Šéf NATO otvorene proti Trumpovi: Putin mier nechce, Ukrajina potrebuje viac zbraní

Donald Trump má plán. Nie ako ukončiť vojnu na Ukrajine, čo sám mnohokrát otvorene sľuboval, a ani ako potrestať agresora či pomôcť obeti invázie. O možnom zásahu novej Trumpovej administratívy po víťazstve v amerických voľbách do diania u našich východných susedov koluje množstvo názorov.

V kocke sa dá povedať, že Keith Kellogg (generálporučík USA vo výslužbe, ktorý Trumpovi tento plán predložil) by chcel celý konflikt zmraziť. To ale neznamená definitívny koniec vojny. Jednoducho by sa len nebojovalo ďalej a skončilo by sa na aktuálnych pozíciách. Kyjev a Moskva by okrem toho museli zasadnúť za jeden stôl a rokovať.

Nový generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte má na vec iný pohľad. Ako píše The Hill, pred stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO ohlásil, že Ukrajinu treba postaviť do „pozície sily“. To znamená, že šéf NATO ju nechce tlačiť k mierovým rozhovorom, ktoré by v súčasnosti hrali do kariet Moskve, ako to avizuje Trump.

Rutte si myslí, že sa neoplatí preberať, ako presne by mal vyzerať mierový proces. Treba sa podľa neho uistiť, čo presne Kyjev potrebuje a ako sa mu dá poriadne pomôcť. Keď sa mierové rokovania skutočne začnú, Ukrajina by mala byť v pozícii sily. A najmä by kyjevská vláda mala mať právo sama rozhodnúť, kedy bude na rozhovory s Kremľom pripravená.

Kellogg a Trump

Strojca kontroverzného Trumpovho plánu Keith Kellogg sa stane osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu. The Hill podotýka, že americký generálporučík pritom zastáva názor, že ďalšia pomoc pre Ukrajinu by mala byť podmienená ochotou Kyjeva zúčastniť sa na mierových rozhovoroch.

Ak by došlo k zmrazeniu vojenského konfliktu, znamenalo by to len prímerie – nie mier – a hlavne veľké kompromisy. Tie v súčasnosti otvorene odmietajú Kyjev a mnohí jeho spojenci, ale vo veľkom i Moskva. Plán zahŕňa aj vytvorenie autonómnych zón v Donecku a Luhansku a v konečnom dôsledku pre Ukrajinu ako obeť konfliktu znamená stratu veľkého územia.

Veľký problém Ukrajiny: Vyžmýkali z ľudí všetko, utieklo vyše 100 000 vojakov

Špekulácie o takomto scenári však podnietil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Načrtol totiž základné požiadavky svojej krajiny a pripustil, že Moskva by skutočne mohla získať istý druh kontroly nad oblasťami, ktoré v súčasnosti okupuje. Podmienkou by bolo, že zvyšok Ukrajiny by sa dostal pod rozšírenú ochranu armád NATO.

Rozhodujúca zima a veľké slová

Mark Rutte stojí na čele NATO len druhý mesiac. Tvrdí však, že bude naďalej obhajovať snahy o zvýšenie zásobovania Ukrajiny. Chce zabezpečiť stabilitu suverénneho ukrajinského národa na bojisku.

Front sa podľa neho v súčasnosti prenáša do „rozhodujúcej zimy“, ktorá sa javí ako ideálna na podnietenie ďalších nových ruských útokov.

„Putin nemá záujem o mier. Nalieha, snaží sa získať viac územia, pretože si myslí, že môže zlomiť ukrajinské aj naše odhodlanie,“ cituje The Hill Rutteho. „Ale mýli sa. Ukrajina má právo brániť sa a my máme povinnosť im pomôcť. Takže musíme pokračovať v našej vytrvalej podpore,“ dodal.

Zelenskyj vo svojom najnovšom rozhovore spomínal potrebu Ukrajiny dostať pod ochranný „dáždnik“ NATO. Bez toho sa podľa neho súčasná „horúca fáza“ vojny neukončí. „A potom môže Ukrajina získať svoje okupované územia späť diplomatickou cestou,“ povedal.

Kellogg síce s ďalšou bezprecedentnou podporou Ukrajiny nesúhlasí, no v konečnom dôsledku NATO nie je len o rozhodnutiach USA. Kyjev v súčasnosti od aliancie potrebuje najmenej 20 systémov protivzdušnej obrany na pomoc pri odrazení ruských leteckých útokov. V pondelok o to svojich spojencov požiadal minister obrany Andrij Sybiha.

Poskytnutie obranných batérií by totiž podľa The Kyiv Independent pomohlo našim susedom odvrátiť výpadky prúdu. Tie sú v súčasnosti príliš časté a v zimnom období to na Ukrajine neveští nič dobré.