Šéf európskej spravodajskej služby varuje pred útokom Moskvy. Vojna NATO a Ruska sa pre Kremeľ „stáva možnosťou“

Alarmujúce slová zazneli od troch šéfov nemeckých spravodajských služieb, ktorí sa zhodli, že Ruská federácia predstavuje čoraz väčšiu hrozbu nielen pre bezpečnosť Nemecka, ale aj celej Európy.

Predstavitelia Spolkovej spravodajskej služby (BND), Vojenskej kontrarozviedky a Spolkového úradu pre ochranu ústavy pred nemeckým spolkovým parlamentom vypovedali, že Rusko zintenzívnilo špionážne a sabotážne aktivity v Nemecku, uvádza Der Spiegel.

„Ruská špionáž a sabotáž sa v Nemecku zvyšuje kvantitatívne aj kvalitatívne,“ uviedol šéf Spolkového úradu pre ochranu ústavy Thomas Haldenwang. „V posledných mesiacoch dosiahli úroveň, ktorá by mala byť budíčkom pre každého.“ 

Len náhoda zabránila veľkej tragédii 

Haldenwang upozornil, že ruskí agenti neberú ohľad na životy civilistov a Nemecko bolo len krôčik od veľkej tragédie. Zabránila jej paradoxne len náhoda. V júli došlo na letisku v Lipsku k požiaru balíkového kontajnera, ktorý spustila zásielka DHL z Pobaltia.

Tragédii zabránil len fakt, že lietadlo meškalo, a tak sa požiar spustil ešte na letisku. Ak by požiar vznikol priamo v lietadle, mohlo by dôjsť k oveľa väčším škodám.

„Ak by explodovala na palube počas letu, došlo by k havárii,“ uviedol Haldenwang a dodal, že trosky z lietadla by mohli zasiahnuť nevinných civilistov, ale aj ľudí, ktorí otvorene či skryto sympatizujú s režimom ruského prezidenta Vladimira Putina.

zdroj: TASR/Mesto Valašské Klobouky. Výbuch muničného skladu vo Vrběticiach.

Redaktorom Der Spiegel sa podarilo nahliadnuť aj do interného dokumentu, ktorý je venovaný tomuto pokusu o sabotáž. Spomínajú sa v ňom ruskí páchatelia, ktorí zrejme zásielky odosielali z Litvy. Podobné zápalné zariadenia sa našli i vo Veľkej Británii a Poľsku. Cieľom operácie bol zrejme zásah západného logistického odvetvia.

Rusi budú pripravení na konflikt s NATO do roku 2030

Šéfka Vojenskej kontrarozviedky Martina Rosenberg varovala, že častým cieľom ruských špionážnych aktivít sú zariadenia a kritická infraštruktúra Nemeckej spolkovej armády (Bundeswehru).

„Pokusy o špehovanie kritickej infraštruktúry sú znepokojujúce a vyžadujú si zvýšenú ostražitosť,“ povedala Rosenberg.

Nemecko je v súčasnosti druhý najväčší podporovateľ Ukrajiny po Spojených štátoch. V minulosti spravodajské služby odhalili plány na atentát na šéfa nemeckého zbrojárskeho gigantu Rheinmetall. Sabotáže a útoky na európske zbrojárske spoločnosti boli zaznamenané naprieč Európou.

Šéf Spolkovej spravodajskej služby Bruno Kahl si myslí, že Kremeľ nemusí ostať len pri špionážach a sabotážach, ale časom môže prejsť do priamej konfrontácie so Severoatlantickou alianciou (NATO).

„Putin bude naďalej testovať červené čiary Západu a ďalej eskalovať konfrontáciu,“ varoval Kahl. „Ruské ozbrojené sily budú pravdepodobne z hľadiska personálu a materiálu schopné zaútočiť proti NATO najneskôr do konca tohto desaťročia.“

„Priamy vojenský konflikt s NATO sa pre Rusko stáva možnosťou,“ dodal.

Riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby uvádza, že cieľom Ruska je rozdeliť Západ, a tak zabrániť potenciálnej kolektívnej obrane v prípade útoku na Alianciu, uvádza Politico.

Kahl si myslí, že ciele Vladimira Putina sú nasledovné: vytlačiť Spojené štáty z Európy, obnoviť hranice Aliancie spred roku 1990, znovuobnoviť ruský vplyv a záujmy a zaviesť nový svetový poriadok.

To pripomína Putinove požiadavky, ktoré mal na Alianciu krátko pred spustením vojny na Ukrajine. Kremeľ vtedy požadoval návrat hraníc NATO spred roku 1990, keď ani Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Pobaltie či Rumunsko neboli členmi Aliancie.

„Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamom konflikte s Ruskom,“ varoval Kahl.