácie len o fungovaní VŠVU.
Hlavný rozdiel je asi to, že my nemáme žiadne skúšky na ktoré by sme sa museli učiť. Sme známkovaní za eseje a naše projekty, ktoré v sebe obsahujú rôzne “predmety” za ktoré dostávame známky. Známkujú nás priebežne počas roka ale známky sú len informačné, aby sme vedeli ako na tom sme.
Na konci roka odovzdávame naše portfólio a ďalšie dokumenty o našej práci a to je naša finálna známka. Taktiež kladú dôraz na tvorivý proces a na experimentáciu, nie až tak na technické pojmy a normy, no samozrejme keď s dostávame k finálnemu výsledku, aj na to musíme myslieť.
Možno to je občas nevýhoda, že sa nezaoberáme technickými vecami tak do hĺbky ako sa to robí na Slovensku, preto mám z toho občas komplexy, hlavne keď myslím na to že by som sa chcela raz vrátiť ale určite neľutujem, nerozhodla by som sa inak, moje štúdium a život v Londýne ma veľmi baví.
Ako si už spomenula, tak nemáš žiadne skúšky, na ktoré by si sa musela učiť. Si známkovaná za eseje a projekty. Je to teda viac o praxi, ak sa nemýlim.
Áno, v mojom odbore je to hlavne o praxi, všetko sa učíme za pochodu na konkrétnych projektoch, kde riešime konkrétne problémy, často tiež využívame workshopy kde pracujeme s drevom či kovom, sadrou alebo 3D tlačiarňou. Nikdy som sa nemusela bifľovať a ani nemáme žiadne testy, na ktoré by som sa musela učiť. No teoretické vedomosti vždy vedia obohatiť váš návrh a učitelia oceňujú vlastnú iniciatívu si niečo naštudovať.
Čo ťa najviac šokovalo po príchode do školy?
Zrejeme tá voľnosť a to že profesori sú veľmi otvorení a ako naši kamaráti, ktorí s nami radi diskutujú. Chcú počuť náš názor, naše nápady a naše zmýšľanie, individualita a kritické myslenie je veľmi dôležité. Vyjadrovanie svojich vlastných nápadov a myšlienkový procesov je niečo, čo som sa musela naučiť, keď si pre porovnanie spomeniem na strednú, všetci učitelia chceli počuť nabifľované poučky a nie našu interpretáciu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Na tvojej škole je pravdepodobne prioritou kreativita. Čomu však škola kladie najväčší dôraz?
Podstatou je kreativita a individualita každého študenta. Snažia sa u nás rozvinúť naše talenty a dovolia nám venovať sa témam ktoré nás bavia. Takisto si zakladajú na samostatnosti, vždy ich môžeme kontaktovať ak potrebujeme pomoc ale spoliehajú sa na to, že veľký kus práce odvedieme sami, experimentovaním, študovaním iných projektov a pracovaním na našich projektoch.
Čo je pre teba v zahraničí najťažšie? Chýba ti Slovensko?
Určite mi chýba Slovensko, rodina a priatelia. Tá kultúra je jednoducho iná a na niektoré veci sa ťažšie zvyká. Sú momenty keď sa niečo nedarí a cítite sa nepochopený. Bude to znieť zvláštne, ale čo mne chýba najviac je otvorený priestor, možnosť vybehnúť si na lúku alebo kopec za domom.
V Londýne sú všade samé budovy, niekedy je to trochu klaustrofobický pocit. Ale to je súčasť bývania vo veľkom meste, a Londýn má samozrejme veľa úžasných veľkých parkov, takže deficit sa dá vynahradiť. Ak mi je smutno za domovom, mám niekoľko priateľov ktorí tiež študujú v Anglicku tak sme sa občas navštevovali (pred pandémiou), takto spoznám aj iné mestá a regióny v Anglicku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako reagovali tvoji rodičia, keď si sa rozhodla pre odchod zo Slovenska? Podporovali ťa?
Áno rodičia ma vždy veľmi podporovali a stále podporujú. Brali to veľmi pozitívne, povedali, že určite musím využiť takúto možnosť.
Určite nie je jednoduché sa dostať na prestížnu školu v zahraničí. Či sa mýlim?
Myslím, že je to jednoduchšie ako sa môže zdať, občas si myslím, že je to jednoduchšie, ako sa dostať na umeleckú školu u nás. Samozrejme musíte zmaturovať a mať požadovaný priemer, ku prihláške som musela priložiť Personal Statement, niečo ako motivačný list, musela som získať certifikát IELTS na požadovanej úrovni a ešte som si musela pripraviť portfólio mojich prác.
To bola asi najnáročnejšia vec, no keďže som niekoľko rokov navštevovala aj Základnú umeleckú školu, mala som už nejaké to portfólio. Čo sa mi však páčilo bolo, že tam neboli žiadne predpisy, čo portfólio musí obsahovať, nemuselo byť zamerané čisto na dizajn. Mali by ste tam ukázať svoju kreativitu.
Náročný musí byť aj odchod z domu. Hľadanie ubytovania/internátu a vybavovanie množstva dokumentov, to všetko si vyžaduje kopec času. Vybavovala si si všetko sama alebo na veci týkajúce sa školy si vyhľadala agentúru?
Úprimne to nebolo až také náročné, tieto veci fungujú v Anglicku veľmi dobre, aspoň z mojich skúseností. Všetko ohľadom školy a prihlášky som si vybavovala sama, no využila som pomoc agentúry pri žiadosti o študentskú pôžičku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Za štúdium platíš 9 250 libier, čo je viac než 10 000 eur. Teda, po finančnej stránke to nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Získala si štipendium alebo máš študentskú pôžičku?
Mám študentskú pôžičku ktorú budem splácať po ukončení štúdia.
A čo po škole, chceš ostať v zahraničí alebo sa vrátiš na Slovensko?
Určite by som nejakú dobu chcela ešte ostať v zahraničí. Je to úžasná možnosť žiť v inej krajine. Rada by som ostala v Londýne ale Brexit to všetko trošku skomplikoval. Neskôr by som sa však chcela vrátiť naspäť na Slovensko. Uvidíme.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti