Si Ťin-pching má tajný projekt. Čína sa v tichosti rozťahuje a vyzbrojuje kontroverzné objekty na spornom území

Peking uplatňuje politiku jednej Číny, aj napriek tomu, že Taiwan nikdy nebol súčasťou čínskeho štátu. Červený drak ale trvá na svojom, a tvrdí, že k zjednoteniu dôjde tak či tak.

Nie je to len Taiwan, ktorý má s čínskymi územnými nárokmi problém. Die Welt uvádza, že odkedy sa stal Si Ťin-pching prezidentom, Čína mala územné spory skoro s každým susedom.

Teraz však Peking zašiel ešte ďalej a v pohraničí buduje čínske obce, ktoré môžu mať duálne využitie. Tieto štruktúry dokonca vznikajú na sporných územiach, na ktoré si nárokuje iný štát.

Viac svetla do budovania obcí v pohraničí vniesla analýza denníka New York Times. Novinári z denníka analyzovali satelitné snímky pomocou umelej inteligencie. Prišli k prekvapivým záverom.

Čína vybudovala pozdĺž svojich západných hraníc viac ako 50 nových dedín. Dvanásť z nich sa nachádza v oblastiach nárokovaných inými krajinami. Jedna obec sa nachádza v oblasti, ktorú si nárokuje India, ostatné v Bhutáne. Okrem toho Čína rozšírila ďalších 100 hraničných obcí.

Ľudí láka prísľubom lacného bývania

Podľa expertov Čína umiestnila aspoň jednu dedinu do blízkosti každého dostupného himalájskeho priesmyku, ktorý hraničí s Indiou. Rovnaký postup bol zaznamenaný aj pri väčšine priesmykov hraničiacich s Bhutánom a Nepálom.

Peking láka ľudí do obcí prísľubom lacného bývania v nových domoch, kde je vybudovaná infraštruktúra, cesty, nechýba ani internet. V niektorých obciach sa dokonca nachádza klinika či posilňovňa.

Odhalil Putinovho nástupcu ukrajinský vpád do Ruska? Tento muž zrejme prevezme moc

Ľudia, ktorí sú ochotní presťahovať sa dostanú príspevok, podľa zistení denníku necelých 3 000 dolárov. Možnosť privyrobiť si majú aj vďaka zapojeniu sa do pohraničných hliadok.  

Čínsky vodca Si Ťin-pching nazýva ľudí, ktorí sa presťahovali „strážcami hraníc“. Ide o spôsob, ako pokryť hranice ušami a očami, čo v čínskom prípade nie sú len kamery, ale aj miestni ľudia.

Experti si ale myslia, že Pekingu nejde len o stráženie hraníc. Objekty sa ľahko môžu zmeniť z civilných na vojenské. Čínska armáda by mohla využiť ich cesty, elektrinu či internet. Spozorovaná bola dokonca aj jedna štruktúra, ktorá sa javí ako vojenská základňa.

„Prevýchova“ miestnych obyvateľov 

Tieto kroky vyvolávajú napätie v regióne, hlavne v Bhutáne a Indii. Nie je to tak dávno, keď sa čínski vojaci dostali do prestrelky s indickými vojakmi, čo si vyžiadalo obete na oboch stranách. Incident sa odohral v roku 2017 a jeho rozbuškou bola snaha Číňanov rozšíriť cestu v spornom území, ktoré ovláda India, no narukuje si ho Čína.

„To, čo vyniká, je rýchlosť a nenápadnosť, s akou Čína prekresľuje fakty na mieste, bez ohľadu na geopolitický dopad,“ povedal indický analytik Brahma Chellaney. „Čína vysádza osadníkov na úplne nových úsekoch himalájskej hranice s Indiou a robí z nich svoju prvú obrannú líniu.“

Okrem vojenského využitia môžu mať snahy Pekingu aj iný rozmer. Podľa Die Welt používa Čína taktiku európskych kolonizátorov. Miestne obyvateľstvo zasype Chanmi, teda Číňanmi. Z miestneho obyvateľstva sa tak môže stať kontrolovaná menšina, a týmto spôsobom je na ňu vytváraný tlak, aby sa „prevychovala“ a prispôsobila čínskemu spôsobu života i ostala verná Čínskej strane.

To je politika, ktorú Peking implementuje hlavne voči Tibeťanom. Tí sa neraz vzdajú života pastierov a presťahujú sa do takých osád, no chýbajú im schopnosti, aby sa v modernej spoločnosti uplatnili.