Schátraný liehovar z roku 1851 prerobili na moderný priestor, ktorý slúži na prácu i kultúru
- Dynamické pracovné prostredie sa rozvíja na štyroch poschodiach objektu, ktorý je poslednou zachovanou stavbou liehovarského komplexu
- Ľahké deliace konštrukcie (z velkej časti recyklované z predchádzajúcich realizácií ateliéru) vložené do pôvodnej stavebnej obálky reagujú na požiadavku flexibilného využita priestoru
- Dynamické pracovné prostredie sa rozvíja na štyroch poschodiach objektu, ktorý je poslednou zachovanou stavbou liehovarského komplexu
- Ľahké deliace konštrukcie (z velkej časti recyklované z predchádzajúcich realizácií ateliéru) vložené do pôvodnej stavebnej obálky reagujú na požiadavku flexibilného využita priestoru
Podľa článku od autora Martina Ťažká, Archinfo.sk, autori projektu: MA. Alexandra Georgescu, Tomas Kozelsky, MSc., Ing. Arch. Viktor Odstrcilik, BArch Dorian Beydon, Davide Caneo
História liehovaru začína v roku 1851, kedy židovský obchodník Max Deutsch obdržal jednoduché továrenské oprávnenie k výrobe „rosolky“ a likérov. Jeho zápis v obchodnom registri zahŕňal tiež obchod s jatkovým dobytkom či lisovaným droždím. Jeho synovia Heinrich a Anton, figurujúci ako firma Brüder Deutsch požiadali v roku 1911 o zmenu živnosti z obchodu s dobytkom na pálenie liehovín. O sedem rokov neskôr zahájila firma výrobu alkoholu na ulici Pekařská č. 76/78, v miestach dnešného areálu. Predmetom podnikania bola výroba liehových nápojov, ovocných štiav a octu, neskôr tiež obchod s vínom.
Po okupácii Československa bola firma ako židovský majetok pod nútenou správou ríšskeho protektorátu, v roku 1941 bol vynútenou kúpnou zmluvou majetok prevedený a zverený do správy Elisabeth Jemelikovej. Firma dostala názov „L. Jemelik, Likör und Fruchtsäftefabrik, Wein und Essighandel v Brně“. Časť rodiny Deutschových, ktorá zostala v Československu, bola odvedená do koncentračných táborov. Po oslobodení v roku 1945 bola firma považovaná za nemecký majetok a došlo k jej znárodneniu. Časť rodiny Deutschových, ktorí prežili žiadala o vrátenie majetku. Ich žiadosť bola vybavená kladne. Zánik rodinného podniku je nejasný, nastal v roku 1952 vymazaním z obchodného registra.
Bližšia história liehovaru od 50. rokov 20. storočia nie je celkom objasnená, čerpá len z informácii pamätníkov. Tí uvádzajú, že budova patrila spoločnosti Fruta, ktorá tu vyrábala vínny destilát Dupuis.
The Distillery – Social Reactor je „zdola iniciovaný“ projekt konverzie nevyužívaného liehovaru na multifunkčné centrum, ponúkajúce zdieľané kancelárie a priestory pre kultúrne a vzdelávacie akcie. Ide o prvý prototyp „sociálneho reaktoru“, ktorý vznikol v laboratóriu architektonického ateliéru KOGGA. „Tématem této platformy je organický rozvoj hibernujících městských lokací pomocí nástrojů architektonické adaptace,“ vysvetľujú architekti.
V kontexte post-industriálneho mesta s minulosťou ovplyvnenou textilným priemyslom je The Distillery príkladom toho, ako sa z prázdnej nehnuteľnosti môže stať lokalita naplnená životom, ktorá hrá aktívnu úlohu v urbanistickej a ekonomickej transformácii svojho najbližšieho okolia a kvality života v meste.
Štvorposchodová budova je poslednou zachovanou stavbou liehovarského komplexu z pôvodných siedmych navzájom prepojených objektov, postavených židovskou rodinou Deutsch na konci 19. storočia. Súčasný program budovy je rovnomerne rozmiestnený do troch poschodí a rôznych typov miestností, čím vzniklo dynamické a podnetné pracovné prostredie.
Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk
Od chvíle nástupu nových užívateľov, boli všetky konštrukčné a dispozičné zásahy realizované v zmysle postupnej programovej reaktivácie podriadenej čo najlepšiemu využitiu existujúcich priestorov. Napríklad najväčší halový priestor, ktorý dnes funguje ako co-working, slúžil v prvej fáze ako priestor pre krátkodobé využitie. Neskôr bol technicky (akustika a elektroinštalácie) a konštrukčne (tepelná izolácia) vybavený pre potreby projekčnej sály brnenského kina Art a nedávno bol finálne rozdelený na dve poschodia, ktoré zahŕňajú zasadaciu miestnosť, kuchynku, knižnicu, niekoľko brain-storming zón a zdieľanú kanceláriu pre 10 rezidentov.
Nové stavebné konštrukcie sú z 80% tvorené materiálom recyklovaným z výstav, ktoré inicioval ateliér KOGAA.
Jedným z posledných a najvýraznejších stavebných zásahov je odstránenie trámového stropu medzi druhým a tretím podlažím. Vznikol tak prevýšený mezonetový priestor s dvoma ochodzami. Spodné podlažie mezonetu slúži ako priestor pre prezentácie, prednášky a workshopy, zatiaľ čo na ochodziach sú situované ateliéry.
Zdroj: Archinfo.sk
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy