Sever Slovenska vydesil šarlach. „Nie je dôvod na obavy,“ ubezpečuje Mikas
- Liptov hlási nárast počtu prípadov šarlachu
- Ide o závažné infekčné ochorenie, ktoré postihuje deti
- Hygienici upokojujú, že nie je dôvod na paniku
- Liptov hlási nárast počtu prípadov šarlachu
- Ide o závažné infekčné ochorenie, ktoré postihuje deti
- Hygienici upokojujú, že nie je dôvod na paniku
Šarlach, známy aj pod latinským názvom scarlatina, je vážne infekčné ochorenie, ktoré sa veľmi ľahko šíri a postihuje hlavne deti. Jeho charakteristickým príznakom je kožná vyrážka, ktorú spôsobuje baktéria zvaná streptokok. V súčasnosti sa šíri takmer po celom Slovensku.
Epicentrum na Liptove
V súčasnosti sa vo veľkom vyskytuje, aspoň podľa škôl a rodičov detí, na Liptove. Informuje o tom portál MY Liptov.
„U nás v triede máme žiaka, ktorému ho doktorka diagnostikovala. Prosím, posielajte do školy len zdravé deti bez kašľa, sopľa a iných príznakov,“ informovala na Edupage rodičov učiteľka jednej z ružomberských základných škôl.
Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RUVZ) v Liptovskom Mikuláši patrí šarlach medzi najčastejšie respiračné infekčné ochorenia. Zaujímavosťou, na ktorú upozornil portál, však je, že hygienici nárast prípadov neevidovali, aj keď bolo známe, že sa v regióne majú vyskytovať.
Nie je sa prečo obávať
Podľa hlavného hygienika SR Jána Mikasa však nárast prípadov šarlachu nie je dôvodom na paniku. Mikas upozornil, že ročne je hlásených 200 až 300 prípadov. Na nižšiu chorobnosť v minulých rokoch mohla mať vplyv aj pandémia, keď boli prísnejšie protiepidemické opatrenia.
„Nejde o ochorenie, ktoré by bolo vhodné na šírenie paniky,“ uviedol Mikas. Podotkol, že je dôležité, aby pediatri hlásili prípady ochorenia na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby sa vedelo v prípade potreby zamedziť šíreniu ochorenia.
„Bohužiaľ, nemáme vakcínu na toto ochorenie, takže liečba je antibiotická,“ doplnil. Podstatné je tiež podľa jeho slov dodržiavať základy hygieny, ako napríklad časté umývanie rúk.
Tento rok bolo k 2. júnu hlásených 206 prípadov ochorenia. V pandemických rokoch klesol počet hlásených ochorení na rádovo desiatky. „Môže to s tým súvisieť, vtedy boli aj opatrenia prísnejšie. Nosili sme respirátory, boli zakázané hromadné podujatia a aj školy boli zatvorené,“ doplnil.
Hŕstka prípadov v Bratislave
V Bratislavskom kraji sa ku 30. máju vyskytli tri prípady šarlachu u detí. Všetky osoby boli z okresu Malacky. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave Katarína Nosálová.
„Od 1. januára do 30. apríla 2023 boli RÚVZ Bratislava nahlásené tri ochorenia u detí vo vekovej skupine jeden- až štyri-, päť- až deväť-, desať- až 14-ročných, pričom všetky osoby boli z okresu Malacky. Za mesiac máj neevidujeme k dnešnému dňu žiadne nové prípady tohto ochorenia,“ povedala pre TASR.
Dodala, že v minulom roku ani v roku 2021 nebolo hlásené žiadne ochorenie na šarlach. Nosálová tiež ozrejmila, že pri nahlásení prípadu úrad operatívne nariadi izoláciu chorého a zvýšený zdravotný dozor počas ôsmich dní od jeho vyradenia.
Príznaky sa dajú ľahko rozoznať
Podľa portálu Lekár.sk na začiatku ochorenia sa príznaky veľmi podobajú angíne. Medzi typické symptómy patrí náhle vzniknutá horúčka sprevádzaná triaškou a bolesť v krku spôsobená hnisavým zápalom mandlí.
Deň alebo dva po vypuknutí choroby sa môžu objaviť malé červené vyrážky najmä v oblasti podbruška, slabín, vnútorných strán stehien a podpazušia. Na tvári sa koža začervená, zatiaľ čo okolie úst vyzerá bledo, bez prítomnosti vyrážok.
Tieto kožné prejavy zmiznú do 4 až 5 dní a koža sa začne odlupovať, najmä na dlaniach a chodidlách. Ďalším charakteristickým znakom šarlachu je povrch jazyka, ktorý pripomína malinové zrnká.
Po stáročia bol šarlach uznávaný ako samostatná choroba, hoci jej skutočná povaha a príčina neboli úplne pochopené až do konca 19. storočia. Tu je krátka história šarlachu:
- Skoré pozorovania (od staroveku do 17. storočia): Odkazy na chorobu pripomínajúcu šarlach možno nájsť v starovekých textoch, vrátane spisov od Hippokrata a opisov v Talmude. Je však ťažké potvrdiť, či tieto odkazy skutočne popisujú šarlach tak, ako ho poznáme dnes.
- Rozlíšenie šarlachu (18. storočie): V 18. storočí sa šarlach začal uznávať ako samostatné ochorenie oddelené od iných horúčok. Lekári, ako napríklad Thomas Sydenham v Anglicku, sa snažili rozlíšiť jeho symptómy a klinické prejavy.
- Prepojenie na streptokoky (koniec 19. storočia): Koncom 19. storočia sa dosiahol významný pokrok v porozumení súvislosti medzi šarlachom a baktériami Streptococcus. Nemecký lekár Friedrich Fehleisen v roku 1883 prvýkrát identifikoval streptokokovú baktériu u pacientov so šarlachom.
- Objav toxínov (koniec 19. až začiatok 20. storočia): V roku 1924 dvaja výskumníci, Oskar L. Stoesser a George W. McCoy, identifikovali erytrogénny toxín produkovaný baktériou Streptococcus pyogenes ako príčinu charakteristickej vyrážky pozorovanej pri šarlachu. Tento toxín uvoľnený baktériami vedie k jasne červenej vyrážke spojenej s ochorením.
- Epidemiológia a pokles prípadov (20. storočie): Šarlátová horúčka bola kedysi bežnou detskou chorobou s pravidelnými prepuknutiami. Začiatkom 20. storočia zlepšenie hygieny, životných podmienok a zavedenie antibiotík, ako napríklad penicilínu, viedlo k výraznému poklesu prípadov šarlachu v mnohých rozvinutých krajinách.