Sedem dní otužovania zmenilo bunky mladých ľudí. Vedci odhalili prekvapivé výsledky, stačí 60 minút

Studené sprchy, otužovanie, plávanie v jazere aj v zime. Tento trend si získava čoraz viac priaznivcov po celom svete. Mnohí hovoria o lepšej imunite, príleve energie, psychickej odolnosti či dokonca o zlepšení nálady. Ľudia s nadšením zdieľajú svoje skúsenosti, no až donedávna chýbali presné vedecké dáta o tom, čo studená voda naozaj robí s telom – a najmä s bunkami.

Nová štúdia vedcov z Nemecka prináša konkrétne odpovede. Výskumníci analyzovali, ako každodenné ponáranie do chladnej vody mení činnosť buniek v tele. Výsledky prekvapili aj samotných autorov. Dokázali, že plávanie v studenej vode neovplyvňuje len subjektívne pocity, ale reálne mení biologické procesy na bunkovej úrovni.

Skúmali otužovanie

Desiati zdraví muži s priemerným vekom 23 rokov sa počas siedmich dní denne ponárali na 60 minút do vody s teplotou 14 °C. Počas tohto obdobia vedci odoberali vzorky ich krvi pred a po každej expozícii na analýzu zmien v bunkových procesoch. Štúdia uverejnená v The Advanced Portfolio zistila, že opakované vystavenie chladu zvyšuje aktivitu autofágie, procesu, pri ktorom bunky recyklujú poškodené alebo nepotrebné komponenty, čo prispieva k ich zdraviu a dlhovekosti.

Okrem toho sa počiatočné zvýšenie apoptózy (programovanej bunkovej smrti) a zápalových procesov počas prvých dní znížilo na konci týždňa, čo naznačuje, že telo sa rýchlo prispôsobilo chladu a zlepšilo svoju schopnosť zvládať environmentálny stres. Tieto zistenia naznačujú, že pravidelné plávanie v studenej vode môže pozitívne ovplyvniť bunkové mechanizmy, ktoré chránia telo pred poškodením a podporujú jeho regeneráciu.

zdroj: Pexels.com/Nick Bulanov

Menej zápalu v tele

Apoptóza, známa ako programovaná bunková smrť, je prirodzený proces, ktorým telo odstraňuje poškodené bunky. Nadmerná apoptóza však môže viesť k strate zdravých buniek. Počas prvých dní vystavenia sa chladu došlo k nárastu apoptózy a zápalových procesov, avšak na konci týždňa tieto hodnoty klesli. To naznačuje, že telo sa rýchlo prispôsobilo chladu a zlepšilo svoju schopnosť zvládať environmentálny stres.

Otužovanie, či už formou studenej sprchy, jazera alebo kryokomory, si získava čoraz väčšiu popularitu. Výskumy ukazujú, že pravidelné vystavovanie tela chladu môže posilniť imunitný systém, znižovať zápaly a zlepšiť krvný obeh. U niektorých ľudí sa pozoruje aj zníženie hladiny stresu a lepší spánok.

Chlad aktivuje tzv. hnedý tuk, ktorý pomáha spaľovať energiu a udržiavať telesnú teplotu. Krátkodobý chladový stres zároveň podporuje odolnosť organizmu a môže zlepšiť celkovú fyzickú aj mentálnu výkonnosť. Vedci preto otužovanie čoraz častejšie skúmajú ako jednoduchý nástroj na podporu zdravia – bez liekov či špeciálnych pomôcok.

Vedci odhalili 17 rizikových faktorov spojených s najzávažnejšími chorobami súčasnosti. Prevencia je kľúčová

Otužovanie nie je pre každého

Otužovanie síce prináša množstvo benefitov, no nie je vhodné pre každého. Ľudia s ochoreniami srdca a ciev, napríklad po infarkte, s arytmiou či vysokým tlakom, by sa mali chladu vyhýbať, pretože studená voda spôsobuje zúženie ciev a zvyšuje krvný tlak. Rovnako by mali byť opatrní aj tí, ktorí trpia astmou alebo inými ochoreniami dýchacích ciest, keďže chlad môže vyvolať bronchospazmus.

Problém môže nastať aj u ľudí s poruchami štítnej žľazy, najmä ak ide o neliečenú hypotyreózu, kde telo reaguje na chlad pomalšie. Tehotné ženy a deti by sa mali otužovať len pod odborným dohľadom a po súhlase lekára. Riziková je aj situácia, keď sa človek otužuje krátko po infekcii alebo v čase, keď je jeho imunitný systém oslabený. V prípade akejkoľvek neistoty je vždy vhodné konzultovať začiatok otužovania s lekárom alebo odborníkom.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy